Strana a strany
Tak to máme šťastne za sebou. Určite šťastne, lebo veď – nikto neprehral! A všetci do jedného dokonca vyhrali. Nikto nič neurobil zbytočne a všetko dobre dopadlo. Každý môže byť nadmieru spokojný. Ak by niekto netušil, o čom je reč, ide o prezidentské voľby – teda aspoň o ich mediálny obraz.
Staronový prezident žiari spokojnosťou a škodoradosťou, ktorou sa vôbec netají. Občianska kandidátka je tiež spokojná, pretože získala milión hlasov, a to je vraj potenciál, ktorý sa dá využiť. Aj novinári sú spokojní a prestali písať a hovoriť o občianskej kandidátke a hneď po skončení volieb z nej urobili, kandidátku stranícku – ba priam opozičnú, ktorá sa postaví do čela SDKÚ, zjednotí opozíciu, zvíťazí v najbližších parlamentných voľbách a definitívne zmení svet k lepšiemu.
S heslom – kto nerozdáva úsmev, nech nie je, sa opäť môžeme pustiť do boja s krízou. Skôr než úsmevy zamrznú, sa však predsa má zmysel pri voľbách pristaviť – nakoľko sa len dá, s odstupom. Vtedy sa objavia dva dôležité fakty: o všetkom podstatnom rozhodli politické strany a finančné kruhy v pozadí a voliť prišiel každý druhý občan. Nadstraníckosť prezidenta a jeho občiansky mandát je v... keli.
Slovo politika je na Slovensku synonymom slova strany. Za dvadsať rokov sa u nás zmenilo jedno jediné písmenko a slovo strana nahradilo množné číslo. Táto prevratná, hlboká a naozaj fundamentálna zmena sa dnes predáva ako demokracia a vo výpredaji s názvom prezidentské voľby jej naletela polovica voličov. Ktovie, koľko ľudí by prišlo voliť pred rokom 89, ak by to nebola povinnosť – samozrejme občianska rovnako ako dnes, vtedy však s potenciálnymi postihmi v pracovnom živote. „Priepastný“ rozdiel medzi vtedajšou kandidátkou Národného frontu a „výberom“ medzi Gašparovičom a Radičovou nájde len ten, kto naozaj chce – samozrejme veľmi.
Takže... Chcete sa stať prezidentom? Musíte o tom presvedčiť politickú stranu. Chcete sa stať poslancom parlamentu? Musíte. Chcete navrhnúť nejaký zákon alebo aspoň jeho úpravu? Aj v tomto prípade musíte, pretože aj keby ste mali za sebou úspešné referendum, je vám to málo platné (bez servítky na ústach, ten povestný „prd platné“). To všetko je, prirodzene, nepodstatné, pretože zbor politológov a sociológov sa takmer jednomyseľne zhodol, že problém nízkej voličskej účasti je v príliš malých kompetenciách prezidenta. A psychológovia pridávajú, že ľudia sú letargickí, čo experti na marketing vysvetlia jednoducho: predvolebná kampaň je príliš krátka a finančný rozpočet na ňu nezmyselne ohraničený.
Ešteže v parlamentných voľbách sa všetky tieto problémy vyriešia samy o sebe. Na kampaň sa bude dať minúť všetko, čo bude k dispozícii. Kompetencií, o ktoré pôjde, bude habadej a aj výber bude širší. Dá sa očakávať účasť aspoň desiatich politických strán, takže si určite vyberie aj náročný konzument.
A ak by sa našiel niekto, kto politiku nechce len konzumovať, ale priamo sa na nej zúčastňovať, nech si svoje extrémistické postoje nechá len pre seba. Politické strany totiž budú demokraciu brániť za každú cenu. Nakoniec každý, kto uvažuje čo len trošku realisticky, vie, že žiadna alternatíva neexistuje.
