Prichádza ďalšie klišé
Termín globalizácia sa v poslednom čase stal neodmysliteľnou súčasťou slovníka väčšiny našich politikov a publicistov, ktorí ho však zväčša používajú podobným spôsobom ako termíny demokracia, politická kultúra či občianska spoločnosť.
Podobne sa u nás pred rokmi používali termíny vedecko-technická revolúcia, perestrojka a socializmus - teda bez toho, aby spomenuté osoby vysvetlili, čo ním rozumejú, označujú, prípadne čo chcú jeho častým používaním zdôrazniť. Zdá sa mi, že sa im takýmto používaním a nadužívaním tohto termínu už podarilo dosiahnuť to isté, čo v minulosti dosiahli už mnohokrát. Je to sprofanovanie zmysluplného a užitočného termínu a jeho následné ignorovanie, alebo dokonca až sprotivenie a odmietanie veľkou časťou (stále sa zmenšujúceho počtu) tých občanov, ktorí sa ešte stále zaujímajú o to, čo povedia a napíšu naši politici a publicisti.
Objasnime si základné pojmy
Globalizáciou sa najčastejšie rozumie "vzrastajúca vzájomná prepojenosť spoločností", alebo "zintenzívnenie celosvetových sociálnych vzťahov, ktoré spájajú vzdialené lokality takým spôsobom, že miestne udalosti sú formované udalosťami odohrávajúcimi sa mnoho míľ ďaleko a naopak" (Anthony Giddens). Globalizácia je teda proces, "prostredníctvom ktorého sa ľudia celého sveta stávajú ekonomicky, politicky, environmentálne a kultúrne prepojení" (David Newman). Výsledkom globalizácie bude podľa mnohých autorov jedna "globálna kultúra", v ktorej tradičné geografické, politické, ekonomické a kultúrne hranice prestanú mať význam a spoločnosti budú navzájom veľmi závislé.
Teoretické diskusie o prebiehajúcom procese sa viedli v nedávnej minulosti najmä v súvislosti so zmenami v oblasti medzinárodných vzťahov a v súvislosti s teóriou svetového systému Immanuela Wallersteina. Diskusie o vývoji medzinárodných vzťahov sa sústreďovali najmä na otázky vývoja systému národných štátov, ktoré sa podľa názoru Daniela Bella v podmienkach zrýchľujúcej sa globalizácie stávajú "príliš malé pre veľké životné problémy a príliš veľké pre malé životné problémy". Ďalej sa týkali otázok vývoja nadnárodných politických, ekonomických, vojenských a iných zoskupení, ich úloh a vzájomných vzťahov, vzťahov národných štátov, ako aj dôsledkov týchto skutočností pre život na Zemi. Všeobecne sa pritom konštatovalo zmenšovanie miery suverenity (autonómnosti) a zväčšovanie vzájomnej závislosti národných štátov i závislosti štátov na rôznych medzinárodných, resp. nadnárodných organizáciách.
Až kapitalizmus vytvára svetovú ekonomiku
Wallersteinova teória svetového systému, vytvorená v sedemdesiatych rokoch tvrdí, že so vznikom kapitalizmu vzniká aj globálny svetový systém odlišný od "svetovej ekonomiky", čiže geograficky rozsiahlych sietí ekonomických spojení, ktoré existovali už v predkapitalistických obdobiach. Svetové ekonomiky predmoderných období jestvovali podľa Wallersteina vždy len v rámci impérií koloniálnych mocností a nikdy neprekračovali hranice týchto koloniálnych impérií, čiže hranice moci koloniálnych štátov. So vznikom a rozširovaním kapitalizmu vzniká podľa Wallersteina nový typ svetového systému, resp. poriadku, prvýkrát v dejinách naozaj globálneho a založeného viac na ekonomickej ako politickej moci. Rodí sa svetová kapitalistická ekonomika, tvorená primárne výrobnými a obchodnými vzťahmi, a nie na základe politického zjednotenia.
Kapitalizmus je teda podľa Wallersteina svojou podstatou javom svetovej ekonomiky, a nie národných štátov. Kapitalizmus je podstatným zdrojom, resp. determinantom globalizácie, a to najmä preto, že je skôr ekonomickým ako politickým poriadkom. Svetový (ekonomický) systém existuje popri existencii národných štátov, čiže popri mnohých centrách politickej moci. Wallerstein rozdelil tento svetový systém na štáty jadra, periférie a poloperiférie. Konštatoval, že v priebehu vývoja svetového systému sa umiestnenie jednotlivých štátov v jeho troch častiach mení. Štátmi jadra sú v súčasnosti USA, Japonsko a vyspelé západoeurópske štáty, štátmi poloperiférie Južná Kórea, Singapúr, Tchaiwan a ďalšie štáty presúvajúce sa z periférneho postavenia k jadru. Ostatné štáty patria k periférii. Podľa tejto teórie je teda rozvoj národných ekonomík (a teda aj národných štátov ako takých) determinovaný ich postavením v svetovom ekonomickom systéme.
Možnosti politickej a vojenskej moci
Ani Wallersteinove závery, ani závery účastníkov diskusie o vývoji medzinárodných vzťahov nie sú, samozrejme, všeobecne prijímané. Ich kritici poukazujú napríklad na pretrvávajúci význam politickej moci a vojenskej sily niektorých národných štátov, ktoré pritom nepatria medzi ekonomicky najsilnejšie, ale na základe svojej politickej (a vojenskej) moci vnucujú svoju nadvládu slabším. Časť národných štátov si teda aj naďalej udržiava a posilňuje svoju politickú suverenitu, a len časť štátov ju stráca. Mnohé závery o globalizácii kritizuje i teória závislosti, ktorá poukazuje na ekonomické zaostávanie štátov tretieho sveta a na ich zväčšujúcu sa závislosť od najvyspelejších štátov, resp. od medzinárodného kapitálu. Dôsledkom toho je faktické ovládanie ekonomík väčšiny štátov sveta ekonomikami niekoľkých svetových (ekonomických) mocností, resp. nadnárodných korporácií, často reprezentovaných a obhajovaných politikmi týchto mocností.
Štyri dimenzie globalizácie
Anglický sociológ Anthony Giddens (mimochodom, významný teoretik tzv. Tretej cesty a poradca T. Blaira), ktorý pokladá globalizáciu za imanentnú charakteristiku modernity, vytvoril ako protiváhu uvedených dvoch koncepcií vlastné chápanie globalizácie. Je založené na rozlišovaní štyroch navzájom prepojených dimenzií globalizácie: svetovej kapitalistickej ekonomiky, systému národného štátu, svetového vojenského poriadku a medzinárodnej deľby práce. Toto chápanie je teda pokusom o komplexnejšie postihnutie globalizácie ako jej uvedené jednostranné chápania. Giddens uznáva tak dôležitosť svetovej ekonomiky (najmä nadnárodných korporácií), ako aj moci národných štátov. Uznáva význam rozvoja priemyslu a celosvetovej medzinárodnej deľby práce, ako aj vojenskej sily národných štátov a ich zoskupení a snaží sa postihnúť ich zložité vzájomné vzťahy a spolupôsobenie v procese globalizácie, vyúsťujúce do neustáleho prehlbovania vzájomnej prepojenosti a závislosti spoločností, sociálnych skupín i jednotlivcov na celej Zemi. Uvedomuje si a vo svojej koncepcii doceňuje aj význam tzv. kultúrnej globalizácie (vznikajúcej a rozvíjajúcej sa najmä v dôsledku pôsobenia moderných komunikačných technológií a masmédií), ktorú chápe ako zásadný aspekt globalizácie, presahujúci jej štyri uvedené dimenzie. Zároveň si uvedomuje aj riziká globalizácie, vyplývajúce z vývojových zauzlení a nepredvídateľných dôsledkov spolupôsobenia rôznych faktorov vystupujúcich v uvedených dimenziách globalizácie alebo vznikajúcich ako jej dôsledky.
Autor je pedagóg na Filozofickej fakulte UK v Bratislave
