Neohrození vládcovia klubového futbalu

Európske futbalové kluby od 50. rokov 20. storočia súťažia o rôzne medzinárodné poháre, z ktorých tie najznámejšie sú Liga majstrov (bývalý Pohár európskych majstrov) a Európska liga (bývalý Pohár UEFA a Pohár víťazov pohárov; zmena sa udiala v ročníku 2009/2010). V súčasnosti klubovému futbalu jednoznačne dominuje Liga majstrov, ktorej pravidlá sú nastavené tak, aby sa do tejto súťaže dostali iba tí najlepší z najlepších. Kedysi v klubových súťažiach vládol skôr národný princíp (každý štát reprezentoval jeden klub), ale dnes v Lige majstrov nenájdete víťazov albánskej či luxemburskej ligy, ale iba veľkokluby, ktoré majú aspoň teoretickú šancu uchádzať sa o víťazstvo. V klubovom futbale sa v posledných desiatich rokoch vyprofilovalo približne desať bohatých veľkoklubov, ktoré ako jediné majú dostatočné finančné a hráčske zázemie na to, aby bojovali o víťazstvo v Lige majstrov. Nechali za sebou viaceré tradičné slávne kluby, ktoré dnes dosahujú iba priemerné výsledky. Futbal sa dostal do éry bohatých klubov. Tento vývoj sa dramaticky dotkol aj juhoamerického futbalu. V geografických rámcoch Južnej Ameriky sa na klubovej úrovni od roku 1960 tradične zápolí o Pohár osloboditeľov. Napriek tomu, že Copa Libertadores je aj naďalej v Južnej Amerike skutočným pojmom, stratil cveng aj tento tradičný pohár. Máloktorý z najlepších hráčov totiž ostáva hrať v Južnej Amerike. Európske veľkokluby jednoducho ponúkajú nepomerne lepšie podmienky. To najlepšie z klubového futbalu sa dnes koncentruje v Európe, a konkrétne v Lige majstrov. Z národných líg stoja za zmienku iba anglická Premier League (tá bezkonkurenčne vyniká) a španielska Primera División, prinajlepšom talianska Séria A. Najlepší z najlepších V histórii európskych klubových súťaží takmer vždy existovali obdobia, keď futbalu dominoval nejaký tím. V päťdesiatych rokoch to bol Real Madrid, ktorý má dodnes najviac víťazstiev v Pohári európskych majstrov, resp. Lige majstrov. Neskôr dominovali kluby ako Benfica Lisabon, Inter Miláno, AC Miláno, Ajax Amsterdam či Bayern Mníchov. Na prelome 70. a 80. rokov víťazili anglické tímy FC Liverpool, Aston Villa Birmingham či Nottingham Forrest, koncom 80. rokov sa medzi víťazov PEM zapísali aj menej slávne kluby ako Steaua Bukurešť, FC Porto, PSV Eindhoven či Crvena Zvezda Belehrad. Od 90. rokov, keď sa Pohár európskych majstrov zmenil na Ligu majstrov, už klubovému futbalu dominuje iba niekoľko najbohatších tímov. Niekoľko sezón bol výnimkou holandský Ajax Amsterdam, ktorého hráčsky káder však veľmi skoro rozpredali do bohatších klubov. Ak opomenieme úspechy Ajaxu a skôr prekvapivé víťazstvá Olympique Marseille či Borussie Dortmund, zistíme, že najcennejšiu klubovú trofej získa vždy niektorý z desiatich veľkoklubov. Tu sú ich stručné vizitky: FC BARCELONA Lokalita: Barcelona, Katalánsko. Štadión: Nou Camp (kapacita: 100 000, najväčší v Európe). Prezývky: Barça, La Blaugrana. Úspechy: osemnásťnásobný španielsky majster, trojnásobný víťaz Ligy majstrov (1992, 2006 a 2009), rekordných 4 x PVP. FC Barcelona je spolu s Realom Madrid najslávnejší španielsky klub. Keď spolu hrajú ligový zápas (slávne El Clásico), prakticky celé Španielsko pozerá futbal. Naposledy dokonca tento zápas vysielali aj v kinách po celej krajine. Barca je posledným víťazom Ligy majstrov a podobne ako Manchester United, ktorý v roku 2009 porazila vo finále, najväčšie úspechy zaznamenáva až od 90. rokov. Jej hra je typická rýchlym, kombinačným a útočným futbalom, ktorý bol pre futbalových fanúšikov vždy jednou z najväčších lahôdok. Za Barcelonu kedysi hrával slávny holandský futbalista Johan Cruijff a do jej dresu sa obliekal aj nemenej známy maďarský útočník Sándor Kocsis. Spomedzi ďalších bývalých hviezd určite stoja za zmienku Ronaldinho, Deco, Samuel Eto´o, anglický kanonier Gary Lineker či slávny Diego Maradona. Do dresov Barcelony sa obliekali aj Bulhar Christo Stoičkov, Rumun George Hagi či Dán Michael Laudrup. Medzi jej najväčšie hviezdy patria v súčasnosti najlepší futbalista sveta, Argentínčan Lionel Messi, francúzsky kanonier Thiery Henry, španielsky tvorca hry Xavi či švédsky bombardér Zlatan Ibrahimovič. Ak je stálicou Manchestru United Ryan Giggs, potom Barcelona má svojho Carlesa Puyola, obrancu, bez ktorého si modernú Barcelonu ani nemožno predstaviť. MANCHESTER UNITED Lokalita: Manchester, severovýchod Anglicka. Štadión: Old Trafford. Prezývka: červení diabli. Úspechy: historicky druhý najúspešnejší anglický klub; sedemnásťnásobný anglický majster (naposledy 2007, 2008, 2009), trikrát Liga majstrov (naposledy 2008). Manchester United je jedným z najbohatších futbalových klubov na svete. Hoci najcennejšiu európsku klubovú trofej získal už v roku 1968 (v tom čase zaň hrával slávny Bobby Charlton), najväčšie úspechy dosahuje v posledných desiatich rokoch. Nielenže dominuje najkvalitnejšej futbalovej ligovej súťaži anglickej Premier League, ale dosahuje aj výborné výsledky v Lige majstrov, ktorú v roku 2008 vyhral a v roku 2009 skončil až vo finále. Spomedzi slávnych hráčov, ktorí hrali v Manchester United treba spomenúť mená ako David Beckham, Eric Cantona, Ruud Van Nistelrooy či Cristiano Ronaldo, prípadne z dávnejšej histórie George Best a už spomínaný Bobby Charlton. V súčasnom hráčskom kádri Manchester United, ktorý už desaťročia zostavuje tréner Sir Alex Ferguson, sú také hviezdy ako Wayne Rooney, Argentínčan Carlos Tévez, Bulhar Dimitar Berbatov či nestarnúci Michael Owen. Medzi najväčšie opory mužstva patrí už dlhé roky waleský záložník Ryan Giggs, ktorý hráva za Manchester prakticky celý život. AC MILÁNO Lokalita: Miláno. Štadión: San Siro (ten istý štadión ako Inter Miláno). Prezývka: Rossoneri, Il Diavolo. Úspechy: spolu s argentínskou Boca Juniors má najviac medzinárodných trofejí na svete, 7 x Liga majstrov (naposledy 2007), t.j. druhý najúspešnejší klub z hľadiska víťazstiev v Lige majstrov, resp. PEM; rekordných 14 európskych trofejí, sedemnásťnásobný taliansky majster (naposledy 2004), 2 x PVP (naposledy 1972). AC Miláno je najúspešnejší taliansky klub a spolu s Juventusom Turín a Interom Miláno dominuje celé desaťročia talianskej lige. Milánsky klub je ešte úspešnejší na medzinárodnej úrovni, kde mu patrí celkové prvenstvo v počte získaných trofejí. Ligu majstrov (vtedy PEM) získali už v roku 1963 a 1969, no svetovému futbalu bezkonkurenčne dominovali až začiatkom 90. rokov, keď v dresoch milánskych „rossoneri“ hralo slávne holandské trio Ruud Gulit, Frank Rijkaard a Marco Van Basten. Odvtedy je vlastníkom tohto milánskeho veľkoklubu taliansky pravicový líder Silvio Berlusconi, ktorému sa podarilo spojiť futbalový biznis s politikou. Spomedzi ďalších hviezd, ktoré hrali za AC Miláno, treba určite spomenúť aj ukrajinského kanoniera Andreja Ševčenka, Davida Beckhama, brazílskeho kúzelníka Kaká či stálicu Paola Maldiniho. V súčasnom hráčskom kádri AC vyniká Brazílčan Ronaldinho, taliansky stredopoliar Andrea Pirlo či nestarnúci útočník Filippo Inzaghi. Na rozdiel od útočných tímov FC Barcelony či Manchestru United bolo milánske AC typické vždy skôr kvalitnou defenzívou. CHELSEA LONDÝN Lokalita: západný Londýn. Štadión: Stamford Bridge. Prezývky: The Blues, The Pensioners. Úspechy: trojnásobný anglický majster (1955, 2005, 2006), 1 x finalista Ligy majstrov (2008), 2 x PVP (1971, 1998). Chelsea Londýn je typickým príkladom klubu, ktorý nemá takú silnú a veľkolepú tradíciu ako napríklad Real Madrid či FC Liverpool, ale zato má obrovské finančné zázemie (vlastní ho ruský miliardár Roman Abramovič), ktoré ju za posledné desaťročie vyhuplo na výslnie futbalového sveta. Hoci tento klub dosahoval zaujímavé výsledky aj v minulosti, nikdy nepatril k úplnej špičke. V posledných rokoch si však mohol dovoliť kúpiť najkvalitnejších hráčov sveta a dnes vďaka tomu patrí k najlepším svetovým klubom. Určite aj najbohatším. Spolu s Manchestrom United, FC Liverpoolom a Arsenalom Londýn patrí v anglickej lige k tzv. veľkej štvorke, ktorá dominuje Premier League. V európskych súťažiach jej zatiaľ chýbajú výraznejšie úspechy, no za posledné roky vždy patrila k najväčším favoritom Ligy Majstrov. Kedysi sa so jej dresov obliekali takí slávni hráči ako Ruud Gullit, Gianluca Vialli, Gianfranco Zola či Dan Petrescu, dnes ju zdobia futbalisti ako Frank Lampard, Didier Drogba, Deco, Michael Ballack, Nicolas Anelka, či známy český brankár Petr Čech. REAL MADRID Lokalita: centrum Madridu. Štadión: Santiago Bernabeu. Prezývka: Los Blancos, pusinky, galacticos, biely balet. Úspechy: najúspešnejší svetový klub, rekordných 9 x Liga majstrov (naposledy 2002), tridsaťjedennásobný majster Španielska. Real Madrid je jednoznačne najslávnejší futbalový klub na svete. V tomto klube sa vždy koncentrovalo nepomerne viac peňazí ako u konkurentov, svojho času mu v ceste na výslnie pomáhal aj španielsky diktátor Franco. Prvých päť ročníkov Pohára európskych majstrov (dnes Liga majstrov) madridský veľkoklub absolútne ovládol a odvtedy mu patrí prvenstvo v počte týchto najcennejších európskych trofejí. Aj v modernej dobe je tento klub známy svojimi drahými nákupmi hráčov, obrovskou koncentráciou sily a veľkými očakávaniami. Preto si tiež získal prezývku „galacticos“. Do dresov Realu Madrid sa obliekali také futbalové legendy ako Alfredo Di Stéfano či Férenc Puskas. Neskôr zaň hrali najdrahší futbalisti sveta, napríklad Francúz Zinedine Zidane, Brazílčan Ronaldo, Portugalčan Luis Figo či David Beckham, ale aj najslávnejší mexický futbalista Hugo Sanchéz, španielsky kanonier Emilio Butragueno či slovenský útočník Peter Dubovský. Dnes patria medzi najväčšie hviezdy Cristiano Ronaldo, Ruud Van Nistelrooy, Kaká či stálica Raúl. INTER MILÁNO Lokalita: Miláno, Lombardia (pôvodný názov klubu bol Ambrosiana). Štadión: Giuseppe Meazza (San Siro, ten istý štadión ako AC Miláno). Prezývka: Nerazzurri, Internazionale. Úspechy: šestnásťnásobný taliansky majster, 2 x Liga majstrov (naposledy 1965), 3 x Pohár UEFA (naposledy 1998). Inter Miláno získal najcennejšiu klubovú trofej dvakrát, naposledy v roku 1965. Odvtedy sa mu tak výrazne presadiť nepodarilo. Napriek tomu mu v európskom futbale patrí prím, pretože ako prvý vniesol do futbalu zodpovednú defenzívnu hru, známu ako catenaccio, ktorá síce nelahodí oku diváka, prináša však úspechy. V posledných rokoch sa Interu Miláno darí dominovať talianskej lige, hoci k tejto ceste na výslnie mu v nemalej miere pomohli aj korupčné škandály v talianskom futbale, ktoré na niekoľko sezón vyradili z hry o prvenstvo veľkokluby ako Juventus Turín či AC Miláno. Spomedzi hviezdnych hráčov Internazionale, určite treba spomenúť nemeckých futbalistov Lothara Matthäusa, Andreasa Brehmeho či Karl-Heinza Rummeniggeho, brazílskych kanonierov Ronalda a Adriana alebo také slávne mená ako Zlatan Ibrahimovič, Christian Vieri alebo Luis Figo. Dnes patrí medzi najväčšie hviezdy Interu Miláno kamerunsky útočník Samuel Eto´o, ktorý dlho hral v FC Barcelona, nehovoriac o charizmatickom trénerovi José Mourinhovi, ktorý kedysi dostal na špicu európskeho futbalu londýnsky tím Chelsea. JUVENTUS TURÍN Lokalita: Turín. Štadión: Stadio delle Alpi (v rekonštrukcii), Stadio Olimpico (dočasne). Prezývka: Juve, stará dáma (v 30. rokoch mali vekovo starších hráčov), bianconeri, zebry. Úspechy: tretí najúspešnejší klub Európy, najpopulárnejší taliansky klub; v roku 1985 ako prvý európsky klub získal tripple (PEM, PVP a UEFA); 2 x Liga Majstrov (1985 a 1996); dvadsaťsedemnásobný taliansky majster (naposledy 2003). Juventus Turín patrí k najpopulárnejším futbalovým klubom na svete a nemalý podiel na jeho popularite niesli hráči Michael Platini, Roberto Baggio či Zinedine Zidane, ktorí strávili najproduktívnejšie roky svojich závratných kariér práve tam. Juventus patrí k trojici najúspešnejších talianskych klubov. Hoci má veľkolepú históriu, prvýkrát získal Pohár európskych majstrov až v roku 1985, v nešťastne preslávenom finálovom zápase s FC Liverpool, počas ktorého sa stala obrovská tragédia na bruselskom štadióne Heysel. V tom čase udával tempo hry Juventusu slávny francúzsky záložník Platini, vzápätí, v 90. rokoch, prevzal jeho úlohu taliansky stredopoliar R. Baggio a o niečo neskôr jeden z najlepších futbalistov v histórii Zinedine Zidane. Okrem týchto výnimočných hráčov hrali za Juventusu aj výrazný český futbalista Pavel Nedvěd, talianski útočníci Paolo Rossi, Gianluca Vialli či Salvatore Schillaci, ale aj známy brankár Dino Zoff. Medzi súčasné hviezdy patrí predovšetkým dlhoročná stálica Juventusu Alessandro Del Piero. Práve Del Piero stál pri jedinom novodobom víťazstve „starej dámy“ v Lige majstrov v roku 1996. V posledných rokoch musel Juventus čeliť korupčnej kauze, ktorá ho na jednu sezónu posunula do druhej talianskej ligy a dodnes sa mu celkom nepodarilo vrátiť sa na úplný piedestál európskeho klubového futbalu. FC LIVERPOOL Lokalita: Liverpool. Štadión: Anfield Road. Prezývka: The Reds. Úspechy: najúspešnejší anglický klub, osemnásťnásobný anglický majster, 5 x Liga majstrov (naposledy v 2002). FC Liverpool je jeden z mála najslávnejších anglických klubov, ktoré si dokázali udržať kontakt so špicou Premier League aj v 21. storočí a dnes tento tradičný tím patrí k tzv. veľkej štvorke anglickej ligy. Jeho šance na titul sú však zväčša menšie, než majú jeho konkurenti z Manchestru United, Chelsea Londýn či Arsenalu Londýn. Napriek tomu patria Reds k najpopulárnejším svetovým klubom a dosahujú nemalé úspechy aj v Lige Majstrov, ktorú sa im dokonca v roku 2002 podarilo vyhrať po nečakanom obrate vo finále s AC Miláno. Najúspešnejšia éra v histórii klubu sa spája s menami Kenny Dalglish a Kevin Keegan. Vďaka nim sa Liverpoolu na sklonku 70. rokov podarilo trikrát vyhrať Pohár európskych majstrov a svoje víťazstvo zopakoval aj v roku 1984. Po Bruseli 1985, keď fanúšikovia Liverpoolu zapríčinili bezprecedentnú tragédiu na futbalovom štadióne vo finále PEM s Juventusom Turín, museli anglické tímy na určitý čas opustiť európske súťaže a k svojim úspechom sa Liverpool vrátil až v roku 2002. Medzi jeho najlepších hráčov patria anglickí útočníci Michael Owen, John Barnes či Peter Crouch. Relatívne úspešný pobyt v Liverpoole zaznamenali aj známi českí hráči Milan Baroš a Vladimír Šmicer. Dnes je najväčšou hviezdou Reds anglický záložník Steven Gerrard, ktorý patrí k stáliciam tohto klubu a okrem neho aj španielsky kanonier Fernando Torres či slovenský obranca Martin Škrtel. BAYERN MNÍCHOV Lokalita: Mníchov, Bavorsko. Štadión: Allianz Arena. Prezývky: Der FCB, Die Bayern (Bavori), Die Roten (červení), FC Hollywood. Úspechy: dvajsaťjedennásobný nemecký majster (naposledy 2008), 4 x Liga majstrov (naposledy 2001). Bayern Mníchov je bezpochyby najúspešnejší a najznámejší nemecký klub a hoci z histórie európskeho klubového futbalu poznáme aj také známe nemecké tímy, ako Hamburger SV, Borussia Münchengladbach či Borussia Dortmund, jedine mníchovský tím tradične patrí medzi európsku špičku, čoho dôkazom bolo aj víťazstvo v Lige majstrov v roku 2001 vo finále s Valenciou. Najúspešnejšiu éru vo svojej klubovej histórii zažil Bayern v polovici 70. rokoch, keď získal najcennejšiu európsku trofej trikrát za sebou. V tom čase zaň hrali takí hviezdni hráči ako Franz Beckenbauer, Gerd Müller či brankár Sepp Maier. Hoci v posledných rokoch nepatrí k najväčším favoritom Ligy majstrov, svoju silnú pozíciu si Bayern udržuje dodnes. Medzi najtrpkejšie prehry tohto mníchovského veľkoklubu patrí slávne finále Ligy majstrov z roku 1999, kde prišiel o víťazstvo v posledných minútach zápasu s Manchestrom United. Spomedzi ďalších slávnych hráčov Bayernu treba spomenúť Lothara Matthäusa či Jürgena Klinsmanna, ale aj dánskeho kanoniera Sorena Lerbyho či neskôr najlepších nemeckých hráčov Michaela Ballacka a brankára Olivera Kahna. Dnes v dresoch Bayernu vynikajú napríklad francúzsky reprezentant Franck Ribéry, taliansky útočník Luca Toni a poprední nemeckí futbalisti Miroslav Klose či Bastian Schweinsteiger. ARSENAL LONDÝN Lokalita: Holloway, severný Londýn. Štadión: Emirates Stadium (predtým to bol dlhodobo štadión Highbury). Prezývka: The Gunners. Úspechy: trinásťnásobný anglický majster (naposledy 2004), 1 x finalista Ligy majstrov (2006), 1 x PVP (1994). Arsenal Londýn patrí spolu s Chelsea k tímom, ktoré síce nemali v histórii futbalu také zvučné meno ako Liverpool či Manchester United, ale v 90. rokoch sa im vďaka veľkým investíciám do hráčskeho kádra podarilo ovládnuť anglickú ligu. Aj dnes tento tím patrí do tzv. veľkej štvorky, hoci v posledných rokoch čiastočne zaostáva za dvojicou Manchester a Chelsea. Najväčší klubový úspech zaznamenal Arsenal v roku 2006, keď sa prebojoval do finále Ligy majstrov, kde však podľahol Barcelone. Arsenal vždy vynikal útočnou hrou, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že zaň hrali slávni útočníci ako Dennis Bergkamp, Thierry Henry, David Platt, Emannuel Adebayor či Ian Wright. Dnes má tento tím, vedený slávnym francúzskym trénerom Arsenom Wengerom, také hviezdy, ako sú ruský stredopoliar Andrej Aršavin, český tvorca hry Tomáš Rosický, holandský útočník Robin van Persie či španielsky záložník Cesc Fabregas. Hoci sa Arsenal naďalej udržuje na špici svetového futbalu, v úvahách o víťazstve v Lige Majstrov v posledných rokoch nefiguruje. A čo ostatní? Okrem spomínaných desiatich veľkoklubov, ktoré dnes neohrozene vládnu svetovému futbalu, existujú tímy, ktoré s nimi striedavo držia krok, hoci k veľkým úspechom sa v posledných rokoch nevedia prepracovať. K takýmto klubom určite patria francúzske tímy Olympique Lyon a Olympique Marseille, holandský PSV Eindhoven, portugalské FC Porto, španielske tímy FC Sevilla a CD Valencia či rímske kluby AS a Lazio. Prekvapiť sa občas podarí aj niektorému z bohatších klubov z bývalého Sovietskeho zväzu, či už ruskému Zenitu Petrohrad alebo ukrajinskému Šachťoru Doneck. Horšia je situácia tradičných slávnych klubov, ako sú portugalská Benfica Lisabon, holandský Ajax Amsterdam či Feyenoord Rotterdam, belgický Anderlecht Brusel, anglický Nottingham Forrest, Aston Villa či Tottenham Hotspur alebo škótsky Celtic Glasgow. Tieto tímy kedysi vyhrávali európske súťaže, dnes však nemajú dostatočné finančné zázemie na to, aby držali krok s milionárskymi veľkoklubmi. Do tejto kategórie patrí aj veľa slávnych klubov z postkomunistických krajín, napríklad rumunská Steaua Bukurešť, ukrajinský Dynamo Kyjev, srbská Crvena Zvezda Belehrad, maďarský Kispest Honvéď Budapešť či české kluby Sparta, Slávia a Dukla Praha, nehovoriac o našom Slovane Bratislava, ktorý v roku 1969 dokázal vyhrať Pohár víťazov pohárov a poraziť vo finále dokonca aj slávnu Barcelonu. Tieto kluby sú dnes v pozícii priemerných európskych tímov a je krajne nepravdepodobné, že by sa im v krátkom čase podarilo preraziť medzi európsku špičku. Občas sa im podarí nejaký husársky kúsok, ako napríklad petržalskej Artmedii v ročníku 2005/2006 Ligy majstrov, keď porazila škótsky Celtic Glasgow či portugalské FC Porto, no zväčša to nie je nijaký dlhodobý úspech, pretože väčšinu hráčov z týchto tímov po prípadných úspechoch veľmi skoro rozpredajú do veľkoklubov. Slávne juhoamerické kluby Podobná situácia je aj v juhoamerickom klubovom futbale, ktorý vždy dokázal vyprodukovať najkvalitnejších svetových hráčov, či už z Brazílie alebo Argentíny. Dnes títo hráči zohrávajú kľúčovú úlohu v bohatých európskych veľkokluboch (napr. Messi, Kaká, Ronaldinho, Tevez) a kvalita juhoamerických súťaží tým rázom utrpela. Napriek tomu stále existuje množstvo klubov, ktoré okrem slávneho mena dokážu držať krok so svetovou špičkou. Medzi takéto slávne kluby dozaista patrí argentínska Boca Juniors, za ktorú kedysi hrával aj božský Diego Maradona či súčasná hviezda Manchestru United Carlos Tevez, ďalší argentínsky veľkoklub z Buenos Aires s názvom River Plate, brazílske tímy Flamengo Rio de Janeiro, FC Sao Paolo či FC Santos (v ktorom hrával najslávnejší svetový futbalista Pelé), uruguajský Penarol Montevideo či paraguajská Olimpia Asunción. Isté je, že svetovému futbalu dnes dominujú bohaté veľkokluby z Európy, v ktorých sa koncentruje to najlepšie, najdrahšie a najúspešnejšie. Zdá sa, že vývoj v svetovom futbale bude aj naďalej priať práve týmto klubom, ktorých hráčske kádre sa prakticky kompletne predstavia aj na Majstrovstvách sveta v Južnej Afrike. Samozrejme, v celkom inom zložení, než aké poznáme z európskych líg. Odrazu sa vedľa seba v národných tímoch postavia takí rivali z ligy ako Steven Gerrard, Frank Lampard a Wayne Rooney. Odrazu budú proti sebe hrať spoluhráči z klubov, napríklad Fernando Torres a Martin Škrtel. Rozhodne to bude zaujímavá konfrontácia. A na rozdiel od klubových súťaží sa možno dočkáme aj nejakého prekvapenia... Autor je filozof, politológ a futbalový fanúšik