Ďaleká cesta k rodovej rovnosti

Tí, čo pochopili, že Medzinárodný deň žien nie je socialistický výmysel, pripomínajú si ôsmeho marca úspechy nežnejšieho pohlavia v boji za svoje politické a ekonomické práva. Pri pohľade nane lichotivé štatistiky v pracovnej oblasti sa však zdá, že k naozajstnej rodovej rovnosti ešte treba prejsť riadny kus cesty. Muži v Európskej únii zarábajú v priemere o 23 percent viac ako ich krajšie náprotivky a tento rozdiel sa vo väčšine štátov za posledných päť rokov prehĺbil. Pritom sú do štatistiky zahrnuté aj severské krajiny, kde je rozdiel v platoch minimálny. Pasívna sila zákona nestačí Medzinárodná organizácia práce pred rokom vydala stanovisko, kde upozorňovala, že ženy na celom svete doplatia na globálnu hospodársku krízu viac ako muži a že by tomu vlády mali venovať zvýšenú pozornosť. EÚ potom 9. marca 2009 spustila kampaň zameranú najmä proti rozdielu platov oboch pohlaví. Napriek všetkému úsiliu sa nezdá, že by sa veci hýbali správnym smerom. Diskriminácia na základe pohlavia je zakázaná v zákonoch všetkých členských štátov EÚ, zväčša priamo v ústave, ako aj v Zmluve o založení európskeho spoločenstva. Žiaľ, legislatívna úprava zďaleka všetko nevyrieši. Príčiny rozdielu v platoch treba hľadať tam, kde zvyčajne nijaký zákon nedosiahne: vo výchove v rodine. Výskumy ukázali, že aj vo vyspelých krajinách ako Nemecko a Francúzsko vedú rodičia chlapcov a dievčatá od malička úplne rozdielne. Medzi preferovanými vlastnosťami chlapca prevažuje odvaha, kreativita či schopnosť presadiť sa v kolektíve. U dievčat je to poslušnosť, usilovnosť a nekonfliktnosť. To spôsobuje, že dievčatá často nemajú odvahu presadiť sa. Nie preto, že by nemali schopnosti, ale preto, že si celý život nesú v hlave mamino pokarhanie: „Slušné a dobré dievča to predsa nerobí!“ Podobne je to aj s voľbou štúdia a povolania. Pretože niektoré študijné programy sa v spoločnosti vnímajú ako mužské alebo ženské, dievčatám sa ako možné povolania od malička podsúvajú tzv. ženské odbory. Na mladú ženu, ktorá študuje informatiku, ostatní zväčša pozerajú ako na podozrivú raritu. Samozrejme, v negatívnom zmysle slova. Prežívajúce mýty a legendy Medzi najväčších nepriateľov rodovej rovnosti patria rozličné mýty a legendy. Najčastejším stereotypom myslenia býva to, že ak je žena schopná, dokáže sa presadiť. Za príklad sa obyčajne uvádza niekoľko političiek či podnikateliek. Ide o tragické nepochopenie zásady rodovej rovnosti. Podľa priaznivcov tohto mýtu je totiž v poriadku, keď žena musí vynakladať špeciálne úsilie, aby sa získala významné postavenie, kým u mužov sa to chápe ako prirodzená vec. Zabúdajú, že rodová rovnosť hovorí o rovnosti všetkých, nie o tom, že nadvláda jednej skupiny je v poriadku, ak sa v tej druhej nájde niekoľko mimoriadne silných osobností, ktoré sa napokon vlastným úsilím presadia. Za skreslené vnímanie možno pokladať aj názor, že pri uplatňovaní rodovej rovnosti ide o boj žien proti mužom. V skutočnosti by mal byť za tým zápas celej spoločnosti proti stereotypom. Na diskrimináciu žien v práci totiž doplácajú všetci rovnako. Ženy s nižšími príjmami sa vystavujú riziku chudoby, najmä v starobe, pretože v dôsledku nižších príjmov a výpadkom zo zamestnania počas materskej „dovolenky“ sú ich dôchodky nižšie priemerne o vyše 30 percent. Pri rozvodovosti, ktorá v európskom priemere presahuje 45 percent, neobstojí ani medzi konzervatívcami obľúbený argument, že žena zvyčajne disponuje značnou časťou manželovho platu. Vzhľadom na zavedenie zásluhových dôchodkových systémov nie je pravdepodobné, že by sa tento trend zmenil. Lenže ak sa žena dostane pod hranicou chudoby, doplatí na to najviac štát, ktorý jej bude musieť poskytovať sociálne dávky. Únia a vlády konečne precitli V poslednom čase akoby európske inštitúcie, ale aj vlády viacerých krajín pochopili, že si rodová rovnosť vyžaduje aktívny prístup, ktorý sa musí začínať už na základnej škole. Z viery v dostatočnosť pasívneho boja prostredníctvom zákonov ich prebrala až demografická kríza a starnutie obyvateľstva. Viacero politikov si začína uvedomovať, že správnym krokom na zvýšenie pôrodnosti nie sú pokusy o zabetónovanie žien v domácnosti, ale okrem iných opatrení aj zabezpečenie naozajstnej rovnosti žien v zamestnaní i v rodine. Vyšší podiel zamestnaných žien sa zároveň stal aj odpoveďou na otázku, kto bude pracovať na dôchodcov, ktorých má Európa z roka na rok viac. Konečne prichádza na slová bývalej nórskej premiérky Gro Harlem Brundtlandovej: „Závidím krajine, ktorá je taká bohatá, že si môže dovoliť nevyužívať potenciál polovice svojho obyvateľstva.“