Rentabilná imigrácia
V marci minulého roku dosiahol v Spojených štátoch počet víz H1-B v odbore informačné technológie pre zahraničných pracovníkov kvótu 115 000. V Nemecku, Francúzsku, alebo aj v Rakúsku sa o otázke prisťahovalectva síce vedie horúca diskusia, ale prevažujú pritom predovšetkým pragmatické, pracovno-právne a politické aspekty.
Pred štyrmi rokmi nechal vtedajší ministerský predseda Alain Juppé násilne vypratať kostol v Paríži obsadený ilegálnymi prisťahovalcami. O dva roky neskôr zistil potrebu "dodatočných pracovných síl", pričom poukazoval na zmenené pomery a problémy v demografickom vývoji obyvateľstva. Zmätok u jeho priateľov v opozícii bol veľký, aj keď politický obrat u Juppého nebol ničím novým. Už bývalý minister vnútra Pasqua zo Združenia pre republiku (RPR), postrach všetkých "ilegálov" a zástanca tzv. nulového prisťahovalectva, sa svojou požiadavkou, aby sa legalizoval status všetkých cudzincov bez platných papierov, postaral o nepokoj v radoch opozície.
Nedostatok pracovných síl Od konca Druhej svetovej vojny prebieha francúzska politika voči prisťahovalcom vo vlnách: raz dole, raz hore. Do sedemdesiatych rokov išlo predovšetkým o uspokojenie hladu po pracujúcich v hospodárstve. Do krajiny masovo prichádzajúci imigranti boli ľubovolne použiteľným proletariátom. V osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch nastal obrat iným smerom. Hranice sa uzatvorili, zavládol stav nepriateľstva voči cudzincom. A dnes, začiatkom nového tisícročia, je zrazu opäť reč o vítaných imigrantoch za prácou.
Diskusiu vo Francúzsku začali pravicové strany zastúpené v parlamente. Tie, ako je známe, majú len málo chuti znervózňovať svojich voličov takouto citlivou otázkou. Aj priemysel, ktorý sa obvykle drží v úzadí, sa prihlásil k slovu: "S ohľadom na očakávaný demografický zlom v roku 2005 by stálo za uváženie uvoľnenie prúdu migrácie," vyhlásil Denis Gautier-Sauvaignac, generálny splnomocnenec Zväzu hutníckeho a banského priemyslu (UIMM).
Správa sekcie OSN pre otázky obyvateľstva, ktorá sa postarala o dosť vzrušenia, prepožičala tomuto obratu globálnu dimenziu. Ak veríme jej zhotovovateľom, tak Európa bude v najbližších päťdesiatich rokoch potrebovať celkovo 700 miliónov prisťahovalcov. Nechcem polemizovať s týmito prehnanými číslami. Technokrati, ktorí tieto výpočty pripravili, by za iných okolností určite vytvorili určité "tolerančné prahy".
Chcem si však vziať na mušku zvláštne okolnosti, za ktorých sa k takýmto číslam dopracovali. Prečo chcú tak náhle priviesť do krajiny prisťahovalcov? Argumenty zástancov migrácie vychádzajú z úzkej súvislosti medzi demografickými a hospodárskymi aspektmi. Vychádza mi z toho, že sa len snažia o flexibilnejšiu politiku práce. Už v roku 1995, keď extrémna pravica dokázala vo svojej ťažkej situácii posilniť svoju pozíciu, predpovedala Boissonnatova správa nedostatok pracovných síl. Táto správa považovala za možné opätovné prisťahovalectvo, ako to bolo v rokoch 1950 až 1970.
Dôchodcovia bez dôchodkov Dnes je táto otázka skoro v celej Európe na dennom poriadku. "Budeme prisťahovalectvo z hospodárskych dôvodov brániť potom, ako sme z politických dôvodov proti nemu bojovali?" - pýta sa Figaro v hospodárskej rubrike vydania z 3. augusta 2000. V každom prípade, táto otázka už nie je tabu. A francúzsky poslanec v Európskom parlamente Sami Nair z (údajne socialistickej) MDC vyhlasuje, takmer v duchu eugenického výberu: "Európske hospodárstvo dnes potrebuje mladé, silné a kvalifikované pracovné sily, aby sme mohli ďalej rásť a vyrovnali tak starnutie obyvateľstva."
Kto zaplatí naše dôchodky, keď nie noví imigranti, znie naliehavá otázka. Podľa už zmienených výpočtov OSN je základný predpoklad, že pomer počtu pracujúcich obyvateľov a dôchodcov bude zachovaný. "Hlavným problémom zostáva miera pôrodnosti. Tá pri súčasnom stave nepostačuje na to, aby sa mohol financovať sociálny systém poistenia," pripája Figaro, ktoré ešte včera imigrantov pranierovalo ako príživníkov práve tohto sociálneho systému.
Nejasné kritériá výberu Imigrácia dostane nový módny náter, čo sa bezprostredne po vojne udialo pod heslom znovuosídlenia. Tým je ale zároveň povedané, že očakávané politické opatrenia ohľadom prisťahovalcov dopadnú rozporuplne, tak ako po roku 1945. Hlavnou starosťou zamestnávateľov je nedostatok kvalifikovaného personálu, predovšetkým v oblasti nových technólogií. Vláda má trochu iné problémy. Ako kvalitatívne a kvantitatívne prispôsobiť dopytu prúdy migrantov? Podľa akých kritérií majú vybrať krajinu pôvodu migrantov? Inými slovami, ako sa dá zabrániť, aby migranti nedostali chuť natrvalo sa usadiť?
Keď Gerhard Schröder oznámil, že chce získať pre nemecké hospodárstvo 20 000 zahraničných informatikov, spustili krik nielen pravičiari. Neporozumenie vyjadrili vzhľadom na štyri milióny nezamestnaných aj odbory. Kancelár upresnil, že "zelená karta" má platiť len päť rokov a neuvažuje sa s jej rozšírením na iné hospodárske odvetvia.
Namáhavá, nebezpečná a špinavá "Získanie zahraničných pracovných síl," píše sa v spomínanom článku z Figara, "sa netýka len vytúžených odborníkov, ale aj nekvalifikovaných sezónnych pracovníkov". Práve v týchto sektoroch nemôže byť reč o nedostatku pracovných síl, ale o neschopnosti zamestnávateľov zaobchádzať so zamestnacami dôstojne a za určených podmienok.
Vo francúzskom hoteliérstve či pohostinstve, ako i pri zbere ovocia a v dodávateľských podnikoch stavebného a textilného priemyslu zostávajú práva pracovníkov cudzím pojmom. Keďže, ako často počuť, Francúzi sú na túto prácu priveľmi dobrí, je to celé postavené na hlavu. Pracovné podmienky v týchto sektoroch sú neopísateľné, mzdy nízke a pracovný čas taký, že sa z toho ježia vlasy na hlave. Zamestnávatelia na túto tzv. 3D prácu ("demanding, dangerous, dirty"- namáhavá, nebezpečná a špinavá) vôbec nechcú Francúzov. Samozrejme, že určití ľudia by radi videli v týchto oblastiach pracovať paralelne s "High Tech imigráciou" naše vlastné ľudské zdroje - ženy, mladých ľudí a nezamestaných. A následne sa zasadzujú za zlepšenie práv pracujúcich.
Vzhľadom na uvedené fakty nás už nemôže prekvapiť správa o albánskych sezónnych robotníkoch v Grécku. Grécki poľnohospodári reagujú mimoriadne nezdržanlivo, keď polícia zatkne a odsunie ilegálnych robotníkov a od vlády požadaju koniec policajných razií. Ako protislužbu sa zaväzujú, že po skončení zberu osobne odprevadia robotníkov na hranice. Poľnohospodári vyhlasujú, že bez imigrantov by neprežili, pretože sa uspokoja s menej ako s polovicou dennej mzdy, ktorú požaduje grécky robotník.
Utilitárna selekcia prisťahovalcov Patrick Weil, ktorého myšlienky vyústili do zdanlivej reformy francúzskeho zákonodarstva o prisťahovalectve, sa zaplietol so svojimi politickými návrhmi - napr. selekcie prisťahovalcov či utilitárnej politiky zamestnávania - do značných protikladov. Vášnivý stúpenec nacionalizmu, ktorý bol kedysi za odpolitizovanie otázky prisťahovalcov, sa nedávno vyslovil proti regulácii kvót a za odstránenie prekážok v zamestnávaní.
Samozrejme, len pre určité zamestnania, medzi ktorými figurujú znova informatici. Ešte pred štyrmi rokmi sa tento expert vyslovil za nemeckú reguláciu kvót. Táto ponúkala 5 700 gastarbeitrom možnosť pracovať 18 mesiacov v Nemecku a pritom sa ďalej vzdelávať. "Tieto časovo úzko ohraničené regionálne migračné pohyby zodpovedajú spoločnej potrebe zúčastnených štátov a všetkých hospodárskych aktérov." Medzitým Weil prichádza na to, že "nie štát, ale podniky zamestnávajú pracovné sily".
Informatici bez problémov Súčasný ideologický postoj vynáša v niektorých európskych krajinách znovu na svetlo veľmi oportunistický, to znamená utilitárny a pragmatický charakter politiky voči prisťahovalcom. Táto sa stále orientuje len na krátkodobé záujmy. Málokedy sa jej podarí dokončiť, čo začala, pomlčiac o tom, aby sa k imigrantom správali s úctou. Celkom v duchu starých dobrých tradícií francúzskych demografov prvej polovice 20. storočia len ťažko dokáže skryť eugenické pozadie. Prečo sa európski cudzinci, tak ako kedysi, hodnotia vyššie ako neeurópski? O cynizme svedčí aj príkaz francúzskej vlády príslušným úradom, aby si predpisy vysvetľovali voľnejšie a "pre informatikov zaviedli zjednodušený proces prijatia". A čo si možno pomyslieť o lesných podnikateľoch z Pyrenejí, ktorí pred 26 rokmi zrekrútovali mladých silných drevorubačov a dnes ich pre slabý výkon vyhodili z práce, žiadajúc o import nového kontingentu pracovných síl?
Ďalší príklad: Pred rokmi sa urobil masový nábor pracovných síl z karibskej oblasti, aby sa vo Francúzsku patriacom karibskom ostrove Saint-Martin vybudoval turistický sektor. Po hurikáne v septembri 1995 zakázala vláda starostovi rovnomenného prístavu rekonštrukciu núdzových prístreškov na celom ostrove, aby sa zbavila neželaných cudzincov.
V decembri minulého roku sa radili hlavy vlád členských štátovy EÚ v Nice o harmonizácii politiky voči prisťahovalcom. V budúcnosti môžeme očakávať, že členské štáty EÚ budú chcieť krok za krokom rušiť pracovné povolenia a povolenia na pobyt. To by však viedlo k nekonečnej biede a kafkovským situáciám, ktoré so sebou prináša každé zákonodarstvo o prisťahovalectve, čo neberie ohľad na pokračujúce udomácňovanie sa imigrantov v krajine a ignoruje ľudskú dimenziu každej imigrácie.
Autor je výskumný pracovník Národného centra vedeckého výskumu, spolupodieľa sa na projekte Spoločnosti na výskum migrácií a spoločnosti (Urmis)
Z nemeckej verzie Le Monde Diplomatique preložil Róbert Belkovič
