(Polo)plné gate

Kríza nie a nie prestať. Žije si svojím životom aj napriek všetkým „ozdravným“ opatreniam, ktoré zadlžili niekoľko nasledujúcich generácií. Aj napriek každodenným, vôbec ničím alebo len máločím podloženým želaniam, ktoré sa v médiách vydávajú za sofistikované prognózy o tom, že už sa práve odrážame od dna a že najneskôr v budúcom roku budeme hospodársky opäť rásť.
Počet zobrazení: 2082
3 turn-out pete-m.jpg

Kríza nie a nie prestať. Žije si svojím životom aj napriek všetkým „ozdravným“ opatreniam, ktoré zadlžili niekoľko nasledujúcich generácií. Aj napriek každodenným, vôbec ničím alebo len máločím podloženým želaniam, ktoré sa v médiách vydávajú za sofistikované prognózy o tom, že už sa práve odrážame od dna a že najneskôr v budúcom roku budeme hospodársky opäť rásť.

No a dovtedy treba nejako prečkať. Celý súčasný politický a ekonomický spor sa tak týka len taktiky, ako vydržať s čo najmenším počtom škrabancov. Iste, objavujú sa aj pochmúrne vyjadrenia, že by rany mohli byť aj hlbšie, či dokonca, že by Slovensko mohlo aj vykrvácať. A to všetko za predpokladu, že sa súčasná vyčkávacia taktika nezmení. Nech sa k tejto téme vyjadruje ktokoľvek a nech povie čokoľvek, jedno tvrdenie sa objaví vždy: takto to už ďalej nejde. Rozdiely sa začínajú až pri hľadaní východísk.

Tie sa však, až na pár mimoparlamentných výnimiek v rámci politického spektra, na prvý pohľad nezrozumiteľným spôsobom stierajú. Pohodlný život politických strán totiž ohrozuje nielen kríza, ale aj blížiace sa voľby. Preto je pochopiteľné, že ani najzarytejší reformátori dnes nepripustia, že je čas siahnuť na vianočné či výsluhové dôchodky. Zároveň však jedným dychom tvrdia, že vláda robí len populistické a nedostatočné opatrenia. Ich vlastné návrhy však problém tiež neriešia, pretože jediný recept, ktorý používali, je pred voľbami nepoužiteľný. Škrtať, škrtať a ešte raz škrtať výdavky v sociálnom, zdravotnom a školskom systéme je, vždy bol a zrejme aj bude programom povolebným, a nie predvolebným.

Analytikov a expertov rôzneho druhu, ktorých v médiách počuť rovnako často ako politikov, nikto nevolí, takže bez akýchkoľvek zábran môžu opakovať stále to isté. K škrtaniu vo výdavkoch, treba pridať ďalšie znižovanie daní, liberalizovať a otvárať našu ekonomiku medzinárodným trhom, lebo inak bude zle. Je tu však predsa len maličký rozdiel. Ešte prednedávnom radi uvádzali aj konkrétne príklady štátov. Ich výpovede sa hemžili Lotyšskom, Írskom, a ďalšími pretože tieto krajiny postupovali presne tak, ako sa podľa nich má. Dnes sú v ťažkostiach a Lotyšsko tesne pred krachom.

Vláda sa síce rozhodla šetriť, ale zatiaľ odmieta všetky uvedené „zaručené“ recepty a trvá na sociálnom programe a ďalšej stimulácii ekonomiky, aj za cenu zvyšujúceho sa deficitu. Tento postup zrejme zabezpečí sociálny zmier, voličskú podporu a zabráni rýchlej devastácii zúfalo jednostrannej a proexportnej ekonomiky. Má však výraznú slabinu – je to beh na krátku trať. Možno vydrží po najbližšie voľby. A ak kríza bude pokračovať, je koniec.

Konanie každého zo spomínaných aktérov najviac motivujú a určujú obavy a inak to nie je ani medzi ľuďmi (voličmi). Strach o pracovné miesto začína v rebríčku najčastejších tém predbiehať počasie, ktoré sa pod vplyvom globálnych zmien o našu pozornosť nepochybne nástojčivo uchádza tiež. Ak je strach celospoločensky najrozšírenejším motivátorom, ide podľa sociológov a politológov o neklamný znak totalitnej spoločnosti. Ešteže tá kríza čoskoro pominie a počasie sa predsa tiež raz musí umúdriť. Hlavne to len tak nejako prečkať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984