Nášmu džezu sa opäť darí

Džezová hudba bola v minulosti na Slovensku viac-menej nepochopeným a nie veľmi obľúbeným hudobným žánrom. Väčšina slovenských konzumentov tzv. populárnej hudby ju jednoducho nebrala do úvahy. Úspech mala skôr ľudovo ladená a cigánska muzika, ktorá sa hrala na krčmových a vidieckych zábavách.
Počet zobrazení: 1419

Džezová hudba bola v minulosti na Slovensku viac-menej nepochopeným a nie veľmi obľúbeným hudobným žánrom. Väčšina slovenských konzumentov tzv. populárnej hudby ju jednoducho nebrala do úvahy. Úspech mala skôr ľudovo ladená a cigánska muzika, ktorá sa hrala na krčmových a vidieckych zábavách.

Niektorí hostia piešťanských kúpeľov sa možno pamätajú, ako ešte v roku l945 hral na piešťanskej kolonáde večer čo večer orchester, ktorý sa venoval najmä hudbe, akú v tom čase robil Gejza Dusík. A keďže práve vtedy hrozili aj nálety amerických a anglických vojenských lietadiel, koncerty sa odohrávali potme. Ich neuveriteľne zaujímavú atmosféru prijímalo obecenstvo kúpeľov ako samozrejmosť. No situácia sa po skončení Druhej svetovej vojny výrazne zmenila. Napriek tomu, že sa v bratislavskom rozhlase úspešne uviedol Big band Gustava Broma, a nielen on, po roku 1948 sa tento druh hudobného prejavu stal nežiaducim.

Ale džezová hudba tu žila ďalej. Veď tu pôsobil Big band Siloša Pohanku, ktorý nakrútil i dvadsaťminútový film venovaný džezovej hudbe. Účinkovali v ňom ešte aj dnes známe osobnosti slovenskej swingovej tvorby, napríklad Gabriela Hermelyová a ďalší. Veľmi dobre sa v tomto čase uviedol na džezovej scéne aj spevák Karol Duchoň. Viac rokov pôsobil v bratislavskom rozhlase big band, ktorého lídrom bol Pavel Zajáček. Mimochodom, dnes už svetovo známy spevák Karel Gott začal svoju kariéru práve v bratislavskom Parku kultúry a oddychu na koncerte Big bandu Rádio Praha, ktorý vtedy viedol Karel Krautgartner.

Súčasná džezová scéna Vkus súčasných „konzumentov“ pop music sa radikálne zmenil, pričom zmena nastala aj v ich vzťahu k džezu. Dnes na Slovensku už veľa ľudí rozoznáva swing, pop, soul, hard a ďalšie odvetvia džezu, prednedávnom neznáme pojmy. Napokon, je to aj výsledok účinkovania Orchestra Gustava Broma, ktorý dnes vedie Vlado Valovič.

Ako sa však javí naša dnešná džezová scéna viacerým slovenským džezmenom?

Adrián Pullmann, Kultúrne stredisko Petržalka - Lúky, Bratislava: Naše stredisko sa už niekoľko rokov venuje džezu a najmä bluesovej hudbe. Nie je to náhoda, ale sústavná práca s týmito hudobnými žánrami. Mám pocit, že džezu sa na Slovensku v súčasnosti darí. Nie je tajomstvom, že sa v Žiline na konzervatóriu utvoril big band, čo je v slovenských pomeroch veľmi úctyhodný skutok a nepochybný úspech. V našom centre dávame priestor aj bluesu a bluesovej spoločnosti, ktorej prezidentom je Ján Litecký Šveda. Máme za sebou sériu divácky veľmi úspešných bluesových festivalov. Napriek problémom s ich financovaním by sme chceli v ich organizovaní pokračovať aj naďalej.

Juraj Novák, Cik Cak centrum Petržalka, Bratislava: Džezu sa venujeme takmer tri roky. Na našich koncertných podujatiach sa už vystriedali také mená, ako Juraj Bartoš, Matúš Jakabčic, Peter Lipa, Dodo Šošoka, Zuzana Suchánková a ďalší. Je dobré, že v samotnej Bratislave konečne vznikajú kluby, ale aj džezové kaviarne, napríklad Jazz Kafee, Hystéria a ďalšie. Džezmeni vedia, že v Piešťanoch už existuje džezový klub založený Dodom Šošokom. My zasa vieme, že džez je hudba, ktorú treba pochopiť. Až potom ju budú ľudia u nás vnímať ako niečo, čo je v hudobnom živote rovnakou samozrejmosťou, akou je tzv. vážna či klasická hudba.

Taká istá muzika ako vážna V porovnaní s nedávnou minulosťou existuje na Slovensku omnoho viac kapiel, a tým, samozrejme, aj klubov, ktoré sa venujú kvalitnej džezovej hudbe. Mimoriadne zaujímavé džezové relácie robí Rádio Twist, a to vďaka Pavlovi Polanskému, ktorý neváha cestovať na ich prípravu a realizáciu každý týždeň z Viedne do Bratislavy.

Nechajme však prehovoriť toho najpovolanejšieho - Petra Lipu, prezidenta Slovenskej džezovej spoločnosti, ktorá existuje od roku 1990 ako občianske združenie:

Nepoviem, že robíme zázraky, ale už teraz môžeme pokojne konštatovať, že nielen v Bratislave, ale aj v iných slovenských mestách sa konajú koncerty džezovej hudby. Je to napríklad Košický džezový festival, festival Džez Prešov, koncertné akcie v Trenčíne a v Leviciach, kde ešte v 50. rokoch účinkoval malý orchester pri tamojších Mlynoch. Už v tom čase hral na Slovensku skladby Jaroslava Ježka a diela interpretované Big bandom Glenna Millera. Ale to už je dávna minulosť. Armádny umelecký súbor v Bratislave má v súčasnosti vlastný big band s osobitným programom. Žiaľ, v civilnej verejnosti nie je veľmi známy, hoci jeho kvalita je veľmi dobrá a určite by mal na verejných vystúpeniach úspech. Nedá mi nespomenúť spevácku skupinu z Nitry Close Harmony Friends. Jej umeleckým lídrom je Mário Fančovič. To, čo robia, je vokálny džez, aj keď podľa mňa nie celkom „čistý“. Treba spomenúť skupinu Traditional LCB z Lučenca, ktorá sa v minulom roku zúčastnila na jednom z veľmi uznávaných festivalov v Drážďanoch, ale aj na festivale v Saint Etienne. Tu všade „zabodovali“ a urobili tak dobré meno nielen sebe, ale aj Slovensku. Nedá mi nespomenúť aj Bratislavské džezové dni, ktoré majú už svoju dlhoročnú tradíciu. Želal by som si, aby sa v každom väčšom meste u nás konal aspoň raz v roku džezový koncert.

Čo k tomu všetkému dodať? Džez je takou istou muzikou, akou je i vážna hudba. Možno bude pre niektorých čitateľov prekvapením, že sa v súčasnosti obe hudobné oblasti dostávajú na spoločnú bázu. Svetovo známe symfonické orchestre zavádzajú do svojho repertoáru džezovú hudbu (v tomto prípade nejde o primitívnu pop music a jej odnože) a mnohé renomované džezové kapely po vhodnom aranžmán preberajú a hrajú klasickú hudbu. Ako príklad možno uviesť skladby Wolfganga Amadea Mozarta, ktoré vynikajúco stvárňujú vokálne skupiny Le Swingle Singers a Linha Singers, alebo skladbu Piotra Iljiča Čajkovského z baletu Luskáčik, ktorú svojským spôsobom interpretoval a nahral na CD americký Big band Lessa Browna.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984