Slovo čitateľov
Podpultový tovar Mal som v úmysle kúpiť si Slovo v jednej predajni novín a tabaku v istom nákupnom centre. Nikde som však váš týždenník nevidel. Tak som sa opýtal, či ho vôbec majú. Predavačka mi s pohŕdaním ukázala na jeden zastrčený kút v predajni a tam, dolu na zemi bolo niekoľko titulov rôznych novín a časopisov, napríklad Zdravotnícke noviny, Literárny týždenník, Katolícke noviny, Slovenské národné noviny a medzi nimi, tuším na samom spodku, Slovo. Na otázku, prečo nie je riadne vytavené ako iné, bolo mi povedané s počudovaním a pohŕdaním, že to aj tak nik nečíta, nepýta a nekupuje. Možno to bola volička SDKÚ. Ale podobnú skúsenosť som mal v minulosti aj v iných predajniach tlače. Mierne som sa nahlas začudoval, tuším aj pohoršil nad takouto praxou, ale bral som to ako úkaz, proti ktorému je bežný smrteľník asi bezmocný. Ondrej, Trnava Ruža Chudíkovi nepatrí Ad: Film s množstvom otázok... (D. Hudecová, S. Svoreňová) Slovo 10/2010 Vo filme Jana Hřebejka Kawasakiho ruža hrajú o. i. Ladislav Chudík a Martin Huba. Obidvoch slovenských hercov som považoval nielen za herecké, ale aj morálne a charakterové autority. Tak som ich videl nielen ja a moja generácia, ale i tá mladšia. Kritika vyzdvihuje ich herecké výkony, o čom nepochybujem. Keď som si však v Slove prečítal, o čo vlastne vo filme ide, ostal som nemilo prekvapený. Zarazilo ma, že vôbec také roly v tomto filme moji obľúbení umelci prijali. Zrejme ani jeden český herec režisérovi na to neskočil. Spomenul som si na vynikajúce minulé charakterové výkony L. Chudíka. Ako sa mohol kapitán Dabač stať odporným „eštebákom“? Čo viedlo naše herecké autority k tomu, že sa prepožičali na vymývanie mozgov mladej generácie? Pre tento účel sa vyrábajú aj takéto filmy a divadelné hry. Preto považujem účasť L. Chudíka na tomto filme za veľké sklamanie. Uvedený film s poetickým názvom je obsahom rovnako zameraný ako „dielo“ dramatika Viliama Klimáčka Komunizmus. Dokumentárna hra, ktorú splodil pre divadlo Aréna. Dielo preplnené vulgarizmami malo vytvárať obraz bývalého režimu. Takejto hre prepožičali svoje meno zase herci Juraj Kukura a Zdena Studenková. Stačí! Emil Smrek, Bratislava Dôsledky zvlčilej transformácie Ad: K smerovaniu Smeru (Jozef Hajster) Slovo 5/2010 Autor tvrdí, že o úspešnosti či neúspešnosti politiky ktorejkoľvek strany rozhoduje v prvom rade sociálno-ekonomická situácia najširších vrstiev obyvateľstva. Považujem článok za celkom objektívnu analýzu súčasnej najväčšej strany. Sociálna demokracia sa skutočne nemôže orientovať iba na slabších. Určite by nemala zatvárať oči pred netransparentnosťou (jemne povedané) straníckych mecenášov, pred klientelizmom, nezáujmom o problémy sociálne slabších, najmä ak sa človek ocitol v ťažkostiach vinou legislatívnych zmien. Smer je vo vláde prvé volebné obdobie. Podľa vyhlásenia opozičných politikov prevzal krajinu div nie s rozkvitajúcou ekonomikou. Ale o tom, čo predchádzajúce vlády urobili, mlčia. Dôsledky najmä Kaníkových „reforiem“ však doteraz naplno pociťujeme. Naprávanie tejto zvlčilej transformácie sa naozaj môže zdať priam sizyfovskou prácou. Viera Ondrejčíková, Bratislava Deravé učebnice dejepisu Ad: Malá vojna vo veľkej politickej hre (Anton Hrnko) Slovo 12/2010 V maďarských učebniciach dejepisu veľa vecí chýba. V pokrivenom vyučovaní histórie možno hľadať aj príčiny súčasných konfliktov. Maďari si pestujú trpiteľské povedomie, že sú obklopení národmi, ktoré im po stáročia ubližovali. Nevedia absolútne nič o útlaku národností v monarchii, o Černovej, o udalostiach v Šuranoch, tobôž nie o Malej vojne. Najhoršie na tom je, že nevyučujú len falošnú minulosť, ale aj prítomnosť. Často používajú pojem „územia obývané Maďarmi“, pritom také neexistujú ani u nás, ani v Rumunsku či Srbsku. Nechcú pripustiť, že na týchto územiach žijú aj príslušníci štátotvorného národa, že väčšina rodín na juhu je zmiešaná a v podstate sa nedá presne, do tretieho kolena určiť, kto je Maďar a kto Slovák. Katarína Szászová
