Nečas na českej predvolebnej scéne

Ani nám z najbližšieho zahraničia sa spočiatku nezdalo, že nadchádzajúce české parlamentné voľby budú až také vzrušujúce. Veď tam sa už azda všetci spamätali, že takej vyspelej a úspešnej demokracii sa nepatrí pridlho existovať v provizóriu. Ukázalo sa však, že všetko môže byť aj tam inak. Ako posledné zvonenie zapôsobila správa o apolitickej budúcnosti dočasného premiéra Jana Fischera, dlhodobo najpopulárnejšieho muža českej politiky. Politikom určite byť nechce, a tak bude viceprezidentom Európskej banky pre obnovu a rozvoj v Londýne. Všetci by mu to vari radi dopriali, len keby po májových voľbách do septembra ktosi zostavil vládu. Veď tú pred Fischerom formovali dobrého trištvrte roka, čo mal byť takmer produkt vyspelosti tamojšej demokracie. Škandálny pád šéfa Snemovne Dnes si treba všímať najmä to, aký výber straníckych lídrov ponúka česká predvolebná scéna medzi politikmi, čo nimi veľmi, veľmi byť chcú. Víťazná ČSSD Napríklad podľa predpokladu akurát pri štarte kampane musela pomaly násilím stiahnuť z boja v jednom z najexponovanejších krajov, v Olomouckom, svoju tamojšiu jednotku, Miroslava Vlčka. Zhodou okolností to bol aj najvyššie postavený „socdemák“ v ústavnej hierarchii, predseda Poslaneckej snemovne. Bolo to pre finančný škandál, ktorý akosi „neustál“. Stál však na čele popri vláde najexponovanejšieho piliera praktickej politiky „dočasne“ takmer štyri roky. V čase kreovania vedenia parlamentu ho tam o čosi silnejšia ODS Mirka Topolánka strpela radšej ako jeho vlastní. Šéf strany Jiří Paroubek sa cez provizórneho Vlčka k právu predsedať Snemovni nedostal. Azda aby sa Topolánkovi ľahšie darilo vymedziť ako úspešnému politikovi, sem-tam toho druhého Mirka žoviálne „hecoval“ v patových šermovačkách: „Mirku, utrus ňáký moudro!“ A Mirek, politicky nie práve najpodkutejší produkt strmej politickej kariéry, svoju aprobáciu raz podoprel duchaplnou (čo sa ukázalo až teraz) výzvou všetkým poslaneckým kolegom: „Děláte si z toho srandu, pojďte si to zkusit sami!“ Z plejády tých, čo to majú skúsiť v budúcom, možno pestrejšie sformovanom parlamente, musel z výslnia najprv ustúpiť práve niekdajší superman dlho mocne vládnucej ODS Mirek Topolánek. A tak najväčší súper pomaly už istých víťazov z ČSSD má teraz na čele nevýrazného, čo však nemusí znamenať neschopného, Petra Nečasa. Bol to Topolánek, čo uviedol do bohatého českého jazyka metaforu pre úspešného politika: „muž s koulema“. Jeho koketovanie s médiami, ktoré ho nedávno politicky definitívne odrovnalo, malo najmä tento šteklivý parameter. Mimochodom, neľútostným sarkazmom prešpikovanej českej novinárskej branži sa hneď tak niekto nezavďačí. Tamojšie médiá rady aplikujú svoju neúprosnú moc nad mysľou zmätených či zunovaných občanov, z ktorých až tretine sa vôbec nezdá dôležité ísť voliť. Nieto ešte preberať si v programovej ponuke strán – mázakov či straničiek – bažantov rovnako neľútostného volebného súboja. Zeman a knieža Ten sa odohrá koncom mája v krajine, kde už takmer na nikoho nezaberá mravný imperatív exprezidenta Václava Havla, tobôž jeho fiktívnej novej strany, pre ktorú má program, len lídra nie. A kde naproti tomu od Zemanovej mini Strany práv občanov program nik ani nepožaduje, veď ním bude tak či tak predsedova voľná jazda. Miloš Zeman sám má na programe najmä popierať svoju chýrnu náklonnosť k alkoholu inou svojou chýrnou prednosťou – bonmotmi. Tie sa však vždy páčili jeho možno najcnostnejšiemu súperovi spomedzi tých nových malých straničiek – kniežaťu Karlovi Schwarzenbergovi na čele liberálno-konzervatívno-zeleno-aešteakej strany TOP 09. Iste mu na Zemanovi prekáža oná tečúca neresť, preto len opatrne pripomína, že bol dosiaľ historicky najvydarenejším českým demokratickým premiérom. No a s takým žičlivým úsudkom by sa aj sám najlepšie aproboval na premiérsky post, kde chce Schwarzenberga vidieť prekvapujúca väčšina nedávno opýtaných českých občanov. Šancami iných zažiadaných onoho postu sa tá väčšina nezaoberala. Všetko zrejme závisí od uhla pohľadu. A ešte niečo z nášho uhla pohľadu. Je dosť ľudí, čo úporne hľadajú analógie medzi voľbami v Česku a na Slovensku Nuž, jedna je nesporná, no netýka sa politikov, „iba“ voličov. Všetky české politické strany (mazáci i bažanti) sa úporne držia osvedčeného klišé: keby sme nepotrebovali vaše hlasy, ani vás nepotrebujeme… Nech je ako chce, na akékoľvek varovné analógie máme na Slovensku o dva týždne viac času než naši českí bratia. Toho „nášho“ 12. júna Česi už totiž budú, asi aj radšej, voliť v televíznom programe sedem divov svojej domoviny. Autor je publicista