Archív článkov


Každé ráno, ba ešte pred svitaním,
blahoželám
k čerstvo zrodenému dňu
včelám,
vzduchu,
dažďom i suchu,
pahrebám i ohňu,
vesmíru i zemi.
 A iným samozrejme zvrchovaným:
zátišiam i vzruchu,
šomravým i nemým,
vodám.
 A keď sa vetry pohnú
v zachvievaní stromov,
zakaždým hneď dodám:
všetky ste môj domov.
 A hoci sa...

Sú také noci, ktoré ozaj prespíš,
sú také noci, odložené pre telá,
a ráno ti tlieska srdce, cievy, krv,
veď ani ona s tebou nebdela,
všimnú si to známi, priatelia,
prv ako ich sám pozdravíš.
Ty však vieš: prepásol si tíš
a tisíc neopakovateľných stretnutí,
a rozhovorov v zákutí
samoty
s tými, s ktorými chceš byť ty.
Iba ty.
 A ...


MICHAL ZÁLETA 1Už sme očividne odstáti,
už nás možno piť
bez rizika a bez straty
imunity.
Už vieme, že život je pohonič,
že bezočivo drží opraty,
že chystá nás na trembity –
a nieto sa kam skryť.

Už vieme, že nevieme nič,
hoci sa to prieči logike,
okamih cukru a vytrvalý bič,
sme odložená remitenda v trafike
života a ...



MICHAL ZÁLETA

 Úsmev
 Ak ostane ti úsmev aj navečer,
neodlož ho do pohára
ako tretie zuby.
A ubi
v sebe nutkanie, človeče,
zahodiť ho do smetí,
nech tam zhára,
nech sa pachom zdochlín navlečie.
Len zhasni,
nech všetkým, nielen vlastným,
zasvieti.
Je rubín:
pre starcov i pre deti.
 Alebo ho zaves na...

1

Dvor.
Taký čudný tvor!
Zo Zeme si vybral iba malý kúsok,
takmer nepatrný:
nezbadáš ho ani v detskej dlani,
neschováš ho ani pod obrúsok,
ani pod riečne vlny,
ani do vtáčích saní,
ani pod vrabčiu nôžku.
Možno – ozaj iba trošku –
pod necht  práve narodeného dieťaťa.
Takže sa to ani neráta:
taký je malý ten náš veľký dvor
z...

Ešteže básnici veria svojim predstavám,
vraj že máš domov, vraj že máš vlasť:
sliepňavé metafory tajných psychodrám
zavesené na slovách
s toxicitou olova.
Povestné ako Kolumbovo vajce.
Aj riešenie. Len ho nájsť!
V skutočnosti ostali ti len tance
svätého Víta.
A svedomie sa ťa pýta,
musí ti tie otázky klásť:
Čo si hľadal tam, v cudzích...


MICHAL ZÁLETA (1947) je povolaním novinár, spomeňme aspoň jeho pôsobenie vo funkcii zástupcu šéfredaktora Nového slova či šéfredaktora denníka Smena a tiež viacročné redaktorčenie v Nedeľnej Pravde. Ako študent publikoval básne v rozličných novinách a časopisoch, potom sa orientoval na prózu. Debutoval knihou krátkych próz Vstúpte, prosím (1973). V románovej novele Sneh na koreňoch (1975)...



Tak už si tam, kde aj Gabo.
Budú ťa opľúvať:
                           Diabol!
Si tam, kde diabli aj svätí.
Poklona od Gabita vrástla mi
                                             do pamäti
takmer ako téza.
Pravdaže, myslím na
                                    Márqueza.
Pre iných zas: heréza, čiže blud.
Budú  ti drviť každý...

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984