V Izreali zatiaľ iba jalové rokovania
Takzvané nepriame rokovania, ktoré sa začali v prvom májovom týždni medzi palestínskou a izraelskou stranou, sprostredkované americkým splnomocnencom senátorom Georgeom Mitchellom, mali ťažký pôrod. Palestínčania pred takmer 17 mesiacmi totiž prestali s Izraelom komunikovať na protest proti jeho agresii voči Gaze. Po izraelských voľbách, ktoré vyhrali protimierové sily, nebolo o čom rokovať. Netanjahuovo-Liebermanova koalícia jednoznačne vyhlasuje, že je za pokračovanie osídľovacej politiky na Západnom brehu Jordánu a za judaizáciu Jeruzalema, ani nemieni odovzdať Palestínčanom kontrolu nad hranicou s Jordánskom. Tel Aviv zároveň odmieta rokovať o riešení otázky palestínskych utečencov a ich návrate domov. K tomu dodáva ďalšiu požiadavku, aby Palestínčania uznali židovský charakter izraelského štátu, čo v konečnom dôsledku pochová právo Palestínčanov na návrat zo zahraničia a diskriminuje 1,2 milióna Palestínčanov, ktorí žijú v samotnom Izraeli. V rozpore s medzinárodným právom Izraelské požiadavky nie sú len v rozpore s medzinárodným právom, ale i so samotným mierovým procesom a so záväzkami, ktoré vyplývajú z tzv. cestovnej mapy. Cestovná mapa je v podstate vízia bývalého amerického prezidenta Georgea W. Busha, ktorú za svoje prijalo aj Kvarteto (USA, EÚ, Rusko a OSN). Prvý bod hovorí o tom, že Palestínčania musia bojovať proti terorizmu a Izrael musí zastaviť osídľovanie. Pod vedením amerického generála Keitha Daytona, pre slovenského čitateľa známeho z Balkánu a hádam i z Haiti, palestínske bezpečnostné zložky prešli veľkou reformou, aby vyhovovali izraelsko-americkým požiadavkám. Faktom je, že dokázali splniť záväzky Palestínčanov vyplývajúce z cestovnej mapy. Samovraždené útoky v Izraeli sú už minulosťou a žiadne výrazné násilné aktivity na Západnom brehu sa neevidujú. To dokonca priznávajú aj izraelskí generáli. Na druhej strane Izrael nielenže nerešpektuje svoje záväzky a nezastavil osídľovanie, ale naopak, budovanie osád na Západnom brehu a okolo Jeruzalema pokračuje vo vysokom tempe. Ba nielen tam, ale aj v srdci Jeruzalema, v jeho východnej okupovanej časti, ktorú plánujú Palestínčania vyhlásiť za svoje hlavné mesto. Pod falošnými zámienkami, napr. chýbajúce stavebné povolenie, likvidujú arabské domy a namiesto nich stavajú židovské. Už vyše 40 rokov robia vykopávky pod moslimskými svätyňami, aby našli dôkaz na prítomnosť chrámu v záujme zničenia islamskej prítomnosti v meste a obnovenia tzv. tretieho chrámu. Fundamentalisti koncom minulého týždňa premietali videá, v ktorých ukazujú, ako izraelské lietadlá bombardujú mešitu Al Aksá v Jeruzaleme. V otázke Jeruzalema najvyšší predstavitelia izraelského štátu dokázali veľkú schopnosť provokácie nielen voči Arabom, ale aj voči svojim najvernejším spojencom - Spojeným štátom americkým. Vlani v októbri pár hodín predtým, ako sa začala návšteva ministerky Hilary Clintonovej zničili dva arabské domy vo východnom Jeruzaleme. A v marci počas návštevy amerického viceprezidenta Johna Bidena zase rozbehli budovanie 1 600 bytových jednotiek vo Svätom meste. Tieto provokatívne aktivity podkopavávajú americkú autoritu a dôveryhodnosť. Palestína aj americkým záujmom Súčasná izraelská politika bola dôvodom, prečo palestínsky prezident Mahmúd Abbás odmietol rokovať s Tel Avivom, kým nebude rešpektovať svoje záväzky vyplývajúce z cestovnej mapy a memoranda z Annapolisu. To nie sú podmienky Palestínčanov, no záväzky, ktoré na Izrael kladie medzinárodné spoločenstvo. Prezident Barack Obama ihneď po svojom nástupe deklaroval, že bude robiť všetko pre to, aby sa vytvoril palestínsky štát. Dokonca dnešná americká administratíva považuje vznik nezávislého a životaschopného palestínskeho štátu za americký záujem. A tak robí veľa v záujme toho, aby rokovania vôbec začali. Skúseného senátora Georgea Mitchella, ktorý sprostredkoval mier v Írsku, vymenovali za splnomocnenca amerického prezidenta pre Blízky východ. Absolvoval desiatky, ba aj stovky stretnutí a rokovaní medzi priamymi a nepriamymi zainteresovanými stranami konfliktu. Palestínčania odmietli rokovať, poým osídľovanie bude pokračovať, a Izraelčania nechcú zastaviť osídľovanie. Tak senátor prišiel s návrhom, aby rokovania prebehli írskym spôsobom. Teda, že on osobne alebo niekto z jeho tímu bude rokovať s izraelskou stranou a následne to bude tlmočiť palestínskej strane. To isté bude robiť v opačnom garde. Aby Palestínčania súhlasili s týmto spôsobom, Američania museli šalamúnsky vyhlásiť, že počas rokovaní žiadna zo zúčastnených strán nebude provokovať tú druhú. A takto Izrael nemusel oficiálne vyhlásiť, že zastaví osídľovanie, a Palestínčania to pochopili, že Izrael toto osídľovanie zastaví. Veď by totiž išlo o najvyššiu provokáciu. Tento spôsob komunikácie podľa palestínskeho vyjednávača Saeb Erikata má jednu veľkú výhodu: Američania budú svedkami, kto je prekážkou nastolenia mieru, a spoznajú izraelské stanoviská v praxi. Izraelská strana potrebuje rokovania viac ako soľ, lebo jej to umožní vyhnúť sa izolácii na medzinárodnej scéne. Je to PR agenda Netanjahuovej vlády. Cez ňu vytvára dojem, že chce mier. Ale ako hovorí slovenské porekadlo – víno kážu, vodu pijú. Tel Aviv chce získať čas Premiér Benjamin Netanjahu dal ihneď podmienku, že rokovania najprv majú byť o bezpečnostných otázkach a o vode. Palestínčania chcú, aby sa hovorilo o hraniciach. Izraelská požiadavka je nastolená na získanie času, lebo v bezpečnostných otázkach môžu rokovať donekonečna, aj keď v podstate Palestínčania v tomto problém nemajú. Dokonca majú záujem, aby v Palestíne boli prítomné jednotky tretej strany, napr. NATO pod vedením amerických síl, ktoré by kontrolovali bezpečnostnú situáciu. To sú priatelia Izraela a jeho spojenci. Ale zdá sa, že Tel Aviv chce z bezpečnostného problému, ktorý sa dá riešiť technicky, urobiť politický. V otázke vody hodlá mať kontrolu nad palestínskymi vodnými zdrojmi, ba chce z nich čerpať a kradnúť, s čím Palestínčania nemôžu v žiadnom prípade súhlasiť. A takto v konečnom dôsledku Netanjahu môže hodiť vinu za neúspech rokovaní na Palestínčanov. Palestínska strana chce rokovať o hraniciach svojho budúceho štátu, aby bolo jasné, o čom je reč. Princípy mierového procesu, ktorý sa začal v Madride v roku 1991 na základe iniciatívy Georgea Busha st., ako aj proces z Osla a cestovná mapa sú postavené na rezolúciách Bezpečnostnej rady OSN 242, 338 a 1515, ako aj ďalších, ktoré hovoria o odchode izraelských vojsk z územia okupovaného 6. júna 1967. Verdikt Medzinárodného súdneho dvora v Haagu ohľadom rasistického múru, ktorý buduje Izrael na palestínskych územiach, určí toto teritórium ako Západný breh Jordánu, pásmo Gazy a východný Jeruzalem. Na tomto území, ktoré tvorí len 22 percent rozlohy historickej Palestíny, a je to menej ako 50 percent územia, ktoré prináleží Palestínčanom podľa Rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 181 z roku 1947, si izraelská vláda chce ponechať celý Jeruzalem a osady okolo neho a chce mať pod kontrolou hranice budúceho palestínskeho štátu s Jordánskom, ako aj pásmo, ktoré tvorí vyše 20 percent Západného brehu. De facto dnes izraelská armáda kontroluje 60 percent Západného brehu. Vojensky ako aj civilne. Zvrchovanosť aj nad hranicami Definovať hranice štátu by vyriešilo mnoho problémov Palestínčanov. Tým by sa automaticky vyriešili aj problémy židovských ilegálnych osád a východného Jeruzalema. Pritom Palestínčania sú veľmi pružní a ochotní vymeniť časť územia v rozsahu približne päť percent, aby si mohol Izrael ponechať kontrolu nad niektorými osadami a v Jeruzaleme nad židovskými štvrťami. Pokiaľ ide o kontrolu hranice s Jordánskom, je to nezmysel. Palestínsky štát má byť suverénny a zvrchovaný nad všetkými svojimi územiami i hranicami. Vzhľadom na charakter izraelskej koalície, radikalizáciu spoločnosti a provokatívne aktivity izraelských predstaviteľov počnúc predsedom vlády a končiac poslancami pravicovoortodoxných strán, ktorí ani sekundu neprestali vyhlasovať, že jednotný Jeruzalem je ich hlavným mestom, nedá sa predpokladať úspešné zavŕšenie rokovaní. Aj preto palestínsky prezident žiada amerického kolegu, aby vyhlásil, že ak tieto rokovania nebudú úspešné, tak predloží svoj plán vzniku palestínskeho štátu a prinúti stranu, ktorá ho nebude rešpektovať, aby ho akceptovala. Dovtedy Palestínčania a Izraelčania, Blízky východ a svet budú rukojemníkmi ortodoxných nálad fundamentalistov na izraelskej strane. Autor je palestínsky novinár.
