Globálne cunami

Izraelský vojenský útok proti Iránu by vyvolal v súčasnej krehkej globálnej ekonomike dôsledky podobné zemetraseniu, pričom potenciál takého konfliktu nie je až taký vzdialený. Čas ťažkého rozhodovania „Izrael nemôže žiť s realitou iránskej jadrovej hrozby,“ vyhlasuje izraelský vicepremiér Silvan Shalom. No Tel Aviv o možnosti takého útoku výslovne nehovorí. Napriek takejto dvojznačnosti Shalom tvrdí, že Teherán, ktorý podľa jeho mienky pokračuje v úsilí získať jadrovú spôsobilosť, „využíva ako výhodu slabosť medzinárodného spoločenstva a prebiehajúci boj o hegemóniu na Blízkom východe medzi USA na jednej strane a Ruskom a Čínou na strane druhej“. Kým teda pre Tel Aviv nadchádza čas ťažkého rozhodovania, Irán pokračuje v ceste za nukleárnou spôsobilosťou. Izraelská vojenská akcia by vyvolala plávajúce ceny ropy, ktoré by generovali finančné, politické a ideologické nepokoje po celom svete. Svet sa dnes ledva spamätáva z posledných ekonomických a finančných kríz. Kolaps Lehman Brothers nebol jediným faktorom, ktorý spôsobil globálnu recesiu koncom roku 2008. Už v lete 2008 sa cena ropy vyšplhala k 145 dolárom za barel. Zvyšovanie cien surovín bol ťažký šok pre obchodovanie a reálne príjmy všetkých krajín, ktoré ropu dovážajú, vrátane USA, väčšiny Európy, Japonska, Číny a Indie. Kým cena prudko rástla, globálna ekonomika sa prepadala do hlbokej recesie a to znovu špirálovite rozkrúcalo cenu ropy. Keby Izrael napadol jadrové zariadenia v Iráne, cena ropy by sa za pár dní katapultovala na 140 dolárov. Jestvuje historický precedens pre taký extrémny rast, keď sa na Blízkom východe rozhorel ozbrojený konflikt. Stačí sa obzrieť späť do roku 2006 na Libanonskú vojnu. Izraelská vojenská roztržka s Hizballáhom bola vskutku iba lokálnym konfliktom bez priameho či nepriameho vplyvu na dodávky ropy. Jej cena však vtedy poskočila na 66 dolárov za barel. Počas iránskej revolúcie v roku 1979, iracko-iránskej vojny, Husajnovej invázie do Kuvajtu v roku 1990 a druhej palestínskej intifády v roku 2000 sa cena surovej ropy príležitostne zdvojnásobila. Vojenská akcia krajným riešením Súčasné obavy Izraela sa týkajú zavedenia účinných sankcií OSN proti Iránu pre jeho program obohacovania uránu. Také sankcie nie sú možné, kým sa pod ne nepodpíšu Rusko a Čína. Shalom narieka, že iránsky samit o jadrovom odzbrojení (Irán ho zvolal ako protiváhu nedávnej washingtonskej schôdzky s rovnakou agendou) je „explicitná provokácia proti slobodnému svetu, ktorý nekoná rozhodne proti iránskym jadrovým ambíciám“. Admirál Mike Mullen, náčelník Spojeného štábu vojsk USA, pred časom uviedol, že vojenská akcia by bola krajným riešením. Kritici vyjadrujú obavy zo súčasnej nedostatočne jasnej politiky USA. Americkí stratégovia všeobecne veria, že zaútočiť na Irán predtým, ako sa dá šanca účinnosti masívnych sankcií, by bola veľkým omylom. Mnohí v USA si tiež myslia, že dokonca aj jadrový Irán je problém, ktorý možno riešiť prostredníctvom primeraného a dôveryhodného odstrašenia. USA sú v súčasnosti proti izraelskému útoku, preto by jednostranná izraelská akcia spôsobila ďalšie komplikácie vo vzťahoch medzi Washingtonom a Tel Avivom. Jej hlboké dôsledky by sa šírili v troch kruhoch ako séria smrtiacich vĺn z epicentra zemetrasenia. Tieto kruhy predstavujú krajiny, národy a záujmové skupiny. Ich rozmiestnenie vyjadruje vzťah k centru výbuchu. Dôsledky útoku v troch fázach Niektorí zo susedov Izraela tvoria prvý kruh, ktorý je „epicentrom“ výbuchu: Libanon, Egypt, Palestínska autonómia a Jordánsko. V týchto krajinách sa v súčasnosti koncentruje nevraživosť k Izraelu, ktorý vnímajú ako štát neochotný urobiť nevyhnutné kompromisy na dosiahnutie trvalého mieru. Skupina týchto krajín predstavuje kľúčových hráčov v mierovom procese. Nepodporujú Irán a obávajú sa, že by si mohol zabezpečiť jadrovú výzbroj. Sú tam však radikálne elementy (Hizballáh v Libanone, Hamas v Gaze), ktoré Teherán ideologicky aj finančne podporuje. Vyvíjajú dostatočný vplyv na ľudí, aby ohrozili terajšie umiernené režimy niektorých islamských štátov. Na izraelský útok by Irán zrejme zareagoval svojimi raketami dlhého doletu. Vyvolalo by to bezprostredný výbuch nacionalizmu v moslimských krajinách, najmä v „arabskej ulici“, kde prevláda silný islamský sentiment. Ten by zase zaktivizoval Hizballáh, Hamas a iné miestne „spiace bunky“, poškodil by regionálnu ekonomiku i politickú stabilitu. V neskoršej fáze by sme veľmi pravdepodobne videli, ako sa v ďalších kruhoch aktivizujú stúpenci Iránu. Zatiaľ čo by Teherán rozhýbal svojich prívržencov v týchto krajinách a vypálil by niekoľko rakiet na Izrael, „obávanou prémiou“ by bolo zvýšenie ceny ropy. Krajiny, ktoré sa obávajú iránskej hegemónie v regióne, či už z ekonomického alebo z politického hľadiska (Irak, Pakistan, Afganistan, Turecko, Saudská Arábia), by tiež utrpeli v dôsledku efektu útoku. Mnohonásobné škody vo svete V ďalšej fáze by sa Irán pravdepodobne pokúsil o blokádu Hormuzského prielivu. Vytvoril by ničivé „úzke hrdlo“ pre dodávky ropy z Perzského zálivu. Kaskádovite by sa do konfliktu vtiahli Saudská Arábia a štáty Arabského zálivu. Dokonca aj keby Irán nemal úspech s uzatvorením prielivu, už len hrozba takej blokády v podobe niekoľkých rakiet vypálených proti ropným tankerom by vysoko vyhnala cenu ropy. Ako cunami by väčšia finančná a ekonomická vlna nabrala na sile, keby Irán reagoval na zavedenie globálneho embarga na export ropy. „Obávanou prémiou“ za rozprúdenie spracovania ropy a niekoľkomesačné reštrikcie na dodávky by zrejme jej cenu zdvojnásobili. Tento typ akcie by viedol k mnohonásobným škodám napríklad pre USA, Čínu, Indiu, Rusko, Japonsko či Európsku úniu. Pre tento kruh krajín je charakteristická vysoká závislosť od cudzej ropy, ich vplyvy a postoje k pravidlám angažovanosti vo vojne, ako aj ich politické záujmy na Blízkom východe. Ich finančné trhy by na udalosti typu vojenského útoku na Irán reagovali násobkami akoby z Richterovej škály. Prečo cunami? Keby cena ropy dosiahla hoci aj 120 dolárov za barel, globálna ekonomika by sa znova ocitla v katastrofickej recesii. Kým by exportujúce arabské štáty a Rusko prosperovali z plávajúcej ceny ropy, bol by to zisk iba krátkodobý. Celkom krehká situácia na trhu s ropou Tak ako v roku 2008 by globálna celosvetová hospodárska kríza viedla ku kolapsu ceny ropy. Tá vtedy padla na 30 dolárov za barel po tom, čo sa globálna ekonomika zatackala a v ďalšom roku Rusko okúsilo prudký pokles. Takýto „boom-bust“ cyklus (vzostup-prepad) by sa zopakoval aj v dôsledku izraelského útoku. Tel Aviv je síce iba bodkou na čínskom politickom radare, ale Peking by jasne pocítil ťarchu útoku na Irán. Čínsku sociálnu a politickú stabilitu podmieňuje dosahovanie každoročného prinajmenšom osempercentného rastu. Ak by sa Čína po kríze ceny ropy znovu prepadla do stavu blízkeho recesii, rozmach sociálnych nepokojov medzi takmer poldruha miliardou obyvateľov by bol len otázkou času. Izraelský vicepremiér Shalom verí, že sankcie proti Iránu môžu byť efektívne, ak budú konkrétne, zmysluplné a dobre skoordinované: „Sankcie môžu zmeniť stav vecí, ako o tom svedčia prípady Južnej Afriky, Líbye a Severnej Kórey. Napriek tomu však nie sú práve teraz efektívne, pretože sa Rusko a Čína k nim odmietajú pripojiť.“ Jadrový samit v Teheráne sa skončil vyhlásením vyzývajúcim Izrael, aby sa pripojil k Zmluve o nešírení jadrových zbraní (NPT), ale Tel Aviv je presvedčený, že jeho existenciu ohrozuje jadrový Irán. Vysoký izraelský predstaviteľ sa stotožňuje so seizmografickým záznamom situácie, keď pripomína: „Vy asi celkom nechápete, aká krehká je to situácia!“ Preložil a spracoval Viliam Roth.