Verejná doprava ako Popoluška

Mestská a prímestská hromadná doprava je u nás ako za trest. Pre cestujúcich i pre samosprávy. Vytrvalo patrí medzi oblasti, o ktorých sa veľa rozpráva, ale málo sa robí pre jej rozvoj.

Presvedčenie o tom, že do hromadnej dopravy nemôžeme investovať viac, lebo nemáme prostriedky, je výsledkom veľmi chybného rozmýšľania.

MHD zadarmo

V Bratislave – a dozaista to tak bude aj v iných veľkých mestách – je problematika MHD zakaždým jedným z kľúčových bodov predvolebnej kampane. Možno si ešte spomeniete, že v posledných vyrukoval jeden z nezávislých kandidátov (Marián Kočner) s návrhom, aby bola MHD zadarmo. Typický populizmus, povedala si väčšina ľudí a v Kočnerovom prípade to tak naozaj vyzeralo. V skutočnosti to vôbec nie je scestná myšlienka. Po prvé preto, lebo takto to už vo „vyspelom svete“ (napr. v niektorých mestách v USA) funguje a po druhé preto, lebo to prináša konkrétne pozitívne výsledky.

Keď ma na existenciu tohto systému upozornil pred rokmi známy slovenský prognostik zo Slovenskej akadémie vied, vysvetlil mi, že to naozaj nie je nijaká novinka. Systém MHD zadarmo (v prípade veľkých miest to môže byť napr. len v širšom centre) roky funguje zďaleka nielen pre pozitívne dopady na životné prostredie. Ak mesto „donúti“ veľkú časť obyvateľov nepoužívať auto, ale autobus, trojlebus či električku, ušetrí obrovské prostriedky, ktoré si vyžaduje udržanie ako-tak komfortného dopravného systému pre osobné autá.

Rastúci počet áut na mestských cestách si totiž vyžaduje čoraz väčšie výdavky z mestského rozpočtu. Iba pred pár týždňami sa uskutočnil v krajských mestách Slovenska prieskum s otázkou, čo sa ich obyvateľom páči a čo považujú za najväčšie problémy. MHD sa „umiestnila“ v popredí problémov, celkom na špicu sa však dostal nedostatok parkovacích miest. Ich budovanie je drahá záležitosť najmä v centrách, kde už niet voľných plôch a do úvahy prichádzajú len podzemné a poschodové garáže.

Milióny v asfalte

Samosprávy si však ani vo sne nevedia predstaviť, odkiaľ by mohli vziať prostriedky, aby takto uspokojili rastúce potreby individuálnej dopravy.

Ďalšie obrovské financie si vyžaduje rozširovanie ciest, na ktorých už jeden či dva jazdné pruhy nestačia. Nehovoriac o tzv. bežnej údržbe ciest, ktorá zhltne milióny eur ročne a výdavky (resp. potreba, ktorú mestá nie sú schopné plne uspokojiť) na ňu sa zvyšujú priamo úmerne s nárastom počtu áut na cestách. To sú však len priame a najviditeľnejšie ekonomické dopady tohto problému. Európska komisia nedávno upozornila, že negatívne ekonomické dôsledky už majú aj „obyčajné“ dopravné zápchy v mestách. V ich dôsledku sa totiž predlžujú termíny na dodanie tovarov nákladnými autami, predlžuje frekvencia spojov MHD, ľudia chodia neskôr do práce (meškanie sa stáva takým bežným javom, že ho mnoho zamestnávateľov musí akceptovať), manažéri stihnú vybaviť menej pracovných stretnutí. Zápchy napokon zvyšujú aj spotrebu paliva.

Ani sme sa teda nedostali k ekológii a už máme hŕbu dôvodov, pre ktoré aj na Slovensku treba robiť konkrétne opatrenia na podporu MHD na úkor individuálnej dopravy. Odborníci navyše upozorňujú, že aj v prípade MHD treba uprednostňovať koľajovú a podzemnú dopravu, ktorá odľahčí cesty. Skutočnosť je však taká, že Bratislava má len 36 kilometrov električkových tratí. V Brne či v Prahe vychádza na stotisíc obyvateľov v priemere asi 16 km električkových tratí, čiže len v porovnaní s českými veľkými mestami by ich v Bratislave malo byť 80 kilometrov! Letné mesiace však v praxi ukázali, koľko investuje mesto do rozširovania električkových tratí v porovnaní s výdavkami na rekonštrukcie ciest.

Nefunkčná integrácia

Osobitnou kapitolou je prímestská verejná doprava. Jej úroveň je katastrofálna a niet pochýb, že je to aj v dôsledku nepremyslenej privatizácie podnikov SAD v čase prvej vlády M. Dzurindu. V Bratislave sa už roky pracuje na koncepcii tzv. Bratislavskej integrovanej dopravy (BID) a hoci sa nedá povedať, že úplne bez výsledkov, pravda je taká, že bežný „Bratislavčan“ (čiže tam pracujúci, nielen žijúci) BID na vlastnej koži veľmi necíti. Aj pre rozdielne majetkové pozadie sa nedarí dostatočne koordinovať prímestskú dopravu tak, aby organicky dopĺňala a nadväzovala na spoje MHD, neveľmi funguje prepojenie rôznych druhov verejnej hromadnej dopravy.

Nebude to inak, kým aj lokálni a regionálni politici nepochopia, že investície do verejnej dopravy nie sú socialistickým prežitkom. Bratislava potrebuje prepracovanú regionálnu, nie mestskú koncepciu rozvoja dopravy s dôrazom na verejnú a s cieľom potlačenia individuálnej.