Diskusia podľa TGM
Česi si pripomínajú 160. výročie narodenia Tomáša Garrigua Masaryka. Na Slovensku bude spomienkových osláv pomenej. Neprávom. Veď aj súvekí ideologickí protivníci prvého prezidenta ČSR ho uznávali za výraznú osobnosť, ktorá prispela k tomu, že si Slováci zachránili svoju národnú identitu. Pritom paradoxne Masaryk existenciu samostatného slovenského národa neuznával. Ale ani českého. Hovoril o dvoch vetvách národa československého. Ani to mu však neprekážalo, aby v roku 1919 podporil obnovenie Matice slovenskej a na jej činnosť venoval prinajmenšom 700-tisíc korún. Ako hodnotí súčasné vedenie tejto inštitúcie svojho štedrého donora? Nielenže neprispela na postavenie Masarykovej sochy v Bratislave, ale verná svojmu plošnému nazeraniu na minulosť naňho pri tejto príležitosti nabrýzgala. Iste, vývoj vzťahov medzi Slovákmi a Čechmi zaznamenal svetlejšie i temnejšie kapitoly. Ako ukazujeme v rubrike O histórii, kontakty TGM s S. H. Vajanským prešli peripetiami, no zavŕšili sa vzájomným pochopením. A tak to bolo aj na trasovisku dejín našich národov. Vďaka tomu dokážu dnes naši umelci vytvoriť spoločné dielo, o akom píšeme na stránke kultúry. Najpresvedčivejším dôkazom o zmýšľaní TGM o Slovákoch bol jeho syn. Tento bohém a inteligentný posmeškár si vytvoril k Slovensku až prekvapivo úprimný vzťah. O Janovi Masarykovi by mohol veľa rozprávať Vladimír Clementis. Keby mohol... TGM často hovoril: „Demokracie toť diskuse.“ Slováci sa za prvej ČSR v tomto smere mali čo od Čechov učiť. A učíme sa dodnes. Napríklad, niektorí autodopravcovia si demokraciu predstavujú tak, že sa na budovanie diaľnic, ktoré sú ich každodenným chlebíčkom, budú naďalej povinne rovnako skladať svojimi daňami všetci občania. Aj tí, čo cestujú na väčšiu vzdialenosť iba raz do roka, i to železnicou. Dopravcovia žiadajú, aby Slovensko obišlo princíp Európskej únie, že za výstavbu a opravu ciest má platiť najmä ten, kto ich najviac poškodzuje. Pritom volajú po solidarite celej spoločnosti. Vlani na jeseň sa v Klube Nového slova podarilo zorganizovať diskusiu o súčasnom stave ľavice na Slovensku. Žiaľ, vyvolala aj animozity a dospela k osobným útokom, v ktorých sa dokazuje, kto kedy na akej stoličke sedel a kto za zúčastnil, na tej či onej demonštrácii. Takéto útoky odmietame uverejňovať. Okrem iného aj preto, lebo ako sa v rubrike Slovo čitateľov priznáva Tereza Szabová z Bratislavy, na tejto debate mladých ľavičiarov ju trápi najviac jedna vec: „Ak chceme, aby spoločnosť fungovala na báze sociálnej spravodlivosti a zodpovedajúcej kultúrnej vyspelosti, prečo sa trieštime?“ Týždenník Slovo však – aj v duchu masarykovského hesla – bude vďačne iniciovať novú zmysluplnú diskusiu, najmä ak pôjde o budúcnosť ľavicového hnutia a o iné otázky, ktoré sa bezprostredne týkajú života slovenskej spoločnosti.
