„JE TO O TOM“ alebo „newspeak“ slovenského jazyka 2008

Každá spoločnosť, a nielen totalitárna – ako o tom hovoril George Orwell v svetoznámom románe 1984 – si vytvára svoju vlastnú reč, svoj „newspeak“. Neveríte alebo sa vám to zdá príliš abstraktné?
Počet zobrazení: 1209

Každá spoločnosť, a nielen totalitárna – ako o tom hovoril George Orwell v svetoznámom románe 1984 – si vytvára svoju vlastnú reč, svoj „newspeak“. Neveríte alebo sa vám to zdá príliš abstraktné? Tak sa teda pozrime na náš dnešný jazyk, ktorý nás zrejme už ničím zvláštnym neprekvapí, ale akiste by prekvapil našich „predkov“ spred krátkych pätnástich či dvadsiatich rokov, ktorí by náhle ožili a ocitli by sa v súčasnej realite. Ako teda vyzerá náš „moderný“ slovník novotvarov?

Asi najčastejším slovným spojením, s ktorým sa dnes stretávame, je výraz je to o tom. „O tom“ je celý svet, celý náš život. A tak namiesto tradičných výrazov „to je otázka“, „podstata tkvie“, „spočíva“ alebo jednoducho „je to a to“, všetci, vrátane novinárov, publicistov, učiteľov, ba aj vážených politikov používajú univerzálnu floskulu „je to o tom“. Aká jednoduchá môže byť slovenčina! Veď načo si lámať hlavu s hľadaním priliehavých výrazov, keď máme takúto zázračnú formulku, navyše, keď ju každý rád používa! Len škoda, že nemáme viac takýchto výrazov! Možno by sa slovenčina stala oným večne hľadaným univerzálnym esperantom. Veď nejaké tie pokusy sme aj v minulosti mali, napríklad v podobe rovnako univerzálneho výrazu „oné“. Žiaľ, akosi sa to vo svete neujalo... Asi preto, že „oné“ sa najmä v lapončine ťažko vyslovovalo.

Okrem bezkonkurenčného výrazu „je to o tom“ by som do nášho súčasného slovníka „newspeaku“ aspoň pre tento rok ďalej zaradil nasledujúce najčastejšie používané výrazy a frázy:

Nastaviť: pôvodne sa nastavovali stroje (napríklad hodiny alebo sústruhy), no podobne ako v prípade našej jednotky medzi výrazmi sa dnes „nastavuje“ takmer všetko – projekty, ciele, zákony, úspech. Ba celá spoločnosť môže byť „nastavená“ na niečo.

Navyšovať, navýšiť namiesto zvyšovať. Ak sa nemýlim, zo začiatku sa tento výraz využíval ako eufemizmus na zvyšovanie cien. Predsa to znelo lepšie, v každom prípade abstraktnejšie ako priamo povedané „zvyšovanie“, a potom – možno ako sa domnievali jeho tvorcovia – zvyšovanie cien ľudí už ani tak nebolelo. Postupne sa však tento výraz rozšíril aj na rozpočet, dane, mzdy, pokuty, skrátka na všetko, čo sa vzťahuje na naše citlivé vrecká.

Je to v pohode: t.j. je to v poriadku. A opäť, tento výraz je natoľko rozšírený, že takmer všetko môže „byť v pohode“ (Hoci v skutočnosti nie je, ale touto floskulkou sa môže zakryť – a často sa tak aj stáva – krajná nepohoda. Treba byť predsa vždy, za každých okolností „nastavený“ pozitívne, nie?!).

Je to brutálne: je to skvelé, zaujímavé a podobne. Pendantom, náprotivkom k výrazu by mohol byť napríklad výraz nemusím – teda nechcem, nerobím niečo. A ten zase môžeme nahradiť neutrálnejšími slovnými spojeniami, akými sú dnes môže byť alebo nemám s tým problém. A napokon by sme nemali zabudnúť ani na ďalšie každodenné výrazy, ako ustáť (odolať, vydržať, zoslabiť – napríklad dážď) alebo sorry (ľutujem, prepáč a podobne).

Na základe tohto stručného (a určite nekompletného) slovníka súčasného „newspeaku“ by mohol dialóg vyzerať napríklad aj takto: Ahoj, ako sa máš? Pracuješ tam, kde doposiaľ? – Nie. Nastavili nejaké nové požiadavky a neustál som to. – Sorry. – To je v pohode. A čo ty? – Môže byť. Pracujem tam, kde doteraz. Nie je to nejaké brutálne, ale zmeniť prácu práve nemusím. Navýšili ti aspoň plat? – Nie, ale nemám s tým problém. Vieš, nie je to iba o peniazoch... A „o čom to celé je“? Okrem iného aj o tom, že sa nám postupne a nebadane zužuje slovná zásoba a s ňou sa nám, žiaľ, zužuje aj naše myslenie.

Autor je filozof

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984