ČSSD IPB ODS ČSOB

Bol prevod krachujúcej Investičnej a poštovej banky na ČSOB kriminálny čin, ako tvrdí Václav Klaus? Bolo to jediné možné riešenie, ktoré zabránilo 4-percentnému prepadu národného hospodárstva, ako nás uisťuje Miloš Zeman? Nečakajme, že nám na tieto otázky dá odpoveď parlamentné vyšetrovanie. V Snemovni sa žiadne vyšetrovanie nekoná. Odohráva sa tam politický súboj. Ostatne, parlament nie je policajné komando, ale verejná aréna. Preto nehľadajme dôkazy, našli by sme len stranícke záujmy. Celkom pochopiteľne je dotknutá ODS. V rámci tradície, ktorá už od roku 1918 považuje štát za majetok strán, sa dohodla s ČSSD o delení politickej a ekonomickej moci. Jedným z pilierov hospodárskeho vplyvu ODS bola banka s levom v znaku. Zemanova vláda elegantným spôsobom tento pilier nielen zničila. Všetky aktíva previedla do obchodnej banky, ktorú si takto pripútala. Bleskovo, naviac za podpory verejnosti, porušila rovnováhu a vytvorila si finančnú mocenskú základňu na dlhé roky. Klaus bol bezmocný. Zrušenie opozičnej zmluvy by mu nič nevynieslo. Pokúša sa teda vybojovať odvetu "doma" v parlamente. Už zloženie vyšetrovacej komisie bolo jeho víťazstvom. Nedalo sa očakávať, že vynesie iný verdikt ako vyniesla: Pavel Mertlík je vinný. Keby to bolo na Miroslavovi Kalouskovi, vydal by Mertlíka aj do Haagu. K politickému súpereniu, ako býva zvykom od zrodu republiky, sa pripája nepriateľstvo osobné. Vládna strana pochopiteľne obhajuje svoje riešenie ako jedinú možnosť. Prechádza do protiútoku. Kto môže za to, že IPB sa vymkla kontrole? Nebol to práve Klausov kabinet, ktorý "prehliadal" divokú privatizáciu?

(4. 7. 2001) DNES

Globalizácia a totalita

Na Západe sa stretávame s tvrdením, že utópia komunizmu sa v mnohom podobá na kapitalistickú globalizáciu, do ktorej sa nechávame čoraz hlbšie strhávať. Slovo globalizácia znamená skoro to isté ako totalita. Obidva pojmy hovoria: svetovú ekonomiku i politiku zorganizujme centrálne, a to obmedzovaním suverenity národných štátov. Podobný totalitárny, respektíve globálny pokus s internacionalizmom, riadeným z Moskvy, stroskotal. Kapitalizmus so svojimi nesmierne obrovskými rozmermi, ktoré boli umožnené technickým rozvojom, sa podujal na to, aby s pomocou Svetovej banky, MMF a regionálnych organizácií, akými sú EÚ, či ASEAN, reguloval čoraz zrýchlujúci sa proces globalizácie. Najdynamickejším agentom tohto procesu sú USA. Víťazmi tohto procesu sú "veľké ryby" nadnárodných spoločností. Javy pauperizácie, predpovedanej Marxom sú zjavné predovšetkým v tzv. rozvojovom svete, ale sú rozpoznateľné aj v rozvinutých krajinách EÚ, nehovoriac o postkomunistických štátoch. Významní realistickí ekonómovia, ako Jacques Delors, Chester Thurow, či miliardár Soros upozorňujú na to, že inštitúcie, riadiace svetovú ekonomiku, by sa mali zaoberať nielen regulovaním monetárnych súvislostí, ale konečne aj tými sociálnymi javmi, ktoré zrýchľujúca sa globalizácia prináša. Až história ukáže, či sa tento gigantický pokus o zjednotenie ľudstva podarí. Avšak už teraz možno konštatovať, že tento proces skrýva v sebe nebezpečenstvo v tom, že rozhodovanie sa deje na čoraz vyšších stupňoch riadenia a ľud, jeho volení zástupcovia, majú čoraz menší vplyv na ekonomické a politické rozhodovanie.

(3. 7. 2001) Magyar hirlap

Regióny a tradície

Budúcnosť žúp je jednou z najdiskutovanejších otázok dneška. Dokonca aj István Stumpf, minister, stojaci na čele úradu vlády priznal, že v posledných desiatich rokoch sa nepodarilo vyjasniť si princípy výstavby verejnej správy Maďarska v 21. storočí. Dnes je otázkou, či je vláda ochotná riadiť sa najdôležitejším európskym princípom, čiže tým, že rozhodovať treba na tej úrovni, na ktorej problémy vznikli. U nás chce všetko vyriešiť vláda. Ani opozícia sa veľmi neusiluje presadzovať decentralizáciu. Ak zvíťazia socialisti, budú zrejme vďační Orbánovcom za to, že nepresadzovali vehementne presun moci na nižšie stupne. Avšak pokiaľ sa náš systém regiónov nevyrovná systému EU, a regióny nezískajú patričnú samostatnosť, naša verejná správa nebude kompatibilná s európskou. V diskusii o tejto otázke vyhlásil jeden diskutér, že Maďarsko nepotrebuje regióny preto, lebo tie tu nemajú tradície. Ak to znamená, že štátne centrum nie je ochotné ani v záujme európskej integrácie významnejšie obmedziť svoje mocenské kompetencie, a nižšie stupne nie sú schopné sa efektívne zorganizovať, tak mal asi pravdu.

(3. 7. 2001) Népszabadság

Kaczyňského odvolali

Lech Kaczyňski od prezidenta prevzal odvolací dekrét z funkcie ministra spravodlivosti na základe návrhu premiéra Jerzyho Buzeka. Nový minister Stanislaw Iwanicki prerušil zahraničnú dovolenku a odcestoval domov. "Celé Poľsko pozná dôvody môjho odchodu," komentoval premiérovo rozhodnutie Kaczyňski, čím narážal na to, že ide o konflikt prokuratúry s Úradom ochrany štátu (UOP), spojený so zadržaním vicešéfa UOP z Katovíc. "Pre vážne dôvody zatkli dôstojníka UOP, no odvolali generálneho prokurátora. Nie je to čudné?" pýta sa bývalý minister. UOP a prokuratúra sa vzájomne obviňujú z porušovania zákona v prípade zatknutého vicešéfa katovickej delegatúry. Prokuratúra ho obvinila zo sťažovania vyšetrovania v kauze Centrozapu. UOP zas tvrdí, že to robila prokuratúra. Predseda vlády konštatoval, že kroky štátneho zastupiteľstva "narušili pokoj v spoločnosti a zapríčinili veľký zmätok". Neprípustným tiež nazval neinformovanie premiéra o plánovanom zatknutí. "S najväčším úžasom konštatujem, že pán premiér nielen nezakročil proti činnosti, ktorá očividne spochybňuje právne zásady, ale vo veľkej miere ich aj podporil," písal Kaczyňski v liste Buzekovi. Ten si zase myslí, že exministrove vyjadrenia sa nedali zlúčiť s jeho funkciou.

(1. 7. 2001) W Prost

Záverečný šprint

V prítomnosti premiéra Jerzyho Buzeka a predsedu vlády Dánska Poula Rasmussena podpísali dohodu o dodávkach dánskeho plynu do Poľska. "Plynový" kontrakt s Dánskom je iba malým krokom na ceste k dosiahnutiu energetickej bezpečnosti Poľska. Možno i predohrou k oveľa väčšej zmluve s Nórskom, ale predovšetkým k novým prerokovaniam dohôd s Ruskom. Je potrebné zmenšiť objem dodávok plynu z východu, aby sa uvoľnilo miesto pre ten zo severu. Ďalšou záležitosťou je politický konsenzus - všetkým najväčším stranám musí záležať na plynovej bezpečnosti štátu presne tak, ako im záležalo na vstupe do NATO či záleží na vstupe do EÚ. Premiér Jerzy Buzek to veľmi dobre vie. Rovnako dobre vie, že hoci nám sám sľuboval energetickú bezpečnosť, svoj sľub už nedodrží. Veľmi sa síce snažil, jeho podriadení si však počínali pomaly, neschopne a nejednotne. Teraz, na konci volebného obdobia a práce vlády, sa premiér horúčkovito ponáhľa. Skúša ešte niečo zariadiť záverečným šprintom. S Dánmi mu to vyšlo, s Nórmi to bude mať veľmi ťažké, s Rusmi to snáď ani nestihne. Predseda vlády totiž nemôže počítať s politickým konsenzom, keďže Zväz demokratickej ľavice tvrdí, že je zbytočné hľadať iných dodávateľov, pretože plyn z Ruska je lacnejší. Budúci premiér však už nebude môcť ignorovať zmluvu s Dánskom. Bude sa musieť postaviť pred hotovú vec. A o to Jerzymu Buzekovi išlo.

(4. 7. 2001) Rzeczpospolita

Debata o prisťahovalcoch

Nezávislá nemecká komisia pre prisťahovalectvo - nazývaná aj Süssmuthovej komisia, podľa jej predsedníčky, političky CDU Rity Süssmuthovej, prezentovala dlho očakávanú správu, a to znamená zmenu základnej paradigmy nielen pre Nemecko, ale pre celú Európu. Komisia totiž jednoznačne vyhlásila: Nemecko je v rozpore s prevažujúcim názorom krajinou imigrantov. Potrebuje prisťahovalcov z demografických dôvodov, "aby", (ako sa hovorí v úvode spomínanej správy) "mohla potvrdiť svoje miesto medzi vedúcimi krajinami." Nemci tak vyvodili dôsledky z poznatkov, ktoré rok analyzovali demografi v nespočetných štúdiách. Európska populácia starne a klesá, a bez prisťahovalcov z vonku je jej sociálny a zdravotnícky systém odsúdený na zánik. Nemecko plánuje každoročný prísun 20 tisíc kvalifikovaných cudzincov, a tak chce otvoriť krajinu pre 200 tisíc imigrantov, vrátane ich rodín. Toľko Nemci. A čo Rakúšania? Domácu líniu potvrdila vicekancelárka Susanne Riess-Passerová na poslednom sneme Slobodných, keď vyhlásila, že Rakúsko nie je prisťahovaleckou krajinou, a nikdy sa ňou nestane. Nikto jej neprotirečil. Zjavne je to súčasťou folklóru FPÖ, ale už sa to stalo samozrejmosťou aj pre Rakúšanov. Neprekáža im, že hospodárski odborníci majú odlišný názor. Historička B. Hamannová píše, že v roku 1910 pochádzal každý štvrtý Viedenčan z Čiech. V súčasnosti sa 12 % Rakúšanov narodilo mimo hraníc štátu a ďalších 10 % populácie tvoria cudzinci, ktorí žijú v krajine legálne. Demografický inštitút rakúskej Akadémie vied vyslovil nasledovnú prognózu: "Bez imigrantov by rakúska populácia klesla v rozpätí rokov 2000 až 2005 o 1,3 milióna na 6,8 milióna obyvateľov." Čo by to znamenalo pre systém dôchodkového poistenia, už odborníci vyrátali - bola by to katastrofa.

(4. 7. 2001) Der Standard

Správny smer

V Národnej rade vytiahli ešte raz všetky zbrane na poslednú bitku o rodičovské príspevky. Nad žalobami odporcov úpravy vyplácania príspevkov možno skutočne len potriasť hlavou: Vraj keď má rodič nárok na 30 mesačné vyplácanie príspevkov na deti, ale ochrana pred prepustením zo zamestnania ostáva nezmenená - stále 24 mesiacov, vytláča štát ženy zo zamestnania. K tomu treba povedať len toľko: ženy sú mysliace bytosti, a samé sa dokážu rozhodnúť, či nastúpia po dvoch rokoch do práce, alebo budú radšej 30 mesiacov poberať rodičovský príspevok. Ak si zvolia prvú možnosť, môžu ešte o šesť mesiacov dlhšie ako doteraz, poberať prídavky na deti. A to pri plnej právnej ochrane pred výpoveďou a s plným započítaním materskej dovolenky do penzie. Rodičovské príspevky nie sú vrcholom múdrosti, je potrebných množstvo ďalších opatrení v politike zameranej na ochranu rodiny, napríklad záruka miest v škôlkach pre pracujúce ženy. Ale vláda sa vydala správnym smerom, a to musia uznať všetci, čo berú problémy mladých ľudí vážne.

(5. 7. 2001) Die Presse

Opatrný kapitál

Ukrajinská ekonomika rástla za posledných päť mesiacov najrýchlejším tempom zo všetkých európskych štátov. V minulom roku bol rast hrubého domáceho produktu 6 percent. Dal by sa teda predpokladať stály prílev, ak nie záplava zahraničných investícií, ktoré by si tu konečne našli miesto. Zahraniční investori, ktorí sú opatrní vzhľadom na politickú nestabilitu v priebehu posledných siedmich mesiacov a stále si nie sú istí, že bolo uskutočnené dostatočné množstvo ekonomických a štrukturálnych reforiem, si trvalo udržiavajú istý odstup od Ukrajiny, štátu s kvalifikovanou pracovnou silou, ohromnými prírodnými zdrojmi a všeobecne uznávaným hospodárskym potenciálom. Hoci ekonomika vstupuje do obdobia, ktoré by mohlo byť obrovskou expanziou (v období január - máj rast HDP o 8,5 percenta, priemyselný rast v apríli 20 percent), zahraničné investície poklesli paradoxne o 5,6 percenta za rovnaké obdobie. Posledné čísla ukazujú, že celkovo za desať rokov prišlo na Ukrajinu zanedbateľných 3,9 miliardy dolárov priamych investícií, čím sa dostala iba pred Bielorusko z transformujúcich sa ekonomík Východnej Európy a Spoločenstva nezávislých štátov. V polovici júna hostila ukrajinská vláda medzinárodné podnikateľské fórum, aby sa tento problém vyriešil. Odkaz medzinárodnej komunity pre Ukrajinu bol jasný: kým štát nebude naďalej deregulovať podnikateľské prostredie, vytvárať stabilné podmienky a nezačne efektívne bojovať s korupciou, bude sa kapitál Ukrajine vyhýbať.

(1. 7. 2001) Ukrainian weekly

Konkurencia nespí

Termín ukončenia výstavby ukrajinskej časti euroázijského ropného koridoru pravdepodobne zase nedodržia. V zime vláda sľúbila dokončiť potrubie Odesa - Brody v auguste tohoto roku. Nepodarilo sa a novým termínom sa stal koniec roku 2001 - začiatok 2002. Nie je zrejme rozumné súriť ukončenie výstavby ropovodu, ktorý by mohol zostať suchým. Zatiaľ však štáty, ktoré predstavujú alternatívne cesty pre tranzit kaspickej ropy do Európy, evidentne nespia. Ukrajina vážne riskuje, že stratí príjmy z tranzitu po dokončení ropovodu Tengiz - Novorossijsk. Dnes sa kazašská ropa exportuje práve cez starý odeský terminál a v prípade, že sa tento prúd zastaví, straty budú predstavovať vyše 100 miliárd hrivien ročne. Šikovní Rumuni si už stihli vybaviť úvery od Európskej banky pre obnovu a rozvoj na zvýšenie priepustnosti prístavu Constanca. Pripravené na príjem kaspickej ropy sú aj hlbokovodné prístavy Terst v Taliansku a Omišalj v Chorvátsku. Všetci presviedčajú, že ich tranzitná cesta je oveľa lacnejšia ako ukrajinská. Budeme dúfať, že iba blafujú. Znepokojuje len to, že "kaspijci" sľubujú všetkým a podľa odborníkov už uzavreli predbežné zmluvy na desať rokov dopredu. A na Ukrajine sa ešte nevyriešilo, ako budú dopravovať ropu do nového terminálu v Odese. V Rusku a Rumunsku tento problém už vyriešili prostredníctvom vytvorenia medzinárodných konzorcií.

(5. 7. 2001) Deň

Práce všetkého druhu

Istý druh českého politika je ako Ferdo Mravenec. Všetko vie, všetko zvládne, na odpočinok nemá ani pomyslenie. Od rána do večera v pote tváre stláča hlasovacie gombíky, od večera do rána sa vzdeláva, zbiera informácie, beseduje s voličmi. Medzitým zvláda niekoľko straníckych funkcií, prácu vo výbore, pracovné večere spojené s lobovaním a navyše len tak bokom vedie vlastný podnik, alebo sa ako člen správnej či dozornej rady podieľa na vedení podnikov pološtátnych. Niektorí potom navyše spisujú knihy, prednášajú na univerzitách a vo volných chvíľach obšťastňujú svojou múdrosťou televíznych divákov, rozhlasových poslucháčov, ba aj čitateľov novín.

V čom spočíva tajomstvo týchto supermanov, usilovných ako včielka Maja, všestranných ako Leonardo a nezničiteľných ako Phil Marlowe? Sú len dve možnosti. Buď títo výnimoční jedinci žijú v inom časopriestore, kde má deň sto hodín, alebo zvládajú niekoľko činností naraz. A ak je to prvé nemožné, potom zrejme "b je správne".

Nie je totiž problém robiť niekoľko činností zároveň, pokiaľ sa jedna s druhou dobre prepoja. Naviac je vlastne dosť obťažné nechať pred bránou podniku informácie zo Snemovne alebo pri lobovaní v Snemovni ponechať bokom firemný záujem. Práve tak hravo sa dá spojiť náročná zahraničná študijná cesta s dovolenkou, honorár za prednášku môže byť súčasne sponzorským darom, počas pracovných večerí sa dá (hoci len aby reč nestála) premlieť hneď niekoľko tém a presadiť naraz hneď niekoľko celkom odlišných plánov. Stačí len odložiť zbytočné škrupule a nerozlišovať, čo kam patrí, prípadne čo kam vyslovene nepatrí. A keby sa niekto čudoval, posťažujme sa na roztržitosť.

Ak nemáme rukolapné dôkazy, nemôžeme samozrejme ukazovať prstom. Avšak samotné priznania vedľajších príjmov politikov naznačujú mnohé, okrem iného skutočnosť, že viacerí z nich prišli k dobrému "bydlu" len vďaka politike, iní ju zas robia "len ako hobby", zatiaľ čo politické kontakty a informácie výhodne zhodnocujú inde.

Zo samej podstaty politiky totiž vyplýva, že politik je tou osobou, v ktorej sa nutne stretávajú záujmy. Preto je to, čo dokázala ČSSD, keď prinútila svojich poslancov k odchodu zo správnych a dozorných rád, príkladným činom. A pritom mohli byť tí poslanci hoci čistí ako ľalia. Príležitosť je nebezpečná a prezumpcia neviny v politike neplatí.

(Jiří Franěk, publicista, Právo, 4. 7. 2001)