Americká ochrana

Počet zobrazení: 1682

Zdá sa, že Čechom v poslednom čase uniká pomedzi prsty naozaj všetko „dôležité“: predčasné parlamentné voľby, majstrovstvá sveta vo futbale v Juhoafrickej republike a teraz ešte aj ten radar. Lenže, kým voľby raz určite budú a futbalisti sa na MS možno ešte dostanú, radar jednoducho nebude. A s tým Česi nič nespravia, pretože na nich v prípade „českého radaru“ vôbec nezáležalo.

Američania radar nepostavia z troch základných dôvodov. V prvom rade na to nemajú peniaze. Astronomické výdavky na zbrojenie sú pri spravovaní amerického impéria zúfalo malé a zhltnú ich iné položky. Druhý dôvod predstavuje rizikovosť celého projektu z hľadiska funkčnosti. Radar a raketové silá, ktoré mali byť postavené v Poľsku, sú ešte stále technológiami v procese vývoja a dokonca ani v americkom prostredí nechýbali hlasy hovoriace o tom, že celý systém je zatiaľ jednoducho nefunkčný.

No a nakoniec je tu Rusko. Hrubá čiara, ktorú sa rozhodol nakresliť americký prezident Barack Obama, nebola, samozrejme, žiadnym ústretovým gestom, ale len cnosťou z núdze. Stará expanzívna stratégia voči Rusku nielenže prestávala byť funkčná – a ako ukázala gruzínska vojna, začala veci skôr komplikovať, ale nakoniec sa úplne obrátila proti Spojeným štátom americkým. Definitívne sa to ukázalo v otázke Afganistanu. Po mocenských rošádach v postsovietskych ázijských republikách Američania stratili prístupové cesty do uvedenej krajiny. Hrubá čiara odštartovala rokovania o možnosti koridoru pre americké sily cez ruské územie. Ak vezmeme do úvahy ruský odpor voči radaru a raketám, už tieto rokovania dávali tušiť, že nad spomenutým projektom sa zmráka. A potom, čo sa USA a Rusko v otázke Afganistanu dohodli, sa dá bez akéhokoľvek zveličovania vyhlásiť, že Afganistan zlomil českému radaru a poľským raketovým silám väzy.

Toto konštatovanie sa určite nepočúva ľahko ani odporcom, ani zástancom radaru v oboch krajinách. Zástancovia – predovšetkým politický establišment, využil na manipuláciu verejnej mienky v Česku v prospech radaru akékoľvek spôsoby. Prieskumy verejnej mienky celý čas ukazovali, že to robili zle a úplne zbytočne. Nepokryte z nich však urobilo hlupákov až rozhodnutie Obamovej administratívy. Ešte horšie sa však musí cítiť poľská vláda. Obama totiž zrušenie projektu oznámil 17. septembra 2009, teda presne šesťdesiat rokov od invázie sovietskych vojsk do Poľska na začiatku druhej svetovej vojny. Verejná mienka v Poľsku bola výstavbe amerických zariadení naklonená viac než česká. Dôvodom bola práve obava zo svojho veľkého suseda a neblahé historické skúsenosti. Smutné je, že premiér Putin pri poslednej návšteve Poľska nenašiel dosť odvahy (?) na to, aby sa za inváziu a následné zverstvá ako napríklad udalosti v Katynskom lese, ospravedlnil. Len ťažko si však možno predstaviť, ako možno niekomu dať najavo lepšie a cynickejšie, že mu na ňom vôbec nezáleží, než to urobili USA. Spojené štáty výstavbou uvedených zariadení ani náhodou nemali v pláne chrániť stredoeurópske krajiny. Nielen preto, že nie je nikto, kto by ich v súčasnosti ohrozoval – a už vôbec nie Rusko či Irán, ale najmä preto, že sledovali vlastné záujmy, na ktoré však už dnes nemajú dosť síl.

S radarom, ktorý veľká väčšina Čechov nikdy nechcela, im nechtiac pomohol Afganistan. K postupu na MS im podľa slov nášho reprezentačného trénera chcú víťazstvom v najbližšom kvalifikačnom zápase pomôcť slovenskí futbalisti. No a s tými voľbami si už hádam poradia aj sami. A kto pomôže tým, ktorí za americkou „ochranou“ smútia a boja sa „nepriateľov? Naozaj neviem, ale pridám aspoň staré porekadlo: Kde nič nie je, ani smrť neberie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984