Čas radosti, veselosti
„Narodil sa Kristus pán...,“ spustila ťahavo tetka Kahanková ozdobená vianočnými guľami za každým uchom.
„...Slovač tiahne na Kriváň,“ dokončil bez stopy logiky strýko Pytlíček melancholicky vystrihujúci čosi z tvrdého papiera.
„Čože to porábate, strýko?“ spýtala sa tetka a oprela sa chrbtom o sotva vlažný radiátor. „Vari len nemajstrujete betlehem.“
„Ba veru áno. Betlehem, ale taký našský, slovenský,“ prisvedčil Pytlíček.
„To som ešte nepočula, aby mal aj betlehem národný charakter,“ nechápala tetka Kahanková. „V čom to vaše poňatia spočíva?“
„Nuž,“ pokračoval Pytlíček, „keď už na Slovensku tá pôrodnosť tak klesá, pomyslel som si, že urobím z tradičného betlehema čosi, čo sa ponáša na slovenskú realitu. Namiesto batoliatka bude ležať na sene bezdomovec, na ktorého budú dýchať tri šialené kravy. A namiesto betlehemskej hviezdy bude v pozadí žiar horiaceho auta, ktoré sa stalo obeťou nástražného výbušného systému.“
„A čo traja králi z východu?“ spýtala sa Kahanková.
„Králi a z východu?“ začudoval sa Pytlíček. „Či ste v posledných rokoch počuli o tom, že by k nám prichádzala dajaká šľachta z východu? Naopak - bezdomovec bude ticho ležať a čakať na zahraničných investorov. A namiesto nich sa bude okolo tmoliť iba ukrajinská mafia.“
„Tak to je teda až priveľmi realistické,“ konštatovala tetka.
„A keď bude mať bezdomovec dostatok vytrvalosti, dočká sa vstupu do euroatlantických štruktúr,“ dokončil svoju víziu strýko Pytlíček.
„No a potom?“ dobiedzala Kahanková.
„Potom ho ukrižujú,“ povedal strýko. „Veď to poznáte. Človek, ktorý hlása čestnosť a skromnosť, ktorý vyháňa kupcov z chrámu, ten tu nemá miesto.“
„Očividne tvrdíte bludy,“ začala sa rozčuľovať tetka. „Namiesto toho by sme mali spoločnými silami zaželať Slovákom čo najkrajšie darčeky pod vianočný stromček.“
„No tak, poďme na to,“ súhlasil Pytlíček. „Nuž ale, čože im my dáme, keď sami nemáme? Skúsme sa s dôverou obrátiť na dary, ktoré nám všetkým pripravuje naša vláda.“
„Čo keby sme to zaspievali,“ navrhla Kahanková. „Vhodnou melódiou by mohla byť známa česká pesnička Vánoce, Vánoce přicházejí.“
„Vianoce, Vianoce prichádzajú,“ spustil strýko Pytlíček, ,,o chvíľu minie rok, nuž teda Vianoce, Vianoce prichádzajú, tešme sa z nádielok.“
„Tí, čo včera mäso mali, cmúľajú dnes iba kosť, zovšadiaľ sa na nás valí nezamestnanosť,“ pridala sa Kahanková,
„Najväčší dar je vraj to, že už môžeme voľne žiť, kde však žiť, keď nieto z čoho zaplatiť si byt,“ pokračoval Pytlíček,
„Balík veľký dá nám vláda tohto roku na sviatky, sú v ňom dane, vyššie ceny, lieky, poplatky,“ ujala sa spevu Kahanková.
„Sloboda ti dáva možnosť trepať, tárať, čo len chceš, okrúhly stôl zmení sa však rýchlo na dereš,“ nôtil Pytlíček a Kahanková rýchlo pokračovala: „Voľby, snemy, referendá spôsobia vždy veľký hluk, radovému občanovi je to aj tak fuk.“
„Pýtame sa strán a vlády, kto nám diery zapláta, možno až tu vznikne strana stopäťdesiata,“ rozvíjal tému strýko.
„Vianoce, Vianoce, sviatočný čas, vytriezvieš po chvíli. O rok však Vianoce, Vianoce budú tu zas...“ vyťahovala refrén Kahanková.
„... Len aby sme dožili,“ vzdychol si strýko Pytlíček a pokračoval vo vystrihovaní realistického betlehemu.
