Reklama

11. september 2001 mal byť varovaním

Počet zobrazení: 2359


Pri jubilejnej spomienke na útok lietadiel na WTC v New Yorku a Pentagón vo Washingtone odzneli z úst amerických predstaviteľov slová o porazení terorizmu a plamenné reči o americkom vlastenectve. Ale dnes, po 15 rokoch od tejto udalosti, sa nikto z nich neopýtal: Why? Prečo a práve v USA sa to prihodilo?

wtc.jpg  Foto: YU-bin / Flickr

Triezva odpoveď ani po toľkých rokoch nemohla zaznieť, pretože ide o sled udalostí, ktoré 11. septembru predchádzali a ani po ňom sa neskončili, aj keď sa režim a podmienky života ľudí v USA sprísnili. Svedčia o tom činy teroristov počas maratónu v Bostone, streľba v Orlande i v Cincinnati... Bohužiaľ, taký je výsledok  boja proti terorizmu, ktorý sa preniesol aj do krajín západnej Európy. Ten 11. september mal byť istou výstrahou pred dôsledkami nadnárodných či imperiálnych záujmov USA voči lokálnym politikám niektorých arabských krajín usilujúcich sa o vlastnú orientáciu. Tak možno zjednodušene odpovedať na otázku Why?, ktorá nikdy nezaznela a nik na ňu preto doteraz neodpovedal.

V čase, keď existoval bipolárny svet a vtedajšie mocnosti sa vzájomne kontrolovali a prijímali potrebné dohody o limitoch zbraní, hovorilo sa o rovnováhe síl. Malo to však nedozerné následky pre ekonomiku v bývalom ZSSR, kde životná úroveň občanov stagnovala alebo sa znižovala, čo viedlo k ich nespokojností a čo bol aj  jeden z dôvodov k jeho rozpadu. USA a prezident R. Reagan „ríšu zla“ uzbrojili a ekonomicky vyčerpali. Rozpad ZSSR viedol následne k zlepšeniu podmienok pre „export demokracie“ i tam, kde k nej nikdy neboli historické ani iné podmienky A terorizmus je preto jedným z dôsledkov vnucovania iných predstáv a foriem života tam, kde prevládal vždy náboženský fundamentalizmus a málo lásky medzi sunnitmi a šiítmi.

Medzitým ten náš svet okrem terorizmu mal a má na programe globalizáciu, nové technológie, dohody o voľnom obchode, ekonomický rast, expanziu kapitálu spojenú s rastom bohatstva bohatých a v posledných rokoch aj masový útek ľudí z krajín, kde dopadajú bomby a delostrelecké granáty „v záujme demokratizácie krajín“. Tento odskok od jubilejnej témy je dôležitý pre pochopenie sveta, v ktorom žijeme a čo ho zaťažuje.

Pri spomienke na 11. september odzneli rôzne teórie a verzie, ako sa to „mohlo stať“ – nuž patrí akosi k zvyklostiam, že keď sa stane čokoľvek v takom rozsahu, vyroja sa postupne najrôznejšie tvrdenia a špekulácie ako po atentáte na prezidenta J. F. Kennedyho.

Lokalita ani predmet útoku neboli náhodné, ale riadne cielené, pripravené a dôsledne koordinované a nakoniec i realizované. A súviseli zrejme s hlásaním neoliberálnych politikov, že expandovať demokraciu treba i  tam, kde nie sú na to podmienky. Keď nie sú, tak sa vytvoria hlásaním obrany slobodného sveta. Bol predsa Vietnam, krajina Latinskej Ameriky vrátane Chile a pokusy o Kubu... V úsilí o demokratizáciu sveta nasledovali Afganistan, Irak, Egypt Irán, Líbya aj Sýria. Vždy za tým bola a je globalizácia, nové trhy, nové možnosti pre ekonomickú expanziu, až ten kostlivec zo skrine vypadol a transformoval sa do podoby Islamského štátu, zatiaľ bez definovaného územia, ale s budúcim zriadením kalifátu a s právom šaría.

Export politiky USA vždy sprevádzali heslá o spravodlivom svete, ktoré vykupovali americkí vojaci, vracajúci sa do vlasti v rakvách ako hrdinovia. V spravodlivej vojne. Nasadzovanie pechoty do bojov sa síce skončilo, no letecké nálety na izolované ciele pokračujú vo zvýšenej miere a vždy zasiahnu aj neidentifikované ciele civilistov a ich deti.

Výrazné exponovanie niektorých štátov západnej Európy v tomto zápase má tiež svoje dôsledky. Na jednej strane sa zvýšil počet teroristických činov, čo vzápätí znamenalo obmedzovanie slobody občanov. A ďalšie teroristické činy islamistov nemožno vylúčiť...

Priemer: 4.6 (13 hlasov)
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Top Mobilné telefóny
Reklama
Reklama