21. decembra môže svetový finančný poriadok definitívne padnúť

Počet zobrazení: 5433

Svet vstupuje do fázy chaosu. Ešte nedávno sa hovorilo o tom, že USA zvolili smer vytvorenia „riadeného chaosu“ vo svete. Udalosti na Blízkom a Strednom východe rozptýlili ilúziu toho, že iniciátor chaosu ho môže riadiť. Taký istý neovládateľný chaos môže vzniknúť v medzinárodných financiách. Iniciátorom neovládateľného finančného chaosu sú opäť USA a detonátorom procesu sa zrejme stane trojmiliardový ukrajinský dlh Rusku.

Zostrenie problémov okolo tohto dlhu nie je náhodným zhlukom okolností. Washington vedome využíva daný dlh, aby Rusku spôsobil škody. Vedľajším efektom tejto protiruskej politiky sa môže stať konečné zničenie toho mierového svetového poriadku, ktorý sa založil na Brettonwoodskej konferencii v roku 1944.

USA, ktoré vytvorili brettonwoodsky finančný systém, mu spôsobili aj prvý úder v 70. rokoch  20. storočia, keď sa vzdali výmeny dolára za zlato. Uskutočnila sa demonetizácia zlata, svet prešiel k papierovým peniazom, likvidovali sa pevné kurzy valút. Začal sa šialený rast finančných trhov a finančných špekulácií, čo podstatne znižovalo stabilitu svetovej ekonomiky a medzinárodných financií. To už bol finančný chaos, ale ešte ovládateľný. Jedným z nástrojov riadenia medzinárodných financií zostal Medzinárodný menový fond, vytvorený v decembri 1945.

A tak dnes pred našimi očami prebieha ničenie MMF, ktoré hrozí prerastením nestability svetových financií do svetového finančného chaosu. Rola MMF pri podpore relatívneho finančného poriadku vo svete nespočívala len v tom, aby vydával  pôžičky a úvery tým alebo iným krajinám, ale aj v tom, aby vystupoval ako najvyššia inštancia, ktorá formuluje pravidlá svetových finančných trhov. Po tom ako USA – hlavný akcionár MMF (má zhruba 17 % všetkých hlasov fondu) zatiahli fond do svojich hier o Ukrajinu, pripadla tejto medzinárodnej finančnej organizácii aj úloha porušovať pravidlá, ktoré desaťročia sama rozpracovávala a zdokonaľovala. Fond svojimi poslednými rozhodnutiami vytvoril precedens hry bez pravidiel, ktorej následky pre medzinárodné financie nemožno spočítať.

Posledné rozhodnutie podobného druhu sa uskutočnilo 8. decembra. Je prispôsobené konečnému termínu splatenia trojmiliardového ukrajinského dlhu Rusku – 20. decembru.  Washington pokračuje v navádzaní ukrajinskej moci, aby dlh Rusku nevracala. Avšak odmietnutie  Kyjeva zaplatiť dlh takmer automaticky vedie k celkovému štátnemu bankrotu Ukrajiny, čo znamená, že MMF, v súlade s pravidlami, ktoré platili takmer od momentu vytvorenia fondu, už nemá právo úverovať Ukrajinu. Na to, aby pokračovalo prevádzanie prostriedkov pôžičky MMF Ukrajine (dohoda o pôžičke v sume 17,5 miliardy USD bola podpísaná v apríli 2015), dal Washington príkaz fondu prerobiť pravidlá takým spôsobom, aby Ukrajinu aj v prípade nesplnenia povinností voči Moskve mohol úverovať. Mne táto myšlienka pripomína príkaz obliekať si nohavice cez hlavu. Závislý fond splnil aj túto, zdá sa, nesplniteľnú úlohu.

Riaditeľ MMF za RF Alexej Možin oznámil, že 8 decembra rada riaditeľov fondu potvrdila reformu, dovoľujúcu úverovať dlžníkov aj v prípade nesplnenia povinností voči suverénnemu dlhu. Všetci prirodzene chápu, že rozhodnutie bolo prijaté fondom v záujme podpory kyjevského režimu v agónii a aby nahnevalo Rusko. „Rozhodnutie o zmene pravidiel vyzerá unáhlené a predpojaté. Prijíma sa predovšetkým na úkor Ruska a s cieľom legalizovať možnosti Kyjeva neplatiť svoje dlhy“ – povedal novinárom ruský minister financií Anton Siluanov.

Rozhodnutie sa pripravilo a prijalo v strašnom náhlení (bolo to treba zvládnuť do 20. decembra). Rozhodnutí takéhoto radikálneho charakteru bolo v dejinách MMF len niekoľko. Tak v roku 1989 fond dostal právo úverovať krajinu v prípade, že prijímateľ úveru má nesplatené dlhy u zahraničných bánk. A v roku 1998 sa umožnilo fondu úverovať aj krajiny s nesplatenými dlhmi zo suverénnych obligácií, ktorých držiteľmi boli neštátni investori. Avšak splatenie dlhov suverénnym veriteľom bolo vždy svätou povinnosťou klientov MMF. Suverénni veritelia sú záchrancami poslednej inštancie, ktorí prichádzajú na pomoc štátom v prípadoch, keď sa od nich odvracajú súkromní veritelia a investori.

Podľa pravidiel MMF povinnosti štátu voči suverénnemu veriteľovi (t. j. druhému štátu) sú rovnako „sväté“ ako ich povinnosti voči samotnému fondu. Toto je, ak tak možno povedať, základný stavebný kameň medzinárodných financií. A tak dnes sledujeme, ako sa tento základný stavebný kameň narýchlo vyťahuje spod budovy medzinárodných financií na bežnom zasadnutí rady riaditeľov MMF. Na tento aspekt rozhodnutia rady riaditeľov fondu obrátil zvláštnu pozornosť minister financií Anton Siluanov: „Pravidlá financovania programov fondu existujú desaťročia a nemenili sa. Suverénny veriteľ mal vždy prednosť pred komerčným. V pravidlách sa zvýrazňovala zvláštna rola oficiálneho veriteľa, čo je mimoriadne dôležité v krízových obdobiach, keď sa komerční veritelia odvracajú od krajiny a zbavujú ju prístupu k zdrojom.“

O podriadenosti fondu a náhlivosti jeho hlavného akcionára (USA) svedčí to, že rozhodnutie z 8. decembra bolo odklepnuté automaticky, ale reformu fondu (preskúmanie kvót členských štátov a zdvojenie kapitálu) ten istý Washington blokuje už päť rokov. Podľa slov A. Siluanova na pozadí rozhodnutia rady riaditeľov fondu prijatom 8. decembra „vyzerá krikľavo neželanie USA riešiť otázku ratifikácie dohody o navýšení kapitálu MMF, ktorý by sa veľmi hodil aj pri riešení dlhových problémov Ukrajiny“.

Dňa 10. decembra bol publikovaný 34-stránkový dokument s podrobnosťami reformy prijatej radou riaditeľov fondu 8. decembra. Na jeho základe sa zmeny rozširujú konkrétne na zadlženosť, ktorá nebola upravená v rámci Parížskeho klubu. Jednako však, aby si štát-dlžník zachoval možnosť prístupu k úverom, musí splniť rad podmienok, medzi ktorými je podniknutie „poctivej snahy“ na reštrukturalizáciu zadlženosti.

Veľmi zaujímavý je bod ohľadne „poctivej snahy“. Do súčasnosti zo strany Kyjeva ako štátu-dlžníka nebola podniknutá žiadna snaha. Vyjadrenia premiéra Ukrajiny A. Jaceňuka nie sú k veci. Pripomeniem, že to neboli pokusy o „poctivú snahu“, ale ultimáta Rusku ako suverénnemu veriteľovi: buď sa pridáte k tejto reštrukturalizácii, ktorú sme uskutočnili so súkromnými veriteľmi, alebo vám nič nezaplatíme. Charakteristické je aj to, že tieto vyjadrenia nešli oficiálnymi kanálmi výmeny informácií, ale zverejňovali sa verbálne v televízii. Zvlášť ma dojímajú vyjadrenia Jaceňuka ohľadne toho, že on nijaké oficiálne návrhy k ukrajinskému dlhu voči Rusku z Moskvy nedostal.

Je to nóvum v medzištátnych vzťahov vo všeobecnosti a v medzinárodných valutovo-finančných vzťahoch zvlášť. Takmer zároveň s vytvorením MMF existovalo (a aj v súčasnosti existuje) pravidlo, v súlade s ktorým:
a) iniciatíva zmeny pôvodných podmienok úveru spočíva na dlžníkovi a nie na veriteľovi;
b) iniciatíva (prosba) sa podáva v písomnej podobe a posiela sa veriteľovi oficiálnym kanálom.

Ak pán Jaceňuk tieto pravidlá nepozná, úradníci MMF mu ich mohli vysvetliť. Avšak nič podobné sa neurobilo.

Jednako vrátime sa k 8. decembru. Či to Kyjev chce alebo nie, pre predĺženie úverovania fondom musí ako minimum preukázať pokusy dohovoriť sa s veriteľom, t. j. s Moskvou. Preukázať, takpovediac, dôkazy „poctivého úsilia“. Z čoho sa má skladať toto preukázanie? Najmenej z troch krokov:
a) pripraviť a poslať oficiálnu prosbu o začatie rozhovorov o prehodnotení podmienok úveru na adresu veriteľa;
b) dlžník musí dostať oficiálnu odpoveď od veriteľa;
c) v prípade súhlasu veriteľa uskutočniť rozhovory o prehodnotení podmienok.

Pripomínam, že rozhovory Kyjeva so súkromnými veriteľmi o reštrukturalizácii dlhov sa začali prakticky hneď po podpísaní poslednej dohody o pôžičke MMF, t. j. v marci 2015 a trvali do konca augusta 2015. A konečná bodka nad i sa dala v týchto rozhovoroch len v októbri t. r. Teda reštrukturalizácia sa ťahala pol roka.

Pripomeniem, že termín vyplatenia dlhu voči Rusku (20. decembra) pripadá na nedeľu. Na prejavenie „poctivého úsilia“ Kyjevu zostáva maximálne 5 (päť) pracovných dní. Tento čas v lepšom prípade stačí len na realizáciu prvých dvoch z troch vymenovaných krokov. Na tretí a najdôležitejší krok čas už nezostáva.

Veľmi zaujímavé bude, čo povie MMF v pondelok 21. decembra. Kde bude vedieť nájsť dôkazy „poctivej snahy“ Kyjeva? Alebo bude čakať, čo mu našepká jeho hlavný akcionár? Avšak hlavný akcionár sa zvláštnou vytríbenosťou rozumu nevyznačuje, lebo svoju obmedzenosť kompenzuje drzosťou.

21. december sľubuje sa stať sa najhanebnejším dňom v dejinách MMF, po ktorom môže nastať smrť tejto medzinárodnej finančnej organizácie. Žiaľ, pred svojím skonom je ešte MMF v stave vyhodiť do povetria svetový finančný systém, využijúc ako detonátor ukrajinský dlh Rusku. Nakoniec, hru vedie Washington a fond je len hračka v jeho rukách. Načo to Washington potrebuje? Stručne povediac, nepotrebuje to oficiálny Washington, ale vlastníci peňazí (hlavní akcionári FED – Federal Reserve System – Federálny rezervný systém – sústava súkromných bánk a súvisiacich inštitúcií, ktoré tvoria centrálnu /národnú/ banku USA – pozn. prekladateľa), ktorým slúžia všetci predstavitelia Bieleho domu i ministerstvo financií a ďalšie vládne rezorty USA. Vlastníci peňazí sú nútení brániť slabnúce pozície dolára prostredníctvom osvedčeného prostriedku – vytvorenia chaosu za hranicami Ameriky. Hodí sa akýkoľvek chaos: politický, vojenský, ekonomický, finančný. 

* * *

Po rozhodnutí rady riaditeľov MMF z 8. decembra 2015, prijatého v záujme podpory zbankrotovaného kyjevského režimu a predovšetkým na úkor Ruska, sa niektorí finanční experti opatrne vyjadrili ohľadom toho, že ďalšie zotrvávanie Ruska v MMF stráca akýkoľvek zmysel. Môžem podporiť ich pozíciu, hoci odchod Ruska z MMF – je nevyhnutná, ale nedostatočná podmienka posilnenia ruskej štátnosti. Pred Ruskom ešte len stojí úloha spoľahlivo sa zabezpečiť pred svetovým finančným chaosom, ktorý sa po 21. decembri rýchle začne stávať neovládateľným.   


Prístupné na http://www.fondsk.ru/news/2015/12/13/21-dekabrja-mirovoj-finansovyj-porjadok-mozhet-okonchatelno-ruhnut-37368.html. Zverejnené 13. 12. 2015
 

Preložil František Škvrnda

Predkladáme na kritické posúdenie čitateľom mimoriadne aktuálnu tému z oblasti svetovej ekonomiky. V článku sa kriticky poukazuje na zložité, protirečivé a nebezpečné javy, procesy a tendencie v oblasti svetového finančného poriadku, o ktorých médiá hlavného prúdu ako aj finančný sektor na Slovensku mlčia.

O autorovi: Valentin Jurjevič Katasonov (*1950) – ruský vedec, vysokoškolský pedagóg a publicista. Profesor katedry medzinárodných financií MGIMO (Moskovský štátny inštitút medzinárodných vzťahov), doktor ekonomických vied. Autor mnohých vedeckých monografií a článkov. V posledných rokoch je mimoriadne  publicisticky činný. Často uverejňuje príspevky na webovej stránke Fond strategickej kultúry (http://www.fondsk.ru/), odkiaľ je preložený text.

Špecialista v oblasti medzinárodného pohybu kapitálu, projektového financovania, riadenia investíciami, peňažno-úverového systému, medzinárodných financií, ekonomickej sociológie, dejín ekonomiky a dejín ekonomických učení. Patrí k predstaviteľom kritických názorov na súčasné usporiadanie svetovej ekonomiky. Publikácie z posledných rokov: Rossija i Zapad v XX. veke. Istorija ekonomičeskogo protivostojanija i sosuščestvovanija, Moskva 2015; Bretton-Vuds. Ključevoje sobytije novejšej finansovoj istoriji, Moskva, 2015; Ot rabstva k rabstvu. Ot drevnego Rima k sovremennomu kapitalizmu. Moskva, 2014; Kapitalizm. Istorija i ideologija „denežnoj civilizaciji“, Moskva, 2013.

Okrem viacerých akademických funkcií bol v rokoch 1991 – 1993 konzultantom OSN (1991 – 1993), členom konzultačnej rady prezidenta Európskej banky pre obnovu a rozvoj (1993 – 1996). Od januára 2012 vedie Ruské ekonomické spoločenstvo S. F. Šarapova a je hlavným redaktorom jeho tlačového orgánu – Naša vec (Наше дело).
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984