Experiment Lebensborn

Nedávny objav ľudského genómu asi definitívne uzavrel spor, ktorý sa už vedie dve storočia, či sú rasové rozdiely natoľko podstatné, že sa dá hovoriť o "vyšších" a "nižších" rasách. Posledné vedecké objavy potvrdzujú oddávna hlásaný názor o biologickej jednote ľudského rodu. Nacisti sa počas svojej vlády pokúšali v rámci akcie Lebensborn o umelé pestovanie príslušníkov "vyššej" árijskej rasy
Počet zobrazení: 1997

Nedávny objav ľudského genómu asi definitívne uzavrel spor, ktorý sa už vedie dve storočia, či sú rasové rozdiely natoľko podstatné, že sa dá hovoriť o "vyšších" a "nižších" rasách. Posledné vedecké objavy potvrdzujú oddávna hlásaný názor o biologickej jednote ľudského rodu. Nacisti sa počas svojej vlády pokúšali v rámci akcie Lebensborn o umelé pestovanie príslušníkov "vyššej" árijskej rasy.

Akciu Lebensborn niekoľkokrát vo svojich knihách spomínal slovenský spisovateľ a novinár Ladislav Mňačko. Jeho informácie však boli nepresné. Tvrdil napríklad, že všetky deti splodené v rámci akcie Lebensborn boli debilné. Nie je to pravda, Mňačko vychádzal iba z niektorých povier. Ako sa ukázalo, samotná akcia nebola natoľko obludná, ako iné nacistické zločiny. Predsa len ju však sprevádzali také skutky, ako kradnutie poľských a českých detí ich rodičom, pretože mali svetlé vlasy, a teda podobu údajných Árijcov. Operácia Lebensborn, ktorá mala viesť k vypestovaniu rasy nadľudí, predstavovala iba privrátenú stranu mince. Tá odvrátená predpokladala fyzickú likvidáciu "nižších" rás, najmä Židov a Slovanov.

Úloha ženy v nacistickej ideológii V roku 1928 sa dostala do rúk ríšskeho vodcu SS Heinricha Himmlera kniha A. Thomsena Miznúci ľud Nemecka. Uvádzala alarmujúce čísla: kým na začiatku 20. storočia bol prírastok populácie 33 promile, v 20. rokoch to bolo 22,3 a pred nástupom nacistov k moci v roku 1933 dokonca iba 14,7 promile. Tieto čísla znepokojovali Himmlera po celý život. Podľa jeho názoru dokazovali, že si nemecké ženy neplnili svoju povinnosť. Podľa nacistických ideológov jediná úloha vhodná pre ženu malo byť materstvo.

Na podporu pôrodnosti prijali nacisti viacero opatrení. Predovšetkým interrupcie zakázali a trestali väzením, po vypuknutí vojny dokonca trestom smrti. Napriek týmto drastickým krokom sa ich nepodarilo vykoreniť. Prijali sa však aj pozitívne opatrenia, ako bytová výstavba a najmä veľkorysé mladomanželské pôžičky, po každom dieťati sa odpúšťala štvrtina sumy. Nacisti zároveň obmedzili prístup žien k vysokoškolskému vzdelaniu (numerus clausus bol iba 10 percent) a chceli drasticky obmedziť zamestnávanie žien vôbec. No keď vypukla vojna, museli sa týchto plánov vzdať.

Organizácia Lebensborn vznikla v roku 1935. Spočiatku sa jej cieľ zdal byť ušľachtilý - umožniť budúcim matkám nemanželského dieťaťa, aby mali útočisko a nadštandartnú lekársku starostlivosť. Museli však spĺňať prísne rasové kritériá. Keďže Lebensborn patril pod SS, táto organizácia dokázala donútiť biologických otcov k plateniu primerane vysokých alimentov. Nakoniec do domov Lebensbornu prijímali aj vydaté ženy, ak otehotneli mimo manželského zväzku s rasovo vyhovujúcim partnerom.

Himmler bol v istom zmysle naivný. Akosi nepochopil alebo nechcel pochopiť, aký typ žien z veľkej časti používal služby Lebensbornu - porodili síce dieťa pre führera, ale potom sa oň odmietali starať. Sám sa na svojich inšpekčných cestách presvedčil, že domovy Lebensbornu sa často len málo líšili od elitných verejných domov.

Kradnuté deti Obeťou Lebensbornu sa stali napríklad deti z českej obce Lidice. Po atentáte na ríšskeho protektora Heydricha nacisti postrieľali všetkých dospelých mužov z tejto obce, ženy deportovali do koncentračných táborov a deťom údajne dali primeranú výchovu. V skutočnosti tie "rasovo nevyhovujúce" skončili v plynových komorách a "vyhovujúce" dali na výchovu do nacistických rodín. Niektoré deti sa po vojne podarilo matkám vypátrať.

Jednou z prvých obetí nacistickej genocídy bol poľský národ. Keď sa nacistickí novinári spýtali guvernéra Franka, aký je rozdiel medzi okupovaným českým a poľským územím, odpovedal, že v Česku dali postrieľať niekoľko desiatok ľudí a dali o tom vylepiť plagáty. Ak by o hromadných popravách mali vylepovať vyhlášky v okupovanom Poľsku, na papier na vyhlášky by padli všetky poľské lesy.

Pracovníci Lebensbornu prečesávali poľské sirotince, v ktorých sa nachádzalo veľa detí po Poliakoch zlikvidovaných Nemcami. Svetlovlasé a modrooké odviezli do Nemecka a ponúkli na adopciu do nacistických rodín.

Pochybné zúčtovanie Činovníci organizácie Lebensborn sa v roku 1948 ocitli pred americkým súdom. Ten ich oslobodil. Podľa rozsudku bola ich organizácia "dobročinná inštitúcia pôsobiaca predovšetkým v oblasti pôrodníctva". V roku 1950 sa dostali pred nemecký súd. Ten vyniesol aspoň nejaké rozsudky, pokuty a zákazy politickej činnosti na určitý čas. Pozitívne bolo morálne odsúdenie zvrhlého nacistického projektu súdom.

Okupačné a neskôr nemecké úrady stáli pred problémom, čo s deťmi z domovov Lebensbornu. Deti z iných krajín vrátili rodičom, ak sa ich podarilo vypátrať. Boli tu však nemecké deti, splodené pre führera. Pestúnov pre tieto deti sa snažili hľadať rôzne charitatívne organizácie. Niektoré našli nový domov, iné však putovali po rodinách a v horších prípadoch z krajiny do krajiny. Dnes sa ich vek už zväčša blíži šesťdesiatke, svoj osud však taja. Novinári a historici, ktorí sa zaoberali ich osudom, museli po nich namáhavo pátrať.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984