Chrípková hystéria

S blížiacou sa jeseňou sú Európania stále viac bombardovaní správami varujúcimi pred vypuknutím pandémie prasacej chrípky. Môžeme len hádať, do akej miery sú v tomto mediálnom masírovaní zapojené farmaceutické spoločnosti, ktorým masový strach prináša pekné zisky. Prípad z Veľkej Británie však ukazuje, že ani v takto vážnych prípadoch sa politika nerobí v prvom rade v prospech obyvateľov. V

eľká Británia sa začala pripravovať na epidémiu prasacej chrípky (chrípka typu A(H1N1)) už na začiatku roka. Hlavnou zbraňou malo byť antivirotikum Tamiflu. Verejnosť vystrašená správami o úmrtiach spôsobených „novou smrteľnou chrípkou“ a jej šírení po celom svete chcela cítiť, že je chránená, a vláda pristúpila k politike masového predpisovania tohto antivirotika. V júli zriadila vláda národnú pandemickú službu, ktorá už autorizovala použitie 511-tisíc dávok antivirotík Tamiflu a Relenza.

Ukázalo sa, že tak urobila napriek radám poradného vedeckého panela. Ten na základe informácií o doterajšom priebehu ochorenia konštatoval, že stačí omnoho jednoduchšia liečba paracetamolom či ibuprofenom, pretože prasacia chrípka má v drvivom množstve prípadov mierny priebeh. Silné antivirotiká sa mali použiť len v rizikových prípadoch (tehotné ženy, ľudia s dýchacími chorobami a pod.). Ich masové použitie môže dokonca poškodiť, varovali vedci. Ak by sa totiž na jeseň objavil silnejší vírus chrípky, môže byť voči zbytočne používaným antivirotikám imúnny. Vedci si myslia, že pri rozhodovaní o masovom použití antivirotík vychádzala vláda z iných ako odborných motívov. „Prevládal pocit, že pre britskú populáciu by bolo skrátka neakceptovateľné, keby ľuďom povedali, že máme obrovské zásoby liekov, ale nedostanú ich k dispozícii“, povedal pre denník Guardian profesor Robert Dingwall, člen Výboru o etických aspektoch pandémie chrípky. Vysoko postavený poradca vlády profesor Peter Openshaw dokonca informoval, že v prvých mesiacoch vypuknutia epidémie bola exekutíva informovaná o „vážnych vedľajších účinkoch“, ktoré má Tamiflu na niektorých ľudí. Napriek tomu povolila, aby bol všeobecne dostupný. Otvorenou ostáva otázka, či sa len chytila do pasce mediálnej hystérie, alebo stáli za rozhodnutím aj ekonomické záujmy výrobcov liekov.