Nepriznať chybu

Premrhané bilióny dolárov, stovky tisíc mŕtvych a ranených civilistov, tisícky mŕtvych a ranených vojakov, zničené krajiny, prehĺbenie globálnych rozporov a zhoršenie bezpečnosti, porušovanie ľudských práv a oslabovanie občianskych slobôd, oslabené medzinárodné právo a inštitúcie...
Počet zobrazení: 1421

Premrhané bilióny dolárov, stovky tisíc mŕtvych a ranených civilistov, tisícky mŕtvych a ranených vojakov, zničené krajiny, prehĺbenie globálnych rozporov a zhoršenie bezpečnosti, porušovanie ľudských práv a oslabovanie občianskych slobôd, oslabené medzinárodné právo a inštitúcie... Onedlho sa budú „prepisovať“ dejiny takzvanej vojny proti terorizmu a s ňou spojeného „vývozu demokracie“.

Vojenské a politické zlyhania v krajinách, ktoré sme vraj chceli oslobodiť, demokratizovať či stabilizovať bude potrebné patričným spôsobom vysvetliť. Oficiálnou líniou je, že v Iraku „sme dosiahli, čo sme chceli“ a v Afganistane „stále existuje možnosť zvíťaziť“, to je však len zahmlievanie kryjúce ústup. V diskusiách už zaznievajú argumenty (paradoxne, často z úst bývalých advokátov invázií), ktorými bude vysvetlená (a ospravedlnená) porážka. Na miesto univerzalizmu demokracie a slobody presadzovanej vojenskou silou nastupuje relativizmus rozdielnych kultúr a rozdielnych hodnôt. Našou jedinou vinou je, že sme naivne (idealisticky) verili, že každá kultúra, každý národ môže prekvitať pod blahodarným pôsobením demokracie, slobody a ľudských práv rovnako, ako my.

História sa opakuje. Bezohľadné drancovanie kolonizovaných krajín sa v 19. storočí dialo pod zástavou civilizačnej misie. Typické sú slová belgického kráľa Leopolda II, zdôvodňujúce kolonizáciu povodia Konga: „Aby sme otvorili civilizácii jediný kút našej planéty, do ktorého ešte neprenikla, rozptýlili temnotu visiacu nad celými národmi.“ Kto sa postavil proti civilizačnej misii, zmietlo ho násilie. Belgický koloniálny úradník spomínal na osud tých, ktorí nedokázali splniť kvóty zberu kaučuku: „Viedol som proti nim vojnu. stačil jeden príklad: sto odťatých hláv a odvtedy už bolo dostatok suroviny. Môj cieľ je v konečnom dôsledku humanitárny. Zabil som sto ľudí, aby som umožnil ďalším piatim stovkám žiť.“ Misia sa skončila neúspechom, ale príčina bola, samozrejme, tá istá, pre ktorú ju biely muž začal – neschopnosť, nedostatočnosť tých druhých.

Je načase prestať si zakrývať oči pred nepríjemnou pravdou. Sloboda, demokracia a ľudské práva nemajú nič spoločné s núteným zberom kaučuku, nerovnými kontraktmi pre západné ropné spoločnosti, ani rozpredajom ekonomiky (vrátane verejných služieb) zahraničným kontraktorom. „Dobrá vláda“ nemá nič spoločné s ochotnou hostiť naše vojenské základne a kŕmiť naše firmy. Ak sú západné hodnoty len zásterkou skrývajúcou či ospravedlňujúcou prehlbovanie politickej a ekonomickej závislosti, budú odmietané spolu s prirodzeným odporom voči akceptovaniu podriadeného postavenia. A pokiaľ ide o tie „hodnoty“, je dobré si uvedomiť, že „naša“ sloboda, demokracia, no najmä vojenská nadradenosť je výsledkom toho istého komplexu príčin, ako „ich“ nestabilita, nesloboda, chudoba, slabosť. Nie genetickej, kultúrnej či morálnej nadradenosti.

Moc nemožno zamieňať s osudovou nadradenosťou – keď pre nič iné, tak pre jej dočasnosť. Nie sme svedkami zápasu univerzalistického idealizmu ochotného šíriť svoje hodnoty aj ohňom a mečom, a geopolitického realizmu, ktorý si uvedomuje správnosť svojich hodnôt, no ostatným necháva „právo na omyl“. Prežívame posuny v globálnej distribúcii moci, v ktorých ustupujúci hegemón stráca schopnosť vládnuť, no nechce sa vzdať predstáv o svojej výnimočnosti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984