Top

Dnes som mal v pláne popísať svoj pobyt za Veľkou mlákou, ale niečo, alebo niekto ma prinútilo tento svoj plán zmeniť.
V predchádzajúcom som sa dotkol budovania partokracie na Slovensku v 90- tych rokoch minulého storočia a aj ako to fungovalo možno len v niektorých organizáciách na ľavej strane politického spektra. Teraz ma napadla jedna udalosť, ktorá sa stala, už si nespomínam presne, ale asi niekedy na prelome rokov 1999-2000, v čase keď som už nejaký čas trvale pobýval za Veľkou mlákou a bol v ? Kraju? len na návšteve.
V tom čase som nemal skoro žiadne informácie o pomeroch na Slovensku. Prístup na internet som vtedy mal iba sporadicky a v amerických novinách či televízii sa o Slovensku nepísalo skoro nič. Mojej tete raz za mesiac dochádzali krajanské noviny Jednota, kde s dvojmesačným oneskorením boli popísané nejaké informácie zo Slovenska. Aj to dosť tendenčne.  Takže som celkom privítal návštevu ?Kraju? a stretnutie sa s priateľmi a známymi. SDĽ ka bola v tom čase vo vládnej koalícii, ale vo vnútri nej to nejako škrípalo. Dal som si tu námahu a zatelefonoval som do ústredia strany aby som zistil čo sa tam deje. Mal som šťastie. K telefónu som dostal Alžbetku Borzovú, ktorá v tom čase bola asi podpredsedníčkou strany . Slovo dalo slovo a s ohľadom na to, že mala cestu na ?krajný východ? dohodli sme sa , že ak mam záujem môžeme sa stretnúť a porozprávať o problémoch , ktoré strana v tom období musela prekonávať. Mojou úlohou bolo zohnať miestnosť a prípadných ďalších záujemcov o stretnutie.
V jedno nedeľné dopoludnie, po obtelefonovaní aj osobnom stretnutí s priateľmi , sme sa asi desiati stretli vo vtedy okresnej kancelárii strany SDĽ, ktorú nám okresný predseda otvoril a umožnil toto stretnutie. Keďže ja som bol pozývateľom a pozvanou bola žena, zastavil som sa v kvetinárstve a kúpil kvety , za svoje ( veď som bol predsa Amerikán, čo tam po pár šupoch).
Prišiel i pán okresný predseda, ktorý sa nám okrem iného pochválil vybavenim kancelárie, ktoré asi zadotovala strana. Neopomenul to zopakovať a pochváliť sa aj pred návštevou. Kuriozitou tohto nášho dopoludnia bolo ako sa pán predseda poponáhľal, zobral mnou prinesené kvety a podal ich na privítanie hosťtke. Ani sa nezačervenal.
Pani Borzová mi pripadala veľmi rozhľadená, inteligentná osoba, na ktorej bolo vidieť, že je neustále v jednom kolotoči. Vypočuli sme si jej pohľad na problémy, s ktorými vtedy zápasilo Slovensko a ona sa zaujímala o to čo trápi nás, obyčajný plebs na krajnom okraji našej republiky. Verím, že si poznatky z nášho stretnutia zobrala k srdcu a snažila sa ich preniesť aj na miesta, ktoré by ich mali počuť. Viem , že táto návšteva urobila na nás veľmi dobrý dojem a moji priatelia si uvedomili, že sa niekto zhora zaujíma aj o ich problémy. V súčasnosti už to tak väčšinou nie je.
Až keď som sa vrátil, asi natrvalo , na rodnú hrudu, som sa dopočul, že pani Betka už nie je medzi nami.  Som rád, že som mal tu česť ju aspoň krátko spoznať a myslím si , že ak by takých politikov mala ľavica viac nemali by sme tie problémy, ktoré dnes kvária skoro každú bežnú domácnosť na našom malom Slovensku.

Blog

Založte si blog.

Všetky blogy | Autori

Všimli sme si