Čínsky drak v roku tigra
V týchto dňoch pokračujú v Číne oslavy Lunárneho nového roka, ktorý sa návštevníkovi zdá ako kríženec európskych Vianoc a fašiangových veselíc s americkým Dňom vďakyvzdania. Začali sa 14. februára a skončia sa v posledný februárový deň, v čase splnu, Sviatkom lampiónov. Oslavami vstúpila Ríša stredu do roku tigra a ak sa teraz niekto začuduje nad tým, že aj v 21. storočí sú ľudia veriaci v horoskopy, je odpoveď jednoduchá: sú možno v prevahe. V Číne napríklad verí horoskopom takmer každý. A to je mnoho miliónov ľudí. O tom, že nasledujúce mesiace budú v znamení tigra, svedčia v týchto dňoch nielen obrazy a symboly tohto dravca po celej Číne. Rok tigra spomenul vo svojom prejave na slávnostnom koncerte v Bratislave aj čínsky veľvyslanec. Priateľka Čang-čching žijúca v Pekingu vyslovila v liste nádej, že v roku tigra bude mať viac šťastia a úspechov ako v tom predchádzajúcom. Tiger je skrátka všade, treba ho jednoducho vziať do úvahy. Takže neostáva nič iné, iba porovnať predpovede astrológov s očakávaniami čínskych politikov a expertov. Zaujímavé je, že sa veľmi nelíšia. Podľa odborníkov na čínsky zverokruh bude tento rok rokom zmien a môže priniesť hocičo vrátane konfliktov a katastrof. Odvolávajú sa pritom na fakt, že aj rok 1914, keď sa začala prvá svetová vojna a rok 1938 poznamenaný mníchovskou dohodou ako podstatným medzníkom prípravy na druhú svetovú vojnu, boli v znamení tigra. Vplyv tohto náladového a nevyspytateľného dravca pocítil aj americký prezident Richard Nixon, keď v roku 1974 odstúpil pre aféru Watergate. A tiger má vraj na svojom konte aj Černobyľ a Kosovo. Obavy z veľkej bubliny Oveľa konkrétnejší sú vo svojich predpovediach niektorí ekonómovia. Tvrdia, že po rokoch intenzívneho rastu Číny praskne veľká bublina vytvorená následkom prehriatej ekonomiky, ľahko dostupných pôžičiek a mimoriadneho nárastu trhu s nehnuteľnosťami. Varujú, že prasknutie bubliny bude mať vplyv na burzy a na realitný trh v celej juhovýchodnej Ázii. Názory najvyšších predstaviteľov Číny sa od takýchto predpovedí veľmi nelíšia. Premiér Wen Ťia-pao v predvečer osláv nového roku poukázal na to, že uplynulý rok bol pre Čínu mimoriadny, lebo musela prijať rázne opatrenia s cieľom čeliť bezprecedentnej medzinárodnej finančnej kríze. Zároveň varoval, že v roku 2010 bude krajina vystavená oveľa komplikovanejšej situácii doma aj za hranicami. Preto vyzval všetkých, aby si zachovali „triezvu myseľ a aby pocit úzkosti nechali ďaleko za sebou“. Naznačil aj oblasti, na ktoré sa krajina zameria. „V novom roku budeme usilovnejšie pracovať na efektívnejšom riešení problémov týkajúcich sa obživy ľudí, tvrdo sa usilovať pri vytváraní nových pracovných príležitostí a pokračovať pri zvyšovaní úrovne príjmu vidieckeho a mestského obyvateľstva, aby sme ľuďom umožnili konať to najlepšie na správnom mieste.“ Existujú aj doslova katastrofické vízie. James Chanos, ktorý predpovedal krach energetického gigantu Enron, teraz tvrdí, že keď čínska bublina spľasne, bude to mať tisíckrát väčšie následky ako vlaňajší finančný krach v Dubaji. Zmienka o „čínskej bubline“ a o jej hrozbe sa objavuje u viacerých ekonómov, ale niektorí z nich poukazujú zároveň na mimoriadnu schopnosť tejto krajiny vstrebať do seba vplyvy terajšej globálnej krízy bez toho, aby to na nej zanechalo výraznejšie negatívne následky. Ešte zaujímavejšia je odpoveď na otázku, prečo je to tak. Názory optimistov Podľa niektorých bol výhodou Číny v čase krízy paradoxne nedostatok demokracie, lebo uľahčil prijímanie nepopulárnych zmien. „Pre demokratický systém je to väčšia výzva, lebo sú každý deň pod tlakom verejnosti a každú chvíľu musia ísť k voľbám,“ uviedol šéf najväčšej hongkonskej investičnej firmy Viktor Čchu a dodal, že „Čína má šťastnú schopnosť robiť dlhodobé strategické rozhodnutia a potom ich vyskúšať v praxi“. Skúsenosti z uplynulého roka poznačeného celosvetovou krízou napovedajú, že na takomto názore niečo bude. Zatiaľ čo idealisti tvrdia, že optimálne riešenie problému dokáže vygenerovať iba demokratický systém založený na konfrontácii názorov, politická prax ponúka iný výsledok. Debaty v našom parlamente o tom, ako vybŕdnuť z následkov globálnej krízy neboli hľadaním, ale cestou na spochybňovanie návrhov politického protivníka. Podobné príklady možno vidieť aj v iných krajinách a pri iných problémoch. Americký prezident Barack Obama v snahe presadiť čo najskôr reformu zdravotného poistenia, vychádzal vlani v ústrety politickým oponentom s cieľom získať ich súhlas. Výsledkom bola taká podoba reformy, ktorá už neuspokojila takmer nikoho. Známy britský publicista a spisovateľ Martin Jasques ponúka ďalšie vysvetlenie čínskeho úspechu vychádzajúc z faktu, že tejto krajine nemožno porozumieť, ak sa posudzuje iba podľa západných kritérií. Na základe zmyslu pre identitu, ktorý pretrváva dve tisícročia, sa podľa neho vytvoril vlastný spôsob fungovania štátu a jeho inštitúcií. „V podstate je štát v Číne považovaný za správcu, za dozorcu, za stelesnenie civilizácie, za civilizačný štát. A z toho dôvodu má u svojho ľudu oveľa väčšiu autoritu aj legitimitu ako ktorýkoľvek západný štát, aj keď táto podpora nie je jednomyseľná.“ Paradoxom je, že podľa ďalších expertov pôjdu problémy Číny ruka v ruke s jej úspechmi. Vlani v decembri táto krajina predbehla Nemecko a stala sa najväčším svetovým exportérom. Tento rok predstihne Japonsko a bude mať druhú najväčšiu ekonomiku na svete. Čínske devízové rezervy vlani stúpli napriek celosvetovej kríze o 24 percent, čím si krajina ešte viac upevnila svoje prvenstvo. Navyše sa stala najväčším trhom na predaj áut. Optimisti nepochybujú, že tohtoročný rast ekonomiky sa priblíži k desiatim percentám. Predpovede času, kedy Čína pokorí aj Spojené štáty americké, sa ustavične menia a termíny sa posúvajú čoraz bližšie. V roku 2003 ekonómovia predpovedali, že pokiaľ ide o hrubý domáci produkt, predstihne USA v roku 2041. O päť rokov neskôr posunuli tento termín na rok 2027 a v súčasnosti tvrdia, že sa to stane už na konci tohto desaťročia. Zahraničná politika v roku tigra Čínsky premiér vo svojom novoročnom príhovore naznačil, že krajina bude čeliť komplikovanejšej situácii aj vo vzťahu so svetom. Niekoľko semienok možnej konfrontácie už padlo na úrodnú pôdu a začalo klíčiť. Väčšina z nich sa týka vzťahov so Spojenými štátmi americkými. Jedným z nich je vyzbrojovanie Taiwanu, ktorý nielen Peking, ale aj Washington považuje za súčasť kontinentálnej Číny. Ďalším zdrojom sváru je rozhodnutie prijať v Bielom dome tibetského duchovného vodcu dalajlámu napriek varovaniam Pekingu. Nemožno pochybovať o tom, že obe tieto udalosti neostanú bez odozvy a ČĽR bude hľadať spôsoby, ako to USA vrátiť aj s úrokmi. Môže napríklad mariť úsilie USA o sprísnenie sankcií voči Iránu pre jeho jadrový program a sťažiť rokovanie so Severnou Kóreou. Požiadavka Washingtonu, aby Peking uvoľnil kurz svojej meny a uľahčil tak americký export, sa zrejme stretne s nepochopením. Zároveň môže zintenzívniť svoje kontakty so Šanghajskou organizáciou spolupráce. Pôvodne išlo o zoskupenie Ruska a Číny s krajinami Strednej Ázie, ale neskôr prejavila záujem o toto zoskupenie aj India a v podstate všetky štáty susediace s Afganistanom, kde sa najnovšie sústreďuje americká vojenská sila. Niektorí experti tvrdia, že Organizácia šanghajskej spolupráce môže postupne nadobudnúť črty vojenského zoskupenia. Schopnosť čeliť výzvam Analytici poukazujú aj na fakt, že Čína sa ocitla na osudovej križovatke svojho vývoja v posledných dvoch desaťročiach už niekoľkokrát. Napríklad vtedy, keď nastúpila na takú zložitú cestu, akou bola reforma bankového systému, keď sa musela podrobiť zložitým podmienkam vstupu do WTO, alebo keď sa začala dlhá a často aj bolestivá transformácia veľkého množstva štátnych podnikov, z ktorých väčšina bola stratových. Tentoraz je situácia o to zložitejšia, že Čína, vzhľadom na svoju ekonomickú silu, by v prípade hospodárskeho krachu stiahla so sebou aj zvyšok sveta. Doteraz to bolo skôr naopak, bola to ona, ktorá výrazne prispela k oživeniu svetovej ekonomiky a nakupovaním amerických dlhopisov pomáhala financovať aj stimulačné balíčky vlády USA. Preto sa zdá oveľa realistickejšie stanovisko Kristin Forbesovej, bývalej ekonomickej poradkyne prezidenta USA a súčasnej profesorky na Massachusettskom technologickom inštitúte. „Čína je pre Západ najväčšia nádej a najväčšia obava. Nikto nebol úplne pripravený na to, ako rýchlo sa Čína vyvinie. Nikto sa ani nepokúša pochopiť, s akým druhom Číny si budeme merať sily.“ Odborníci na čínsky zverokruh tvrdia, že udalosti v roku tigra mávajú rýchly spád. Treba sa vraj chopiť príležitostí, čo najviac využiť svoje vlohy a dotiahnuť veci do konca. Teraz nám neostáva nič iné, iba sledovať, či sú obavy z tohto roka opodstatnené, alebo či sa s nimi Čína dokáže vyrovnať tak, ako vedela prekonať všetky doterajšie prekážky na ceste k prvenstvu.
