Peter Greguš

Odnedávna si možno informácie o Európskom parlamente prečítať aj v slovenčine. Pozoruhodné je, že tieto informácie sú uverejnené nielen v jazykoch členských a kandidátskych krajín EÚ, ale aj v ruskom jazyku. Na internetovskej stránke www.europarl.eu.int/presentation/default_sk.htm si môžu Slováci po slovensky prečítať o histórii EP, o jeho činnosti a zložení, ako aj o jeho právomociach. Záujemcovia sa tiež dozvedia, aké treba splniť podmienky, aby občania určitej krajiny mohli voliť do EP, a o vzťahoch tohto zákonodarného zboru s inými krajinami sveta. Stránka obsahuje aj glosár najpoužívanejších termínov a názvov európskych organizácií a inštitúcií preložených do slovenčiny.

Z internetovskej adresy www.bezpokut.cz by sa zdalo, že pochádza z Českej republiky. Ak si vyhľadáte sajt, na ktorý smeruje, zistíte, že jej skutočný názov znie Bez pokút. Obsahuje informácie, kde v Bratislave a v iných slovenských mestách policajti merajú rýchlosť a ako vyzerajú slovenské pokutové bloky. Podobné informácie tu nájdeme aj o susedných krajinách, vrátane Česka.

Už som, tuším asi tak pred dvoma rokmi, písal o románe významného ruského spisovateľa a dramatika Michaila Bulgakova Majster a Margaréta, ktorý niektorými motívmi pripomína Rushdieho Satanské verše. Je tu však zaujímavý rozdiel, iránski ajatolláhovia Rushdieho odsúdili na trest smrti, kým Stalin sa nad Bulgakovom zľutoval. Na českom internete existuje sajt venovaný tomuto (aspoň podľa môjho názoru) najväčšiemu ruskému spisovateľovi minulého storočia. Nájdeme ho na internetovskej adrese www.jikos.cz/knihomolna/authors/k_blulg.html. Obsahuje úplný výpočet Bulgakovových opusov, románov i divadelných hier. Možno sa však hádam pozastaviť nad pokusom vystihnúť ich ťažko vyjadriteľný obsah stručnou anotáciou. Nájdeme tu však úryvky z Čičikovovho putovania, Divadelného románu i Bulgakovovho najväčšieho diela Majster a Margaréta. Pre tých, čo ovládajú angličtinu či ruštinu, sú tu odkazy na adresy sajtov o tomto geniálnom spisovateľovi.

Závidím tým, čo vlastnia malé počítače s napojením na internet. Ak náhodou máte takýto aparátik, môžete sa bezpečne vybrať na huby. Na adrese houby.fotozona.cz sú obrázky húb, takže budete môcť odlíšiť jedlé huby od nejedlých či dokonca jedovatých. Lenže, hubár a počítač je dnes asi čosi absurdné.

Tri omyly z literárnej vedy

Branislav Choma sa v článku Tri omyly z histórie (SLOVO č. 25/2001) rozpisuje o mojom "príspevku" takto: "Aj reportér by si mal dávať pozor na to, aby jeho názory a dojmy mali oporu v historických vedomostiach. Ináč svoju prácu postaví do krivého svetla, ako to naposledy urobil Bohuslav Chňoupek vo svojom príspevku Turdus Merula (SLOVO č. 22/2001). V úvode jeho článku nachádzame totiž niekoľko neprávd. Nie je pravda, že by prvý veľký exodus pod patriarchom Arsenijom III. smeroval na sever s dvestotisíc Srbmi z južného Uhorska, kde bránili tzv. vojenskú hranicu proti Turkom. Hocijaká novšia publikácia by Chňoupkovi vysvetlila, že tento prvý veľký exodus smeroval od roku 1690 z južného Srbska. Jeho trasa viedla od sídla patriarchu v Peči z južného Srbska na sever Uhorska. Tak to bolo aj po 50 rokoch pri novom exode, ktorý však Chňoupek posúva o 10 rokov neskôr."

Čo dodať? Pre čitateľovu orientáciu iba toľko: Turdus Merula nie je ani článkom ani príspevkom, ale jednou z 25 kapitol mojej najnovšej knihy Dýka v chrbte venovanej otázkam Balkánu, Srbov a Kosova. Redakcia SLOVA uverejnila z tejto knihy (ako sa to v týždenníku aj uvádzalo) dve kapitoly: Turdus Merula a Víťazov sa nepýtajú. Pre informovanosť Branislava Chomu taktiež iba toľko, že otázkou dramatického exodu, takého závažného pre osudy Srbov a Srbska, sa v knihe zaoberám najmenej dvakrát. Najskôr v kapitole "Turci", kde na str. 25 píšem: "Po katastrofe pri Viedni cisárske vojská dobyli Budín, zvíťazili pri tom istom Moháči, kde ich predchodcov kedysi Turci porazili, zmocnili sa Belehradu a spolu so srbskými dobrovoľníkmi víťazne postupovali Pomoravím a prenikli až hlboko na juh, ku Skopje. Srbi, povzbudení víťazstvami cisárskych vojsk a zahraničím, povstali na celom Turkami okupovanom území. Turci posilnili svoje vojská a donútili cisárske na ústup. Z obavy pred krvavými tureckými zverstvami došlo k najväčšiemu exodu Srbov z rodnej vlasti. Patriarcha Arsenij III. Crnojevič vyviedol zo Starého Srbska na sever od Sávy 60 000 spoluobčanov a s nimi ich rodiny a mnoho pravoslávnych duchovných. Viedenská vláda dovolila utečencom usadiť sa na uhorskom území medzi Tisou a Dunajom. Po dohovore s cisárom Leopoldom II. dostali početné privilégiá s podmienkou, že budú nepokojnú južnú tzv. vojenskú hranicu brániť proti Turkom." Branislav Choma knihu nečítal a stačila mu ukážka zo SLOVA, aby ironicky objavil Chňoupkove omyly histórie a nepravdy.

Použiť na oplátku dikciu Branislava Chomu, mohol by som pokojne uviesť: Aj literárny vedec by si mal dávať pozor na to, aby jeho názory a dojmy mali oporu v uverejnených faktoch. Ináč celú svoju kritiku postaví do krivého svetla. Kritika od Branislava Chomu až podozrivo pripomína v literárnovedeckých kruhoch známy prípad, keď chýrny literát J. R. P. obvinil z falšovania dejín básnika Andreja Sládkoviča za to, že v básnickej skladbe Marína píše "dedina Detvou volaná", pričom tá nebola dedinou ale kráľovským mestom.

Môžbyť mnohé z tohto blchárstva vysvetľuje priznanie z úvodu knihy Branislava Chomu Chorvátska literatúra: "Nebol som povojnovým srbochorvátštinárom a neštudoval som ani jazyk a literatúru týchto národov na vysokej škole. Môj prístup k chorvátskej literatúre je prístupom zvedavého obdivovateľa a prieskumníka… Hľadal som každú možnosť dostať sa do tejto krajiny a získať jej literatúru. Tak som bol roku 1959 na rekreácii pri Jadrane a v rokoch odmäku som pravidelne chodieval študijne i rekreačne do hlavných miest Juhoslávie a na Jadran." Pokiaľ ide o vznik Prizrenských líg, ak píšem, že tretia vznikla bezprostredne po vojne a nie roku 1962, čomu Branislav Choma venuje taktiež uštipačne kritickú poznámku, možno si vymieňať názory, či 17 rokov po vojne je bezprostredne alebo až po.

A naostatok: skúsený niekdajší redaktor vie, že noviny sa nevyhýbajú tlačovým škriatkom. A keď je v závere celostranovej ukážky z novej knihy zreteľne uvedené, že Turdus Merula je kapitolou z novej knihy Dýka v chrbte, neobmedzí sa predsa v kritických poznámkach na novinový výňatok, kde sa tak poľahky dá zameniť predložka "z" na "do". Čiže: keby bol býval čítal knihu, nemusel sa s "Tromi omylmi z histórie" vôbec namáhať.

Bohuslav Chňoupek, Praha

DÔLEŽITÉ MALIČKOSTI

Tibor Mrocek

Prázdny žalúdok a plné ústa

Zatiaľ čo opaľovaniachtiví návštevníci slovenských letovísk a obyvatelia miest a obcí od (povedzme) Senca až po hraničný priechod s Ukrajinou zažívajú spanilé jazdy politických lídrov i celých štábov na bicykloch či v autobusoch, Bratislavu zaplavujú nájazdy iných kobyliek.

Žobráci pri kostoloch, či "slobodní umelci", ktorí ponúkajú svoju produkciu neagresívnym spôsobom mi neprekážajú. Iné je to však s aktívnymi žiadateľmi o almužnu, ktorí dobiedzajú do človeka s prosbou naškrabanou perom na kuse kartónu. Títo ľudia, stojaci na zastávkach električiek alebo aj na iných miestach Bratislavy, sú vraj z Kosova či odinakiaľ a nemajú prostriedky na živobytie. Keby boli dvaja-traja, ako-tak uverím. Stretol som však už aspoň päť jednotlivcov či rodiniek a texty i rukopis sa takmer nelíšili, ba aj kus kartónu bol akoby normalizovaný. Človeka, zmietaného aj vlastnými finančnými problémami, hneď prejde chuť na charitu. Čo na to hovorí primátor? Alebo ide o ďalšiu atrakciu pre skutočných návštevníkov zo zahraničia?

Napadlo mi v tejto súvislosti komické prirovnanie spomínaných žobrákov s našimi politikmi, žiadajúcimi pri svojich nájazdoch po Slovensku od voličov hlas pre budúcoročné voľby. Porovnanie, samozrejme, pokrivkáva. Rozdiel nie je v poistke (ako tvrdí istá reklama), ale v dôležitej maličkosti. Tí prví nič neponúkajú, lebo majú azda iba prázdny žalúdok. Tí druhí sypú sľuby plným priehrštím, aj keď vedia, že ich nebudú môcť zrealizovať. Jedni nás žiadajú o peniaze, druhí o hlas. Jedni argumentujú prázdnym žalúdkom, druhí plnými ústami. Komu veriť?

Martin Štunda

SDKÚ zrejme začala predvolebnú kampaň a jej stranícki lídri budú jazdiť po Slovensku autobusom premaľovaným na modro a vraj čerpať od ľudí inšpiráciu pre svoje rozhodnutia vo vláde, parlamente i inde. No neviem, čo všetko od ľudí načerpajú, ale faktom zostáva, že vajíčkom sa do cyklistu triafa jednoduchšie.

Vlani na jeseň vraj existoval scenár, podľa ktorého mal predseda SOP Pavol Hamžík vymeniť Mikuláša Dzurindu v kresle premiéra, čo však podľa vlastných slov odmietol, pretože nemal záujem rozbiť vtedajšiu koalíciu. A teraz by si možno najradšej rozbil hlavu o múr.

SDSS zvažuje o odchode z vládnej koalície, pretože podľa jej predsedu Ľudomíra Šlahora sa vláde nedarí napĺňať priority sociálnej demokracie, pričom si takto chcú nájsť vlastný priestor a vystúpiť z tieňa SDK. Nehovoriac už o tom, že ten tieň je každým dňom menší a menší.

Minister školstva Milan Ftáčnik pokladá skončený školský rok 2000/2001 z kvalitatívneho hľadiska za relatívne úspešný a dosiahnuté výsledky by sebakriticky oznámkoval dvojkou. Sebakritika je síce pekná vec, ale ani žiaci v škole si neudeľujú známky sami.

Nemecký psychológ Siegfried Lehrl tvrdí, že kto počas dovolenky zaháľa, tomu hrozí úbytok inteligencie a po troch týždňoch ničnerobenia vraj klesne inteligenčný kvocient až o dvadsať bodov. Žeby sme zatrhli našim politikom tohtoročné dovolenky?

Predseda slovenskej vlády považuje schválenie zákona o samospráve s ôsmimi vyššími územnými celkami za úspech a vyhlásil, že mu tento deň urobil radosť. Mne sa zdá, že Mikuláš Dzurinda má už radosť z každého dňa prežitého na premiérskej stoličke.

Predsedníctvo SMK, ktoré je nespokojné so schváleným zákonom o samospráve, rozhodlo o zvolaní mimoriadnej Republikovej rady, kde chcú prerokovať odchod z vládnej koalície a dovtedy sa nebudú zúčastňovať na činnosti politických orgánov vládnej koalície. Má to azda znamenať, že Béla Bugár nepôjde s Dzurindom na plánovanú spoločnú dovolenku?

Predseda SMK hodnotí hlasovanie o samospráve ako snahu časti vládnej koalície ukázať Západu, že sme prijali ich systém reformy, smerom dovnútra to však v skutočnosti bude Byzancia. A ja tvrdím, že je lepšia Byzancia, ako nejaký Felvidék.

Predstavitelia KDH na Spiši prijali výsledok hlasovania o decentralizácii verejnej a štátnej správy so sklamaním a odkedy premiér zabránil svojou podporou vzniku VÚC Spiš sa vraj hanbia za to, že pochádza z tohto kraja. No to im to teda trvalo!

Americký prezident George Bush prišiel osláviť svoje 55. narodeniny do rodinného sídla v Kennebunkporte, pričom po prílete na letisko držal na pleci dáždnik, pod pazuchou vzpierajúceho sa teriéra Barnyeho a pod nohami sa mu ešte motal špringšpaniel Spot. Presne ako v bežnom pracovnom dni. Nad hlavou raketový dáždnik, pod pazuchou niekoľko vzpierajúcich sa štátov a zvyšok sveta sa mu motá kdesi pod nohami.