Dva čečenské roky
Prázdninové mesiace sú pre Rusko zakliate. Tohto roku padali lietadlá, pred rokom svet ohromila tragédia ponorky Kursk a požiar Ostankina. V auguste 1999 sa po útoku bojovníkov na Machačkalu začala (druhá) čečenská vojna.
Generálplukovník Gennadij Trošev, hrdina Ruska, jeden z najznámejších účastníkov oboch čečenských vojen (rodák z Grozného) si 4. 8. 1999 poznačil v denníku: "...dostal som informáciu z Moskvy. Prezídium Kaukazského domu oslobodenia Čečenska a Dagestanu schválilo plán vzbury v Machačkale. Mala by sa začať niekedy medzi 5. - 8. 8. 1999...." Ďalší záznam zo 7. 8. 1999 predznamenáva to, čo sa potom dialo ďalej: "...objavili sa prví utečenci z Ansalty a Rachaty. Hovoria, že prišli bojovníci z Čečenska a s nimi ozbrojení vahabiti rôznych národností. Na okrajoch dedín kopú zákopy...."
Kríza štátnej politiky
Na Severnom Kaukaze dostala politika obojstranne nový impulz. Štátna duma urýchlene - 16. 8. 1999 schvaľuje uznesenie "O situácii v Republike Dagestan v súvislosti s vtrhnutím nezákonných ozbrojených jednotiek na jej územie a o opatreniach na zaistenie bezpečnosti Republiky Dagestan". Za tento dokument hlasovalo 376 poslancov. Vtrhnutie ozbrojených skupín na územie Dagestanu označili poslanci za útok na ústavné zriadenie Ruskej federácie a za nebezpečnú formu terorizmu. Vtedy novoschválený predseda vlády Vladimir Putin plne podporil spomenuté uznesenie Dumy. Mal však jednu pripomienku. Zvýraznil, že sa útok uskutočnil z územia Ruskej federácie - z Čečenska.
Tento doplnok bol strategickou devízou. Jeho prezidentská kampaň obsahovala aj tému riešenia situácie v Čečensku a svet pritom presvedčil, že koná aj v jeho záujme. Už sa nehovorilo o vojne, ale o protiteroristickej operácii v tomto federálnom subjekte. V. Putin od začiatku v rôznych variáciách opakuje rovnakú tému: "...my nebojujeme s ľudom Čečenska, v konflikte ide o likvidáciu oddielov medzinárodného terorizmu na tomto území..." Pri posudzovaní či hodnotení vývoja situácie nemožno zabúdať, že Čečensko sa historicky stalo zosobnením všetkých antiruských nálad na Severnom Kaukaze. Zatiaľ nikto nedokázal rozpliesť tento uzol. Stalin, obviniac Čečencov z kolaborácie s Nemcami, ich jednoducho rozprášil po ZSSR. Demokrat Boris Jeľcin zlyhal ešte fatálnejšie. Svojmu nástupcovi prenechal, vďaka svojej neschopnosti, jeden z najzložitejších problémov postsovietskeho Ruska.
Zbytočná tvrdosť
Na masovej tlačovej konferencii v júli 2001 priamo v Kremli, ktorú aj domáci mediálni experti charakterizovali dosť zdržanlivo ako teatrálnu akciu, odpovedal V. Putin na jednu z doplňujúcich otázok dosť podráždene. Otázka sa týkala zbytočnej tvrdosti federálov pri "vyčisťovacích akciach" v Čečensku, kde preverujú všetky osoby mužského pohlavia nad 12 rokov... Šlo o emócie po Arsenovsku a Sernovodsku. Ruský prezident pripomenul svetu taktiku radikálne naladených fundamentalistov, ktorí útočia tak, aby sa silová odpoveď čo najnegatívnejšie dotkla najmä civilného obyvateľstva. Rovnako nezabudol pripomenúť snahy o oživenie idey Islamských spojených štátov od Kaspického po Čierne more.
Ruský prezident si veľmi dobre uvedomuje, že tvrdosťou nemožno dláždiť cestu k normálnemu životu. No bez pevnosti nebude poriadok a Putin upokojuje: "...všetko, čo v Čečensku nie je v súlade so zákonom, sa musí vyšetriť a vinníci budú potrestaní..." Prehnané akcie vojakov len aktivizujú dezilúziu z Moskvy a nárast počtu utečencov. Prezident susedného Ingušska Ruslan Aušev hlási "...v júli sa rozšírili rady utečencov o ďalších vyše 1000 ľudí, takže dnes žije v stanoch, bez hygieny a vo vzrastajúcej zlobe voči federálnej Moskve asi 140 000 utečencov..." (šéf UNHCR John McCallin ich hlási 150 000). Žiaľ, aj to je dôsledok protiteroristickej operácie. Príčina je pritom zakódovaná v islamskom radikalizme. Ten paradoxne prežíva aj v utečeneckých táboroch. Pokus o hladovku sa síce skončil fiaskom, lenže ako ukázalo vyšetrovanie, jej aktéri konali podľa pokynov z okolia Aslana Maschadova a ideológa fundamentalistov Movladi Udugova.
Ďalší Afganistan?
Federálny minister pre otázky normalizácie situácie v Čečensku Vladimir Jelagin neustále opakuje: pochopenie, dôvera a peniaze! Zatiaľ všetky tri komponenty možného riešenia situácie v Čečensku a na celom Severnom Kaukaze patria medzi úzky profil, ale život sa pomaly normalizuje. Ťažko skúšaný Groznyj má od konca júla nového primátora Olega Žitkova - 45-ročného dynamického muža. Napriek kritike a odporu časti obyvateľstva je šéf republikovej administratívy Achmad Kadyrov presvedčený, že federálne vojská by nemali republiku opustiť. Pritom oprávnene požaduje, aby boli akcie federálov adresnejšie a mäkšie voči civilom. A. Kadyrov unisono s ostatnými tvrdí, že iba tak je možné obnoviť dôveru. Odchod vojakov by zmenil severokaukazskú republiku na Afganistan... Predstaviteľ prezidenta Viktor Kazancev zasa ohlasuje, že pojem "začistka" vymazali zo slovníka a všetky previerky spojené s identifikáciou osôb v Čečensku sa budú konať za účasti predstaviteľov miestnych cirkevných a občianskych štruktúr.
Dva roky od začatia protiteroristickej operácie na Severnom Kaukaze, teda už druhej čečenskej vojny, ktorú si Moskva pribalila do svojej batožiny na ceste do 21. storočia, sa začala v Dagestane. Islamskí radikáli chceli obsadiť Machačkalu, odrezať Rusko od Kaspického mora a vytvoriť svoj vlastný islamský subjekt postavený na nevedomosti, strachu, šariáte, banditizme, drogách a teroristických útokoch. Dnes možno kaukazskú politiku V. Putina za všeličo kritizovať. Lenže predtým netreba prehliadať čoraz hmatateľnejšiu tendenciu radikalizácie islamu. Ruský prezident zobral na seba politickú zodpovednosť za normalizáciu situácie v priestore. Za každú cenu! Geopolitické zmeny, ktoré sa môžu spustiť, ak by teroristi na Severnom Kaukaze uspeli, by mali fatálny charakter.
Autor (1959) je publicista
