Prehliadka romantickej márnivosti
Keby Lednický areál postavili dnes, nenazvali by sme ho zrejme inak ako trochu gýčový luxusný zábavný park. No keďže v dnešnej podobe existuje už 150 rokov, rátame ho medzi pamiatky svetového dedičstva UNESCO. Svojou kompozíciu aj dekoráciami je svedkom vkusu obdobia vrcholného romantizmu.
Rozľahlý Lednicko-valtický areál môže pripomínať les. V skutočnosti však ide o najväčší lesopark na svete, vytvorený človekom. Každý strom tu má svoje miesto, ktoré mu začiatkom 19. storočia určil botanik Richard Van der Schott. Dodnes sa o park starajú odborníci, je totiž študovňou pre poslucháčov Záhradníckej fakulty Mendelovej lesníckej a poľnohospodárskej univerzity, ktorú aj v súčasnosti sponzorujú lichtenštajnské kniežatá.
Prečo katolíci postavili minaret
V parku nájdeme viacero umeleckých objektov. Nie je ťažké predstaviť si, ako v časoch romantizmu očarúvali Lichtenštajnovci dámy pomocou lesných prekvapení, ako sú Tri grácie alebo Rendez-vous, víťazný oblúk stojaci uprostred lesa. Najväčšiemu záujmu sa teší minaret a Janov hrad – napodobenina gotickej zrúcaniny. V 19. storočí boli hostiny a poľovačky v takýchto objektoch populárnou zábavou. A keďže Lichtenštajnovci, šľáchtický rod, ktorý vlastnil rozsiahle majetku i v Čechách a na Slovensku, žiadnu zrúcaninu nemali, museli si jednu postaviť. Viacerými záhadami je opradený vznik minaretu. Rovnako ako Janov hrad ho navrhol a postavil Joseph Hardtmuth, vychýrený staviteľ, ktorý však nakoniec zbohatol v úplne inej oblasti. Vynašiel ceruzku s tuhou osadenou v dreve a založil svetoznámu spoločnosť Koh-i-noor. Prečo si však prísne katolícki Lichtenštajnovci dali postaviť na záhrade islamský symbol? Legendy hovoria o šľachticovej milenke moslimke, ale aj o tom, že knieža chcel ukázať svoju moc protestantským poddaným, ktorým sa nepáčilo, že ide stavať ďalší katolícky kostol. A tak si vládca povedal, že ak sa im nepáči kostol, budú mať minaret. Pravda je však asi pragmatickejšia, Lichtenštejnovci zrejme chceli mať vo svojej zbierke ďalší exotický kúsok. V Anglicku sa na korunovácii kráľovnej Viktórie kniežaťu Aloisovi zapáčila stará tudorovská gotika. Poslal preto svojho dvorného architekta Jířího Wingelmüllera naštudovať sloh priamo do Británie. Výsledkom je krásna neogotická prestavba Lednického zámku, ktorá však vo vnútri ukrýva všetok komfort panského sídla 19. storočia. Spoza Lamanšského prielivu pochádza aj nápad na konštrukciu skleníka, ktorý je dnes technickou pamiatkou. Ľahká liatinová konštrukcia má pripomínať bambusové kmene zakončené jemnými lístkami. Na nich sú šupinkovito uložene sklené tabuľky. Obsah skleníka nazbierali dvorní botanici vo všetkých kútoch sveta. Rastliny vysadili tak, aby bol objekt rovnomerne zakvitnutý po celý rok. Hlavnou požiadavkou bola krása.
Sobáše, vernosť a turecké skalpy
Pri prechádzke po Lednickom areáli sa natíska otázka, aký obrovský majetok asi musel mať rod, ktorý si dovoliť vytvoriť také veľkolepé letné sídlo. A ako k nemu prišiel. Legenda hovorí, že praotcom Lichtenštajnovcov bol chudobný sedliak. Raz, keď pracoval na panskom, našiel svietivý kameň (po nemecky lichten Stein), drahokam. Keďže rola, na ktorej pracoval, patrila pánovi, usúdil, že aj kameň je pánov. Odniesol mu ho. Pán bol dojatý poctivosťou svojho poddaného, preto mu drahokam daroval a k nemu aj slobodu a kus pôdy. Tak sa vraj začala história slávnej rodiny. Na čom zbohatli Lichtenštajnovci naozaj, môžeme zistiť o niečo južnejšie od Ledníc, v rakúskej dedine Wilfersdorf. Stojí tam zámok, ktorý dodnes patrí rodine. Lichtenštajnovci ho využívajú nielen ako vínnu pivnicu, kde skladujú vynikajúce miestne vína, ale aj ako akúsi ambasádu. Dozviete sa tam všetko o minulosti aj súčasnosti rodiny, aj to, ako prišla k peniazom. Podobne ako uhorskí Esterházyovci či Pálfyovci, aj Lichtenštajnovci stavili na osvedčený recept: výhodné sobáše, vernosť cisárovi a zopár tureckých skalpov.
