Zlý občan Pavol z Tarzu

Moderný štát požaduje od občana celý rad povinností. Nejde len o klasické platenie daní a dodržiavanie zákonov, ale o čosi, čo by sme mohli nazvať aktívnym prístupom a stotožnením sa so štátom - politické angažovanie sa, služba v armáde, spoločný podiel na realizácii tzv. štátnych záujmov.
Počet zobrazení: 1005

Moderný štát požaduje od občana celý rad povinností. Nejde len o klasické platenie daní a dodržiavanie zákonov, ale o čosi, čo by sme mohli nazvať aktívnym prístupom a stotožnením sa so štátom - politické angažovanie sa, služba v armáde, spoločný podiel na realizácii tzv. štátnych záujmov.

Moderný štát žiada od občanov, aby ho považovali za hlavnú jednotku, s ktorou sa identifikujú, a hodnotový systém štátu za hlavný ba až jediný, ktorý vyznávajú. Problém spočíva v tom, že človek nie je iba občanom, ale i príslušníkom iných komunít - náboženských, regionálnych, spoločenských, rešpektuje aj iné hodnotové systémy a pravidlá než tie, ktoré mu diktuje štát. Preto sa dostáva do neriešiteľných rozporov. Pacifistické a humanitné presvedčenie hovorí: "Nezabiješ!" Štát vyžaduje od občanov, aby si navliekli uniformu a v jeho mene zabíjali. To, čo sa normálne penalizuje, vyzdvihuje ako hrdinský čin. Ale nech štát nevyzerá iba ako predstaviteľ "zla" na zemi. Úradná služba od úradníka žiada, aby konal nestranne a podľa zákona. No v štátoch s veľkým vplyvom kultúry tzv. tradičnej agrárnej spoločnosti sa považuje za samozrejmé, že bude podporovať všelijakých švagrov, synovcov z druhého kolena a ľudí z vlastnej dediny. To je podstatou klientelizmu, ktorý štát stíha, no spoločnosť morálne neodsudzuje.

Moderný štát nástojí, aby jeho občania boli čo najmenej fragmentizovaní na rozličné izolované skupiny. Aby mohol fungovať ako demokratický celok, náboženské, etnické či kultúrne rozdiely musí zatláčať do súkromnej sféry, nesmú sa stať základom na nejaké ostré vyčleňovanie sa časti občanov do osobitných, nebodaj uzavretých komunít. Zároveň sa správanie prinajmenšom vo verejnom živote musí podriadiť normám určených či akceptovaných štátom. Viera v mnohokultúrnu spoločnosť je omylom. Multikulturalizmus funguje iba tam, kde sú všetky zložky v podstate v základných otázkach založené na spoločnej kultúre a líšia sa len menej podstatnými folkloristickými prvkami. Kto neverí, nech si skúsi predstaviť, či by na Slovensku dovolili niektorej skupine v rámci "kultúrnej tolerancie" praktikovať islamské zákonodarstvo. Zato nosenie závoja či štúdium Koránu by bolo tolerovatelné, lebo sa nevymyká z folkloristických hraníc s malým významom pre správanie sa jedinca v spoločnosti. Keďže moderný demokratický štát vyžaduje angažovanosť jedinca vo verejnom živote, usiluje sa ho prispôsobiť istej norme, aby táto jeho účasť bola vôbec možná. Nárokuje si právo prinajmenšom na istú časť osobnosti človeka. To vyvoláva večnú otázku moralistov a filozofov: Na akú časť osobnosti každého z nás má štát právo?

Svätý Pavol z Tarzu bol rímskym občanom - dokonca od narodenia. No z pohľadu rímskeho štátu bol občanom zlým. Pritom sa mohol skvelo uplatniť v provinčnej správe, ako výberca daní, či v niektorej légii. Ak túžil po činnosti na kultúrnom fronte, z vlasteneckých pohnútok sa mohol pokúsiť rozumným spôsobom skĺbiť židovskú vieru v jediného neviditeľného boha s kultom rímskych cisárov, aby priblížil odbojných Židov k hlavnému - rímsko-helénistickému civilizačnému prúdu v ríši a tak ich pomohol pacifikovať. No miesto toho sa túlal z jednej provincie do druhej, nepracoval, zrejme ani neplatil dane, neslúžil v armáde, schádzal sa s podozrivými živlami a šíril učenie akéhosi odsúdeného a popraveného "galilejského kriminálnika". Náš trestný zákon by to klasifikoval ako schvaľovanie trestného činu. Všade, kde prišiel, boli s ním problémy (napr. v Efeze). Pavlova smrť na popravisku bola z pohľadu rímskeho štátu len logickým zavŕšením jeho životnej dráhy.

No v rámci kresťanskej cirkvi sa Pavol stal jedným zo zakladateľov tohto náboženstva, jeho najvýznamnejším filozofom a teoretikom. Napriek tomu, že bol zlým rímskym občanom, ani ateista či vyznávač iného náboženstva nepovie, že Pavol z Tarzu bol zlým a nehodným človekom.

Autor (1972) je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984