Búrku k nám, do Dolinky, prinášalo ticho. Chmúrava visela tak nízko, až sa zdalo, že ju vrchovce smrekov a jedlí rozčesnú. A potom zadulo! Víchor sa oprel do kmeňov, stromy vŕzgali a takmer sa prelamovali v páse, bolo to strašidelné – ale za oknom. S mamou a so svetlom. Kým neudrel blesk. Až potom nastala tma.

Búrka povybíjala ističe na...

Pred koncom roka sa zdalo, že zostaneme bez ministra zahraničných vecí. Diplomat nikdy nehovorí nikdy, ale tentoraz nemal Miroslav Lajčák na výber. Pod jeho vedením vznikol v OSN dokument, ktorý doma odmietol parlament aj vláda. Prosil ho líder najsilnejšej strany, premiér, šéf parlamentu, aj europoslankyňa Monika Beňová. Na jeho rozhodnutie podať demisiu mali vplyv...

Z vysokej školy si nepamätám nikoho takého oddaného politike a socializmu, ako bol Jaro Lajda. Kupoval si denne Pravdu, nosil ju v diplomatickom kufríku a čítal aj také kydáky, ako boli úvodníky. Neraz som si ho za to doberala a on mi neraz za to vynadal: si povinná to sledovať, študuješ novinárstvo! Brala som to z pleca na plece a Jara to hrozne poburovalo. A tie hádky...

Už sa to začalo. Betlehemské svetlo roznášajú skauti, zažiari aj z Lomničáku. Prezident z Popradu hovorí o láske, až nenávisti k nenávisti. Nielen prezident z Popradu, ale všetci, ktorých hlas roznášajú tlampače, skloňujú lásku. Parafrázujme klasika: je to iná láska, je to faloš...

Lásku lož nesplodí, aj keby ju denne znásilňovala. My sa tu...

Bol piatok 23. novembra 1989, v bratislavskom Justičnom paláci sa konal politický proces. Pravda v ten deň publikovala správu ČSTK, hlavného hrdinu procesu Jána Čarnogurského charakterizovala ako nepriateľa komunizmu, klérofašistu.

V sobotu večer sa otvorili dvere cely, spod obžaloby oslobodený vyšiel zadným vchodom Justičného paláca, doma...

Pavel Minařík bol pôvodne elektrikár, ale stal sa kapitánom, Josef Laufer o ňom naspieval oslavnú pesničku, Karel Kryl si v piesni odpľul. Roku 1969 emigroval, v Nemecku sa oženil a dostal sa do Rádia Slobodná Európa. Pár rokov tam pracoval, ale najmä „rozpracovával“ svojich kolegov. Vysvitlo, že bol vlastne agentom československej Štátnej bezpečnosti...

Ak za minulého režimu stálo v správe, že sa delegácie rozišli súdružsky, znamenalo to, že malý brat dostal od veľkého riadnu po nose. Priateľsky znamenalo, že poslúcha. Dnes treba čítať angažované noviny a spriaznených papalášov podobne: všetko sa deje za kulisami. Čítať v politike neznamená čítať písmenká. Ak sa prezident republiky líška „mladým luďom“, rád by podkúril...

Je skoré popoludnie, fučíme s Petrom Holkom do kopca, ideme si k Petrovi Jarošovi vymieňať nové knihy. Stretli sme sa v trolejbuse, obaja ovešaní nákladom zvoníme pri bráničke, chvíľku sa nič nedeje, iba pes od naproti sa mece pri plote, vzápätí rozšteká susedného huskyho. Do brechotu počujeme známy mužný bas:

„Peter? Musíš strčiť ruku za...

Sú knihy, ktoré možno otvoriť na ktorejkoľvek strane a čitateľ sa ocitne hneď v strede. Stačí, aby pochopil kľúč. Tým kľúčom je to, čo je medzi riadkami. Medzi riadkami sa písalo za socializmu a všetci sme tie „medziriadky“ vedeli čítať, aj my, ktorí sme ich písali, sme presne vedeli, čo do nich šifrujeme. Dušan Kerný je nielen pamätník oných čias, on je aj zapisovateľ (...

Vojna je strašná drina, špina, choroby, nedostatok. Smrť – tá je len bodkou za utrpením.

Tak sa mi vojna, ktorú som, vďakabohu, nezažila, do mysle vpísala po čítaní všetkých vojnových románov veľkých spisovateľov. Od Tolstého cez Hemingwaya až po Jurija Bondareva. Jeho Breh v čase vydania (1975) bol prevratným pohľadom, lebo spisovateľ si...

Michal Havran je komentátorom svetového diania už takmer polstoročie. Začínal v mládežníckom denníku Smena, to bol ešte len študentom žurnalistiky. Dnes je otcom úspešných dvoch detí, manželom Ivany Havranovej, vari najplodnejšej slovenskej spisovateľky, ktorá sama o sebe hovorí, že keď nevarí, píše.

Čomu sa venuje Michal Havran starší, keď...