Dobrý film žije

Tak máme ju za sebou. Naj - filmovú udalosť na Slovensku roku 2000. Druhý Medzinárodný filmový festival Bratislava (MFF). Lámal štatistické rekordy, i keď ich zdolávanie, našťastie, nebolo prioritné. Zámerom festivalu je priniesť na Slovensko to najkvalitnejšie zo súčasnej svetovej filmovej produkcie.
Počet zobrazení: 1435

Tak máme ju za sebou. Naj - filmovú udalosť na Slovensku roku 2000. Druhý Medzinárodný filmový festival Bratislava (MFF). Lámal štatistické rekordy, i keď ich zdolávanie, našťastie, nebolo prioritné. Zámerom festivalu je priniesť na Slovensko to najkvalitnejšie zo súčasnej svetovej filmovej produkcie. Neohúriť diváka hviezdami, ale kvalitným filmom. A jeho druhý ročník dokázal, že dobrý film ešte žije.

Deväťdesiate roky ukázali, že Fórum mladého filmu s dramaturgiou a poslaním z 80-tych rokov v nových podmienkach neobstojí. Stratilo totiž svoju základnú charakteristickú črtu - poskytnúť priestor na slobodné myslenie nielen (v)o filme v neslobodnej krajine. V roku 1992 sa jeho nepriamym nástupcom stal medzinárodný festival debutov Fórum. V snahe byť exkluzívnejší napokon po namáhavých piatich ročníkoch definitívne doplatil na finančné problémy a slabý záujem verejnosti. Keď pred dvoma rokmi opäť obvešali impozantnú budovu Istropolisu plagátikmi s nápismi MFF, asi málokto veril, že organizátori budú schopní naplniť svoje vysoké ambície: úrovňou premietaných filmov sa priblížiť prestížnym svetovým festivalom a zároveň uprednostniť film pred hereckými hviezdami. Malé defekty napríklad v podobe bezradne pôsobiacej „osobnosti festivalu“ Franca Nera sa dali pri pohári piva či fernetu prehliadnuť, s ponukou filmov to už bolo zložitejšie. Posúdenie ich kvality ponecháme radšej na jednotlivých návštevníkoch festivalu. Určite zohráva veľkú úlohu náhodnosť výberu, no nám po minulom ročníku ostal pocit, že sme sa dívali na jeden dlhý monotónny film s malou mierou invencie ako v téme, tak i v jej spracovaní, samozrejme, česť výnimkám.

Pokiaľ ide o ponuku titulov 2. ročník urobil rázny krok vpred. Počet filmov stúpol takmer dvojnásobne, z 87 na 133, no známy výrok, že kvantita vylučuje kvalitu sa, našťastie, nepotvrdil. Najzjavnejším dôkazom by mohol byť fakt, že väčšina z uvádzaných filmov bola ocenená na prestížnych svetových festivaloch. Za všetky hádam stačí spomenúť filmy, ktoré získali štyri najvýznamnejšie ceny na MFF v Cannes 2000: Zlatá palma a Cena za najlepší ženský herecký výkon pre film Tanečnica v tme Lars von Triera, Cena poroty Piesňam z druhého poschodia Roya Anderssona a Zlatá kamera za víťazný debut pre film Djomeh Hassana Yektapanaha. Zdá sa, že Bratislava šikovne stanovila festivalový termín na koniec roka, keď väčšina filmových podujatí už svojich víťazov pozná.

Oproti minuloročným šiestim ponúkli organizátori 2. ročníka divákom na výber desať blokov - osem základných a dve doplňujúce sekcie. Spomenutý počet filmov bol premietnutý na 255 projekciách, takmer bez prestávky, počas deviatich dní.

Druhý film neraz svedčí o kvalitách začínajúceho autora viac ako jeho debut, prinajmenšom kvality režiséra potvrdzuje. Z tohto faktu pravdepodobne vychádzali i organizátori MFF Bratislava, keď, v porovnaní s festivalom debutov Fórum, stanovili za dominantnú kategóriu Medzinárodnú súťaž prvých a druhých hraných filmov.

Potenciálne tak zvýšili úroveň súťažnej sekcie festivalu i jej atraktívnosť pre diváka. Príkladom je tohtoročné uvedenie filmu Je láska láska? (Tillsammans) švédskeho režiséra Lukasa Moodyssona vo vypredanej kinosále, pričom popularitu na Slovensku mu zabezpečil už jeho prvý film Láska je láska (Fucking Amal). (Nenechajte sa zmiasť slovenskými názvami - sú dôkazom nevtipných marketingových krokov distribútorov). Režisérsku zručnosť autora v tomto prípade potvrdilo nielen obecenstvo udelením Ceny diváka, ale aj filmoví odborníci a novinári Zvláštnym uznaním poroty a Cenou filmových novinárov.

Porota jedným z pozitívov festivalu Pestrá zostava poroty bola jedným z pozitívov festivalu. Tvorili ju osobnosti z filmovej teórie i praxe, znalci experimentálnej aj klasickej kinematografie, čo umožnilo viacero uhlov pohľadu na jednotlivé diela.

V najužšom výbere bojovali o Grand Prix tri filmy, medzi ktoré boli napokon ceny rozdelené. Hlavnú cenu 2. MFF Bratislava Grand Prix za najlepší film porota udelila filmu Lynne Ramsayovej Lapač potkanov a jeho predstaviteľke Mandy Matthewsovej Cenu za najlepší ženský herecký výkon. Anglicko-francúzsky snímok bez akéhokoľvek pátosu a sentimentu rozpráva krehký príbeh malého chlapca z problematickej rodiny. Chlapec sníva o novom domove mimo mesta, uniká z reality do predstáv a detsky čistých túžob.

Zvláštnu cenu za réžiu a Cenu za najlepší mužský herecký výkon Sol Kyung-gua získal juhokórejský film Mentolky režiséra Lee Chang-donga. Počas filmu, ktorý sa začína koncom, samovraždou hlavného hrdinu, sa v jednotlivých retrospektívnych epizódach vraciame do hrdinovej čoraz vzdialenejšej minulosti. Pomaly sa nám objasňuje jeho životný príbeh silno ovplyvnený históriou krajiny, dôvody hrdinovej krutosti a profesijného i osobnostného zlyhania. Záver filmu, situovaný na to isté miesto, kde o tridsať rokov postava spácha samovraždu, je obrazom jeho mladosti a šťastia.

Tretiemu z favoritov, iránskemu filmu Djomeh režiséra Hassana Yektapanaha, sa ušlo Zvláštne uznanie poroty (spolu s filmom Vinka Brešana Duch maršála Tita a už spomínaným titulom Je láska láska?) pravdepodobne s prihliadnutím na ocenenie v Cannes. Film je pokojne plynúcim príbehom problematického vzťahu muža a ženy pochádzajúcich z odlišných kultúr. Sujet zjavne neprezentuje výrazné konflikty alebo krízy, „monotónnosť“ jeho narácie však o to viac odkrýva psychiku hlavného hrdinu.

V súťažnej sekcii napokon figuroval i dlho očakávaný slovenský film Vlada Adáska Hana a jej bratia. Stihol to len tak-tak. Ešte mesiac pred začatím festivalu nemal režisér dostatok financií na dokončenie postprodukčných prác. Napokon sa veci dali do pohybu vďaka dotácii z ministerstva kultúry. Záujem divákov bol obrovský. Všetky tri festivalové premietania Adáskovho filmu vypredali.

Mimo komerčných titulov Je pomerne jednoduché mapovať súťažnú sekciu. Má vždy svojich víťazov, pričom zodpovednosť na seba preberá porota. Horšie je to už s ostatnými, nesúťažnými sekciami, kde je divák ponechaný napospas vlastnému názoru a šťastnému výberu, keďže vidieť 133 filmov za deväť dní je nemožné.

Divácky najatraktívnejšia bola zrejme sekcia Premiéry. Programový riaditeľ festivalu a zostavovateľ sekcie Peter Nágel vybral vzorku deviatich filmov, ktoré vybočujú z rámca bežných komerčných titulov. Zastúpení boli víťazi a laureáti najvyšších európskych filmových ocenení. Distribučné spoločnosti avizujú uvedenie až ôsmich filmov do distribúcie v priebehu nasledujúceho roka. Vstupné síce niekoľkonásobne prevýši cenu festivalového predstavenia, ale kto nie je zvedavý na Million dollar hotel Bona Voxa a Wima Wendersa, prípadne európsku melodrámu Tanečnica v tme? so speváčkou Björk v hlavnej úlohe. Len škoda, že sa zabudlo na film Nevera, ktorý pravdepodobne neuvidíme ani v programe filmových klubov.

Po štyroch rokoch sa opäť stretli Ingmar Bergman a Liv Ullmannová, aby po Súkromných spovediach Ullmannová režisérsky spracovala i jeho najnovší scenár. Tak, ako veľakrát predtým, môžeme byť počas ich spoločného filmu svedkami emocionálneho boja trojice ľudí z vyššej spoločenskej vrstvy. Aj keď nejde o vrcholné dielo bergmanovského tímu, je ďalšou z intímnych výpovedí nielen o zložitosti ľudských vzťahov, ale i bolestivom procese sebaodhaľovania.

Vybočenie z hlavného prúdu Sekciou, kde sa dali vidieť najzaujímavejšie a najšpecifickejšie filmy, či už z hľadiska tematického alebo formálneho spracovania, bolo určite Nezávislé kino. Omnoho výstižnejší je však anglický názov sekcie, ktorého iniciály sa v programe objavovali - Off the Mainstream, voľne preložené ako vybočenie z hlavného prúdu. Napriek individualite prístupov jednotlivých tvorcov sa dal v uvedených filmoch vybadať zrejmý posun k vizualizácii obrazu, minimalizácii dialogických častí a rozbúravaniu filmových konvencií. Spolu to vytvára organickú zmes iritujúcu diváka v pozitívnom zmysle slova.

V holandskom filme režiséra experimentálnych filmov Iana Kerkhofa Na doraz! je divák neuveriteľne silne vtiahnutý do vizuálneho kolotoča, z ktorého závrat pretrváva ešte dlho po skončení filmu. Opačným extrémom je detailné rozpracovanie jednotlivých záberov vo švédskom filme autora Roya Anderssona Piesne z druhého poschodia. Režisérov obľúbený hĺbkový záber plne nahrádza montáž a zdôrazňuje ponurú, pesimistickú atmosféru surrealisticko-symbolistického diela.

Zostavovateľ tejto sekcie Martin Ciel však ponuku filmov neupriamil iba na európske a americké diela. V posledných rokoch tvoria na festivaloch čím ďalej, tým silnejšiu a uznávanejšiu skupinu tvorcovia z Ázie. S prihliadnutím na koprodukciu jedného z nich deväť ázijských titulov premietali v rámci sekcie Nezávislé kino a ďalších osem v samostatnej sekcii Zoom: Filipínsky film (zostavovateľ Radovan Holub).

Čo ponúka Európa Najväčším počtom premietaných titulov, bola zastúpená sekcia Európsky film (zostavovateľ Peter Nágel). Medzi tvorcami boli aj také režisérske osobnosti ako Péter Tímár, Fridrik Thor Fridriksson, či Krzysztof Zanussi. Posledný menovaný prišiel osobne predstaviť svoj najnovší film Život ako smrteľná choroba prenášaná pohlavným stykom. Jedným z najlepšie prijatých diel bol francúzsky snímok režiséra Dominika Molla Harry, tvoj priateľ a pomocník, ktorý získal cenu Európskej filmovej a televíznej akadémie Najlepší herec roka pre Sergiho Lopeza. Okrem spomenutých filmov v sekcii prezentovali to najlepšie, čo sa za posledné roky nakrútilo v štrnástich európskych krajinách.

Určitým dotvorením obrazu súčasnej i nedávnominulej situácie v európskej kinematografii bola osobitná sekcia Profil: Mika Kaurismäki. Zostavovatelia sa výberom filmov snažili čo najkomplexnejšie priblížiť tvorbu staršieho a u nás menej známeho brata Akiho Kaurismäkiho.

Na väčšinu divákov, ak boli k sebe aspoň trochu úprimní, musel pôsobiť príťažlivo už len samotný názov sekcie Voľná zóna: Zvláštne formy erotiky. Ak však niekto očakával horúce erotické scény, prípadne tajne veril v ukojenie svojich voyeuristických potrieb, musel byť sklamaný. Ako sa vyjadril zostavovateľ sekcie Radovan Holub, jeho zámerom nebolo „ukazovať prvoplánové senzácie a z festivalu robiť peep show“. Väčšina z ôsmich uvedených filmov reflektovala zložitosť spoločensky neakceptovateľných milostných vzťahov.

Zobrazením potreby človeka fyzicky prejaviť duševnú náklonnosť boli predovšetkým tituly Zaspievaj mi moju pieseň režiséra Rolf de Heera a Nationale 7 Jean-Pierra Sinapiho. Oba vypovedajú o túžbe a práve fyzicky postihnutých ľudí na lásku. Filmy tejto sekcie ťažili predovšetkým z netradičných námetov, kritériom výberu R. Holuba bola však nesporne aj kvalita filmového spracovania. Dôkazom by mohli byť snímky ako Sitcom, starší film režiséra Francoisa Ozona, ktorého Kvapky dažďa na rozpálených kameňoch ešte premietajú slovenské kiná, či Hriešne noci Paula Thomasa Ansersona, známeho ako autora snímky Magnólia.

Výpočet hlavných sekcií festivalu napokon uzatvára V4 koprodukčné filmy. Nie celkom spravodlivo ostala mierne na okraji festivalového diania. V sekcii boli prezentované filmy - výsledky tvorivej spolupráce krajín Višegrádskej štvorky, prípadne dokumenty mapujúce dôležité udalosti jednotlivých štátov - ČSSR 1968, Maďarsko 1956, Poľsko 1980. Miro Ulman ocenil spoluprácu národných filmových archívov, výsledkom ktorej nie je len táto sekcia, ale úsilie usporadúvať podobné prehliadky pravidelne vždy na území jednej z krajín V4.

Dvojnásobná účasť divákov Podľa výkonného riaditeľa Vladimíra Krajniaka je festival z programovej stránky už dotvorený a v budúcich ročníkoch sa nepredpokladá kvantitatívny nárast. Pozornosť sa bude venovať najmä kvalitatívnej stránke, čo v nás, účastníkoch, vyvoláva príjemné očakávania. Dokazovať opodstatnenosť festivalu už organizátori nepotrebujú. Aj vďaka prepracovanejšej reklame sa počet divákov oproti minulému roku zvýšil takmer dvojnásobne - na 44 000 návštevníkov. Ak druhý ročník festivalu urobil krok vpred predovšetkým z hľadiska kvality filmov, nasledujúce by sa mali zamerať na odstránenie drobných nedostatkov.

Príjemnú atmosféru však narúšal predovšetkým stále sa meniaci spôsob a čas výdaja vstupeniek. No ak môžeme dúfať, že počas ďalšieho ročníka narazíme na Zanussiho, Le Moina, Sašu Gedeona, či Roya Anderssona, ako sa len tak bez ochranky a červeného koberca prechádzajú po priestoroch Istropolisu a festival sa vyhne hviezdnym manierom, odpustíme organizátorom šatňu za štyri koruny i policajnú kontrolu akreditácií pri vstupe na toalety.

Zloženie poroty: predseda Ron Holloway - americký filmový teoretik a historik pôsobiaci v Európe
Dušan Dušek - slovenský spisovateľ a scenárista, pedagóg na FTF VŠMU
Pavel Kríž - český herec, „posledný básnik v Čechách“ James Sinclair - výkonný riaditeľ filmového inštitútu v kanadskom Vancouveri
Bea de Visser - holandská audiovizuálna umelkyňa
Ocenenia na 2. MFF Bratislava:
Grand Prix za najlepší film (10 000 USD): Lapač potkanov (Ratcatcher) r. Lynne Ramsayová, VB/Fr. 1999
Zvláštna cena za réžiu (3000 USD): Mentolky (Bakha satang), r. Lee Chang-dong, Južná Kórea 1999
Cena za najlepší ženský herecký výkon (1000 USD): Mandy Matthewsová vo filme Lapač potkanov,r. Lynne Ramsayová, VB/Fr. 1999
Cena za najlepší mužský herecký výkon: Sol Kyung-gu vo filme Mentolky, r. Lee Chang-dong, Južná Kórea 1999
Zvláštne uznanie poroty:
Djomeh, r. Hassan Yektapanah, Irán/Fr. 2000;
Duch maršala Tita (Maršal), r. Vinko Brešan, Chorvátsko 1999;
Je láska láska? (Tillsammans), r. Lukas Moodysson, Šv./Dán./Tal. 2000
Cena filmových novinárov: Je láska láska? (Tillsammans), r. Lukas Moodysson, Šv./Dán./Tal. 2000
Cena divákov: Je láska láska? (Tillsammans), r. Lukas Moodysson, Šv./Dán./Tal. 2000

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984