Archív článkov

4

Prečítal som knihu: musím prečítať ešte jednu, hrubšiu.
A po nej ešte jednu, ešte hrubšiu.
Potom zmením jazyky, abecedy, archetypy,
dokonca chcem vyskočiť z kože, vyočiť si oči,
prečítam vrásky na kôre olív a sekvojí, l
ávové polia pod Etnou a pod Stromboli:
a neskoro, na dne tmy, okamih pred polnocou
vzdychnem si:...

XXXXIII
Keď som bol mladý, páčilo sa mi slovo „démonický“.

Neuvedomoval som si, čo slovo znamená: pripisoval som mu významy ad hoc. Tak sa prihodilo, že démonickí bývali ľudia veľmi rôznorodí: dokonca v istom čase, asi okolo päťadvadsiatky, som si myslel, že démonickosť sa skrýva v každom človekovi aj človiečikovi, ba že démonické sú aj naivné a nevinné deti. V...

XXXX

Veľa ľudí si všimlo a zaznamenalo do textov, že život je zbierka podrobností. Aj mne sa prihodilo, že to takto vidím.
Les je zbierka stromov, kríkov, bylín, hmyzu, atď.
Okamih je podrobnosť času: život je sekvencia okamihov.
Ale zároveň každá podrobnosť ukazuje akúsi stále sa otvárajúcu diaľku: ukazuje kontext.
Podrobnosť sa v texte môže...

XXXVII

Alepo som si predstavoval ako chudobné, špinavé mesto. Keď som ho videl, pochopil som svoj omyl. Alepo je slávne a bohaté mesto. Keď som cestoval po Sýrii, čudoval som sa. Som v Sýrii, v rozprávkovej zemi. O Sýrii by mali len rozprávať páni, ktorých predkovia vymysleli príbehy z Tisíc a jednej noci. Len rozprávať. Sýria nemôže byť rozumná krajina ako...

XXXVII

Pán I dostal domácu úlohu.
Syn, kamarát pána F, priniesol otcovi malú knihu, vyzerala veľmi avantgardne či postmoderne či ako, a povedal: „Mišo ťa prosí, aby si o knihe napísal.“ Autor, Mišo, vedel, že pán I napíše, lebo nechce synovi vyrobiť nepríjemnosť. Keby sa pán F nahneval na pána I alebo na jeho syna, mohlo by sa všeličo pobabrať. Pán F mal veľa...

XXXV

Pán Dušan bol mladý slovenský učenec, asistent profesora na malej univerzitnej katedre. Zariadenie katedry bolo chudobné aj na slovenské pomery. Vedúci bol mladý docent, jeho odbornosť vyvolávala úškľabky vo vedeckom spoločenstve. Pán Dušan bol ctižiadostivý, usiloval sa dostať „do sveta“, svojou životnou biedou opovrhoval. Dve viery ho oživovali. Prvá: podarí...

XXXIV „Plešivá speváčka“ ma očarila, „to je ono, to je ono“.
Nevšimol som si podobnosť s českým poetizmom.
Nevšimol som si podobnosť s Jarryho patafyzikou.
Nevšimol som si podobnosť s rôznorodými groteskami.
Keď si začnete všímať podobnosti, začnete pochybovať o pokroku. Čo je, veľmi podobným spôsobom bolo.
Ľudia obdivujú svoju inteligenciu. Nevšímajú si chovateľské...

XXXI
Opis všeobecnej psychológie je adekvátny: v primeranej súvislosti. Keď zmeníme súvislosť, opis stratí adekvátnosť. Nečudujme sa. Závislosť adekvátnosti opisu od súvislosti (s okolnosťami) je triviálna.
Predstavme si papierový list s obrazom Kriváňa. Dieťa povie: „Toto je Kriváň,“ a primerane opíše obrázok.
Chemik, ktorý má analyzovať farbivá obrázku, opíše svoj predmet...

(Peter Šulej: Koniec modrého obdobia, Drewo a srd, Bratislava, 2008)

Knihy čítame nejednotne. Zámerne aj nezámerne, napríklad sú knihy, ktoré si nás chytia ako dievčatá, iné si chytíme (tiež ako dievčatá). Šulejova kniha mi prišla do cesty: keď som ju mal v ruke, objavila sa otázka: čo s ňou.

Pri prvom listovaní som zistil, že je dosť silným podnetom na...

XXIX
Myslím si, že pred-reflexívny svet vedomia je „poetický“. Je svetom neohraničených asociácií rôznorodých obsahov. Obsahy navzájom prerastajú, asociovanie nie je len „dotýkanie“, ale aj vzájomná asimilácia. Všetky „figúry“ poetiky a rétoriky bujnejú spontánne: „Umenie je skleník, v ktorom sa starostlivo pestuje, čo samo a nezámerne bujnie v pralese.“

Ale...

XXVI.
Môj zmysel pre samotu, ba osamelosť, je vrodený. Pamätám sa na detstvo: teda: na fragmenty detstva, ale aj na globálnu ideológiu svojich detských rokov. Svetlo, ktoré ožarovalo môj život, bolo: samota a osamelosť. Bol som veľmi závislý od rodičov. Keď rodičia odišli na konferenciu do gymnázia, kde učili, a popoludnie ústilo do podvečera, musel som úzkostne čakať, len čakať:...

XXIII
Nie som odborník. Sú úlohy, ktoré riešime radšej bez odborníkov ako s ich asistenciou. Odborníci majú odborné predsudky. Majú sebavedomie, teda cítia záväznosť svojich vyjadrení. „Platnosť“ má občas účinky magických rozsudkov. Hviezdoslav je čudný útvar v slovenskej kultúre. Myslím si, že v nej stojí ako Memnonov kolos v púšti: osamelý a nepochopiteľný.

...

XX

Filozofi píšu knihy. Keby filozof nepísal knihy, čo by robil? Ctižiadosťou filozofa je myslieť inak ako obyčajný človek. Keby myslel ako obyčajný človek, načo by bol filozofom? Čím neobyčajnejšie sú filozofove myšlienky, tým lepším je filozofom. Ľudia obdivujú neobyčajne mysliaceho filozofa, ako obdivujú neobyčajného bežca alebo speváka.

Ale filozof...

XVI

Erika „chodila“ s Mišom, ale opustila ho. Nebol „sexy“. Dokonca ho zosmiešnila, keď sa s ním lúčila. Mišo bol nenápadný takzvaný podnikateľ, chodieval v ošúchanej vetrovke.

Dva roky po rozchode bol Mišo majiteľom niekoľkých kaviarní, predával zdravotnícke prístroje a vyvážal syrové špeciality do Japonska. Mal Mercedes a Alfa Romeo a oblečenie si...

XIV

Myslím si, že ľudia sú „šťastní“ kontrastne: väčšinu ich pozemského času zafarbuje mierne alebo zreteľné nešťastie, a jeho dočasné zmiernenie sa ukáže ako šťastie. Ak, napríklad, takmer neprestajne hladujem, budem šťastný, keď sa sviatočne najem dosýta. Idea „šťastia“ predpokladá, že nešťastie, hoci mierne, je základným pocitom života.

Mal som...

XIII
V noci sa niekoľkokrát zobudil. Mária vedľa neho ticho spala, na tvári jej sedela detská nevinnosť. Naozaj detská: lebo deti sa tvária nevinne, hoci musia bojovať s rôznorodými a nejednoduchými vinami. Neskôr, dospelí, na ne zabúdame. Pozoroval Máriu, lebo priamo na tvár je dopadalo svetlo z ulice.

Vychádzala z nej bezpečnosť. Kým je Mária pri mne, som...

X

Picasso mal taký ostrý pohľad, že som sa popichal, kedykoľvek som videl jeho fotografiu. Pichnutie pohľadom je ako pichnutie kaktusovým tŕňom. V sicílskom mestečku som, neskúsený, siahol na plod opuncie a spoznal som jeho zákernosť: vyzerá lákavo a účinkuje odmietavo. Picassov pohľad je ako plod opuncie. V pozadí je Etna, ničivá a ťažká ako Picassov duch....

VIII
S kamarátom patológom si vybavil nočný samotársky „študijný“ pobyt v pitevni. Na pitevnom stole ležal mŕtvy, čakateľ na pitvu. „Mal by byť v chladničke,“ povedal patológ, „ale kvôli tebe som urobil výnimku.“ Návštevník bol logik a skeptik, neveril na nadprirodzené procesy. Do novín občas napísal článok proti „tmárstvu“.

Ale: keď si predstavil noc v pitevni...

VI

Malý dodatok k psychoanalýze:
Rodičia sú predlohy bohov. Bohovia sú predlohy rodičov. Dieťa pripisuje rodičom božské vlastnosti. Rodičia sú všemohúci, chránia dieťa. Dieťa sa na rodičov spolieha. Žije bezpečne, veselo, dôveryhodne. Toto je prvé štádium vzťahu: boh-rodič. Potom príde druhé štádium. Dieťa spozoruje nedôveryhodnosť, ľudskú slabosť rodičov....

III Pán Ivan, učiteľ dejepisu, rád čítal populárne vedecké články a knihy s prírodovedeckými námetmi. Dejepis, hoci ho študoval na pedagogickej fakulte a učil na gymnáziu už dvadsať rokov, si nielen nevážil, ale opovrhoval ním. Pána Ivana zaujali živočíchy, ktoré žijú nie „v prírode“, na lúkach a v lesoch, ale s nami, ľuďmi, napríklad v kobercoch. Pán Ivan si predstavoval...

I Ak je svet umelecké dielo, ako si kadekto myslí, kozmos pomenujeme, ako sa patrí: „ready made“. Ak je svet vec, ako si tiež kadekto myslí, kozmos je vec a nič viac ako vec. Nevieme, aký bol Boží úmysel. Máme naporúdzi riešenie: „Svet je dvojznačná figúra.“ II Predstavujem si: spadol som do jamy, je hlboká, nebezpečná, vidím z nej len kus oblohy: akoby som sa pozeral...

(Úryvok z pripravovanej rovnomennej knihy) STRATA OSEM 1. Elvíra núti Matúša prisahať. Vrátil sa z nemocnice o desať minút neskôr, ako sa mal vrátiť. „Prisahaj, že si sa nerozprával s Jankou.“ Matúš prisahá. „Prisahaj, že si netelefonoval.“ „Komu?“ „Žene. Nejakej žene.“ „Prečo by som telefonoval?“ „Aha, zahováraš. Len pekne prisahaj.“ Matúš prisahá. „Prisahaj, že s...

Čítať, ako všetci vieme a naučili sme sa v praxi, možno mnohorako. Povrchne, hlboko, pomaly, rýchlo, oddane, s odporom, atď. Čítanie je nenáhodné alebo náhodné. Nenáhodné nás môže sklamať, náhodné nás môže prekvapiť a otvoriť nový spôsob videnia alebo chápania. Mila Haugová: Biele rukopisy Čo je predmet čítania zbierky básní? Napred čítame verš, teda elementárnu časticu...

Čitateľ si nikdy nesmie celkom uveriť. Cieľom čítania je čitateľský zážitok. Je čitateľský zážitok autentický? Je text, ktorý čítam, spracúvam, inkorporujem do svojho zážitkového kontinua, NAOZAJ vecou mojej voľby? Alebo čítam, lebo text „sa“ číta, je v móde, a patrí sa, aby som ho prečítal AJ JA? Nemusel by som sa hanbiť, keby vysvitlo, že som neprečítal Proces? Alebo by...

1. Človek nikdy nevie ÚPLNE, čo robí. V jeho konaní sa objavujú významy, s ktorými nepočíta a NEMÔŽE s nimi počítať. Príklad: starý otec Adolfa Hitlera nešípil, čo robí, keď v slastnej chvíli plodil otca Adolfa Hitlera. Jeho intímny čin bol v skutočnosti nielen jeho osobnou, intímnou príhodou, ale dosť kľúčovou udalosťou svetových dejín. Aký význam nadobudne to, čo tu a teraz...

Stránky

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984