Z listov čitateľov
Nula ako vyjadrenie hodnôt
Vo vede, matematike, spoločnosti i v živote každého občana je najdôležitejším číslom nula. Od nej sa počíta, či sme v pluse alebo mínuse, aktívni alebo pasívni. Podľa veľkosti týchto hodnôt sa uvádza aj naše postavenie. Materiálne hodnoty vyjadrené v číslach, či chceme alebo nie, sú dôležitým kritériom našej životnej úrovne.
V politickom dianí je nula bod, ktorým sa rozdeľuje naša spoločnosť na koalíciu a opozíciu. Tú menšiu časť predstavuje mečiarizmus, väčšinu - tri štvrtiny občanov jeho odporcovia, resp. pasívni trpitelia. Menšinu o. i. tvoria stranícki privatizéri, rýchlozbohatlíci a zmanipulovaní voliči, najmä tí starší. Aj poslancov NR SR rozdeľuje nula na koalíciu a opozíciu, zväčša deštruktívnu. Ak dnes ktorýkoľvek zástupca koalície v parlamente hlasuje za odvolanie člena vlády alebo za politicky účelový návrh zákona opozície, nepatrí do koalície. Spreneveril sa svojim voličom a v ďalších voľbách by mal byť pre občanov menej ako nula.
Vladimír Mečiar ako predstaviteľ zbohatlíckej vrstvy aj so svojimi prisluhovačmi dnes už nie je pre väčšinu občanov zaujímavý, ani akceptovateľný pre zahraničie. Stačí si spomenúť na jeho činy, keď sa pred vyše desiatimi rokmi vyhrážal väznicami, na to, ako delil spoločný štát s Čechmi, ignoroval vôľu obyvateľov krajiny, riadil privatizačnú rabovačku, porušoval zákony, či na jeho antiintegračnú politiku. Etika mnohých súčasných politikov sa nachádza hlboko pod nulou. Dnes je jediná schodná cesta do úspešnej budúcnosti - postupnými krokmi naprávať chyby a kráčať do spoločenstva vyspelých štátov. Čím skôr to občania pochopia, tým lepšie.
Ján Hruška, Martin
Rozpor medzi slovami a skutkami
Životná skúsenosť našich predkov vyústila do tvorby prísloví a porekadiel. Súčasný život však dokazuje, že nie všetky ľudové úslovia platia aj dnes. Bez práce nie sú koláče. No, len sa spýtajte privatizérov. Múdrosť „Dovtedy sa chodí s džbánom po vodu, pokým sa nerozbije“ je rukolapný dôkaz toho, že volení zástupcovia ľudu držia už iba to ucho z krčahu, a predsa v ňom dokážu nosiť vodu, najmä pre seba. Programy politických strán sú rovnaké, všetky deklarujú dobro v prospech občana. Ale pre ktorého občana? Robotník má o svojom dobre inú predstavu ako podnikateľ. Preto vyžadujme, aby každá strana to svoje dobro konkretizovala. Nič nehovoriacim heslám nie je ani čo vyčítať. Ak by sme na Slovensku vytvorili 150 volebných obvodov a každý z nich by mal svojho víťaza, anonymita politickej zodpovednosti by skončila na smetisku.
Ľubica Kleniarová, Banská Bystrica
Slovenské Švajčiarsko
Mečiarova vízia slovenského Švajčiarska a vytvorenia kapitálotvornej vrstvy bohatých možno nebola zlá. Lenže dostala sa do nej škodná, ktorá prišla v privatizácii veľmi lacno k podnikom. Namiesto toho, aby udržala výrobu, prípadne ju rozšírila a prijímala nových zamestnancov, urobila pravý opak. Čo sa dalo, predala, výrobu zastavila, robotníkov prepustila. Napríklad v Krompachoch vagóny medenej rudy namiesto spracovania predali do Poľska. Výsledok? Rekordná nezamestnanosť v regióne. Preto sa nádej nevkladá do domáceho, ale do zahraničného kapitálu, ktorý by mal obnoviť výrobu a realizovať to, čo domáca kapitálotvorná vrstva nedokázala. Ak sa to podarí a zahraničný kapitál k nám príde, budú mať naši ľudia prácu.
Jozef Vojtech, Bratislava
Sme žalárom národov?
V poslednom čase sa v médiách čoraz viac píše a hovorí o rómskej národnosti a nie o rómskom etniku, hoci sa podstatná skupina Rómov hlási za Maďarov a veľká časť za Slovákov. Na východe Slovenska žijú Rusíni-Ukrajinci, no niektorí z ich predstaviteľov tvrdia, že ide o dve samostatné národnosti. Oživujeme kultúrne tradície karpatských Nemcov, oživujeme aktivitu Chorvátov. Je to nepochybne správne, ale čo ak sa na ich čelo postavia takí agresívni vodcovia, ako je napr. Miklós Duray? O maďarskej národnosti ani nehovorím, tieto problémy sú notoricky známe, či už v kladnom alebo zápornom zmysle. Myslím si, že najmä médiá by mali k týmto otázkam pristupovať oveľa citlivejšie, lebo sa nám môže stať, že Slovenskú republiku ktosi označí za žalár národov a so vstupom do Európy sa definitívne rozlúčime.
Juraj Pertzian, Zvolen
