Demokracia s otáznikom

Vojna, ktorá sa zrodila z vojenského prevratu, sa zdá byť na konci. Alžírsko sa nachádza v období radikálnych zmien posúvajúcich vývoj komplikovanej situácie, v ktorej sa krajina nachádza, o rozhodujúci krok vpred. Hlavným aktérom zmeny je nový alžírsky prezident Abdelaziz Buteflika.
Počet zobrazení: 1093

Vojna, ktorá sa zrodila z vojenského prevratu, sa zdá byť na konci. Alžírsko sa nachádza v období radikálnych zmien posúvajúcich vývoj komplikovanej situácie, v ktorej sa krajina nachádza, o rozhodujúci krok vpred. Hlavným aktérom zmeny je nový alžírsky prezident Abdelaziz Buteflika.

V roku 1991 sa armáda chopila moci. Po prvom kole prvých demokratických volieb tým chcela zabrániť víťaznej politickej formácii, Frontu islamskej spásy (FIS), zmeniť krajinu na teokraciu. Zrušila konanie druhého kola a zároveň zákonom nariadila rozpustenie strany. Znamenalo to začiatok konca vyhliadok Alžírska byť prvou demokraciou na africkom kontinente. Na jednej strane boli fundamentalistickí povstalci, rozhodnutí „dať demokracii za pravdu“ formou gerilového boja, na strane druhej generalita, vojaci a rôzne bezpečnostné zložky, neskôr tzv. vlastenecké milície, ktoré sa často utiekali k ľubovoľným zatknutiam a exekúciám.

Vojna ponorila od roku 1992 Alžírsko do chaosu, znásobeného katastrofickou sociálnou situáciou. Podľa rôznych odhadov spôsobila smrť 70 000 až 100 000 ľuďom, desaťtisíce ľudí bolo zranených, niekoľko stotisíc vidiečanov presídlených a okolo 3000 nezvestných. Navyše, množstvo vzdelaných, funkcionárov, umelcov a intelektuálov opustilo krajinu, a tým ju oslabilo o vitálnu silu.

Podmienky na zmierenie

Prečo práve po takomto apokalyptickom výjave môžeme rozprávať o nádeji na zmier?

V prvom rade je to vďaka prehre islamistov na poli vojenskom. Napriek tomu, že sa kde-tu ešte teroristická akcia vyskytne, nepodarilo sa im zvrhnúť režim silou. Mnoho z nich bolo zlikvidovaných alebo donútených k exilu. Po druhé, politická reprezentácia a umiernení fundamentalisti pochopili, že sa vďaka mieru budú môcť, aj keď za mnohých kompromisov, znovu integrovať do zdevastovanej spoločnosti. Napokon preto, lebo vojenská elita, ktorá ovláda Alžírsko, sa viac menej viditeľne už od nezávislosti z roku 1962 rozdelila na dva tábory. Na tých, ktorí chcú fundamentalizmus úplne vykoreniť a tých, ktorí vidia východisko v dialógu. Pätnásteho apríla bol zvolený do funkcie najvyššieho úradníka Abdelaziz Buteflika. Kandidát umierneného krídla armády a Vojenskej bezpečnosti, ktorá je inštitúciou s neobmedzenou mocou v krajine.

Obratný rečník obhajuje občiansku svornosť

Buteflika začal svoju politickú kariéru v časoch vznikajúceho nezávislého Alžírska. Ako minister zahraničných vecí za prezidenta Bumediena dokázal urobiť z vlasti africkú diplomatickú mocnosť a presadiť ju do úlohy jednej z popredných krajín. Armáda však urobila výber. Za nástupcu Bumediena vybrala podľa hierarchického vojenského princípu jedného z vodcov alžírskej revolúcie, generála Bendžedída, prakticky neovládajúceho arabčinu. Buteflika sa stiahol z politického života, aby sa dnes vrátil ako vizionár nového Alžírska…

Jeho prezidentskú kampaň sprevádzal zmierovací tón a vôľa robiť kompromisy. Sľuboval zmierenie a dialóg. Šesť týždňov po svojom zvolení sa obrátil k ľudu s odkazom tým, ktorí „sa nechali vtiahnuť do víru udalostí, ale ktorých svedomie zavrhlo cesty slepého násilia.“ a ponúkol „tým, ktorí zablúdili, aby znovu našli svoje miesto v spoločnosti“. Zároveň oznámil úmysel vypísať referendum, ktoré by potvrdilo kroky vedúce ku tzv. občianskej svornosti (concorde civile).

V polovici septembra malo odpovedať 17,5 mil. Alžírčanov na otázku: „Súhlasíte s krokmi prezidenta republiky, týkajúcimi sa dosiahnutia mieru a občianskej svornosti?“. Tieto opatrenia sa opierajú o zákon jednohlasne schválený v oboch komorách parlamentu. Predpokladá úplnú alebo čiastočnú amnestiu pre ozbrojených islamistov, ktorí nespáchali krvavé činy alebo násilie, a ktorí sa vzdajú štátnej moci do 13. januára 2000. Tí, ktorí sa dovtedy nevzdajú, budú vystavení nekompromisnému prenasledovaniu.

Alžírsko nie je zvyknuté na dobrých rečníkov v prezidentskom šate. On sa dnes strategicky prihovára ľudu v reči pre neho zrozumiteľnej. Nepoužíva panarabistický štýl prejavu, a teda pre Alžírsko cudziu koranickú arabčinu, ale prihovára sa ľuďom vo francúzštine alebo hovorovej arabčine. Málo sledovaná štátna televízia (množstvo Alžírčanov sleduje francúzske programy cez satelit) naberá na sledovanosti vďaka jeho denným intervenciám. Pôsobiví náboženskí agitátori získavali vekovo mladé a občiansky nevyspelé Alžírsko, zmietané v sociálnom a morálnom marazme. Treba dodať, že 75% ľudí je mladších ako 30 rokov a nezamestnanosť je 28 %.

Kritika do vlastných radov

Buteflika prekvapuje svojou kritikou, neúprosne obviňuje z korupcie sudcov, prednostov krajských úradov, generalitu armády. Verejne odmieta štýl a systém alžírskej ekonomiky, ktorá exportuje len ropu a plyn, a všetko ostatné musí dovážať. Odhaľuje verejné tajomstvo, že import je pre niektorých jednotlivcov výhodným obchodom, a nepriamo tým ukazuje prstom na vysokopostavených generálov, ktorí zo zákulisia doteraz vládli. Búra mýtus nezávislej a hrdej krajiny. Hospodársky je Alžírsko v porovnaní so svojimi susedmi o niekoľko rokov pozadu. „Za posledných 10 rokov narástol marocký HNP o 98 %, alžírsky klesol, poľnohospodárska produkcia klesla o 46 % tento rok, a ešte máme tú aroganciu myslieť si, že sme najlepší. Nie sme! Každý deň dokazujeme, že nie sme.“ Jeho posolstvo znie jasne: ak ma chcete podporiť, hlasuje pozitívne a tým hlasujete v prospech mieru a budem silnejší v boji s dvoma extrémami a teda získate na tom vy.

Správanie, ktoré nikto v takejto miere neočakával, však vzbudzuje mnoho otáznikov. Nezávislá tlač reaguje zmätene. Nikto sa verejne nemôže vyjadriť proti prezidentovým návrhom. To, čo hlása, je takmer pre všetkých prijateľné. Napriek tomu sa komentátor alžírskeho nezávislého denníka Le Matin pýta: „Akým právom si prezident republiky dovolí povedať, že novinári štátnych médií sú nanič? Samozrejme, že sú. Ale, nemá to povedať on, ale ich čitatelia. A sudcovia! Čo ho to napadlo ťahať ich po blate? Áno, je pravda, že sú neschopní a skorumpovaní, to však nie je dôvod ohrozovať delenie moci. Kde je právny štát, keď si dovolí obviniť polovicu prednostov krajov zo zlodejstva? Každý vie, že sú zlodeji, ale o tom musí rozhodnúť súd, a nie akýsi Zorro. To je všetko, len nie demokracia. “

Demagógia a populizmus verzus pluralizmus

Niekoľko intelektuálov a najstaršia demokratická strana v Alžírsku Front socialistických síl (členka Socialistickej internacionály) upozorňujú na hrozbu uniformného myslenia. Bývalý premiér Sid Ahmed Ghozali v nezávislom denníku El Watan upozorňuje, že Buteflikove prejavy spôsobujú akúsi šokovú vlnu ošiaľu, ktorá môže priniesť ďalšie nebezpečné masívne sklamanie. Charizmatický vodca ovládol skoro celý mediálny priestor.

Dokonca aj strany, ktoré sa vyznačovali svojou nekompromisnou pozíciou voči fundamentalizmu, robia pozitívnu kampaň a pripúšťajú možnosť spoločnej vlády s umiernenými islamistami. Novú vládu, ktorú prezident sľúbil hneď po uskutočnení referenda, treba postaviť z politických síl usilujúcich sa o mier. Kto by sa v tejto situácii postavil proti mieru a teda pokroku a vývoju? Buteflika poňal referendum de Gaullovým štýlom. Buď to bude ÁNO, a masívne, alebo odídem. Amnestia ako ochrana vinných, ale i prostriedok mieru. Komentátorovi francúzskeho denníka Le Monde však neušlo iné prirovnanie, a to s Gorbačovom. Človek, ktorý vyšiel zo systému, ho naraz začína obracať naruby. Buteflika sa neraz zmienil aj o fiskálnej amnestii. Netreba vysvetľovať, že tým zaistil budúci pokojný život generálom roky zarábajúcim miliardy dolárov na importe výrobkov. Amnestia teroristov je tiež kontroverzná. Asociácie ľudí postihnutých terorizmom demonštrujú svoj nesúhlas a žiadajú podrobné vyšetrenie všetkých zločinov.


Prezidentov model napočudovanie funguje. Generáli sa nebúria a v úzadí rozmýšľajú, ako využiť svoje majetky v budúcom prosperujúcom Alžírsku. Teroristi opúšťajú ilegalitu, vzdávajú sa, odovzdávajú zbrane a podávajú žiadosť o zaradenie do spoločnosti.

V septembri sa referenda zúčastnilo 85 % zapísaných voličov. 98,6 % z nich sa vyjadrilo v prospech reformy, resp. v prospech mieru a zotrvania Buteflika vo funkcii prezidenta. Vyhral svoju stávku. Pre neho je to však len malá výhra v porovnaní s tým, čo ho čaká. Bude sa musieť snažiť oveľa viac a udržať krehký optimizmus ľudí aspoň na doterajšej úrovni.

Autor je študent Inštitútu politických štúdii v Paríži

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984