Z práškovacieho lietadla do Boeingu

Tragédia súčasného stavu zdravotníctva tkvie okrem iného aj v tom, že všetci jeho kapitáni nemali s jeho riadením žiadne, resp. len minimálne skúsenosti. Tí, ktorí niečomu rozumeli, boli "odídení" do postov, z ktorých len obmedzeným spôsobom mohli ovplyvňovať jeho (bezproblémový!?) chod, teda pozitívny rozvoj.
Počet zobrazení: 1305

Tragédia súčasného stavu zdravotníctva tkvie okrem iného aj v tom, že všetci jeho kapitáni nemali s jeho riadením žiadne, resp. len minimálne skúsenosti. Tí, ktorí niečomu rozumeli, boli "odídení" do postov, z ktorých len obmedzeným spôsobom mohli ovplyvňovať jeho (bezproblémový!?) chod, teda pozitívny rozvoj.

Koľko sme sa od zodpovedných kormidelníkov zdravotníctva napočúvali, ako sa transformácia zdravotníctva nedotkne pacienta. Čo sa za touto "širokospektrálnou", zdiskreditovanou floskulou vlastne skrýva?

Len si pripomeňme, ako za ministra Soboňu chýbal inzulín, za Šagáta sa smeli operovať len akútne prípady, za Kováča sa prepúšťajú lekári a zdravotné sestry, či sa pohrozilo lekárom, aby obmedzili pohyb sanitiek… Všetky spomínané opatrenia znižovali zdravotnícku starostlivosť na úplne nesprávnom mieste. Tam, kde mal štát dať obligatórne pocítiť nekompromisnejší prístup k pacientovi, sa ale nič významnejšie neurobilo. Ako občana motivujeme k prevencii, čiže ochrane vlastného zdravia? Má štát prehliadať stav, že medzi nami žijú aj takí, čo si systematicky - alkoholici, narkomani, prejedajúci sa obézni ľudia, fajčiari atď. - priam programovo devastujú zdravie? Má sa aj v týchto prípadoch uplatňovať princíp solidarity? Určite nie. Spomínaná skupina poistencov by mala do zdravotného poistenia rozhodne odvádzať viac finančných prostriedkov, ak sa s nezdravým spôsobom života nechce rozlúčiť.

Zmeny v kvalite života

V niektorých krajinách sú z tohto dôvodu definované akési kategórie zdravotného stavu ľudí. Od nich sa odvíja aj výška platby ich zdravotného poistenia či bonifikácia. Samozrejme, rešpektujúc rôzne objektívne vplyvy: námaha a stupeň opotrebovanosti v povolaní, vek, genetické predispozície a pod. Zdravie ovplyvňuje množstvo faktorov.

Najmä sociálne, pracovné, kultúrne, životné prostredie, vzdelanie a stupeň vyspelosti zdravotníckej starostlivosti. Úspešnosť každej politiky možno merať aj jej dopadom na zdravie občanov. To by sa naozaj, nielen deklaratívne, malo konečne považovať za jedno z jeho najzákladnejších ľudských práv a za verejný záujem prioritného významu. Pri jeho podpore a ochrane sa však predpokladá aktívna spolupráca každého jednotlivca i celej spoločnosti.

Slovensko má (niektorí autori tvrdia opak, čo svedčí o ich povrchných znalostiach) dobre spracovaný materiál Štátnej zdravotnej politiky v SR. Ako sa však realizuje? Podľa finančných možností. Niektorí, žiaľ, nielen pravicoví autori, mechanicky zasadzujú zdravotníctvo do trhového prostredia. Takým treba pripomenúť, že analýza náklady - efektívnosť je formou ekonomického hodnotenia, keď sú v peňažných jednotkách vyčíslené iba náklady, kým prínos zdravotníckej služby sa vyjadruje v nepeňažných alebo prirodzených jednotkách: získané roky života, prevencia záchvatov - napríklad kašľa - počet dní bez bolesti atď. Čiže prínosom sú zmeny v kvalite života pacienta. Pri racionálnom výbere nie je rozhodujúca, resp. nemala by byť rozhodujúca suma peňazí použitá na liečbu určitého ochorenia, ale ekonomická výhodnosť jedného postupu oproti druhému. Zdravie naozaj nemá trhovú hodnotu, ako sa snažia prezentovať naši liberálni politici. Ak by to neplatilo, tak jedna zo základných definícií cost - utility analysis, čiže analýza náklady - užitočnosť, by sa flagrantne obišla, a potom aj princíp liečby lege artis. Zamyslel sa niekto hlbšie aj nad tým, koľko štát stoja tzv. zneschopnené roky života (disability - adjusted life - years)? Strata zdravého života sa meria ako pokles ľudských funkcií. Preto investícia napríklad do očkovacích programov, liečby respiračných nákaz, prevencie automobilových nehôd, osvety týkajúcej sa príčin úrazov najmä detí a adolescentov, fajčenia, užívania drog, psychohygieny ako základu predchádzania duševným ochoreniam, sa v konečnom finančnom vyjadrení v priebehu niekoľkých rokov vráti niekoľkonásobne. A máme naozaj stále čo a koho doháňať. Veď preočkovanosť slovenskej populácie na chrípku sa pohybuje okolo dvoch až troch, vyspelý svet hlási asi tridsať percent.

A ešte poznámka k tým, ktorí hovoria o neexistencii štátnej zdravotnej politiky. Stačí si prelistovať Ottawskú chartu podpory zdravia, Veronský štandard pre investície do zdravia, či Ľublanskú chartu o reformovaní zdravotnej starostlivosti, aby sa takýto tiežodborníci usvedčili z povrchnosti a negramotnosti. Tá nás však stojí nemalé finančné prostriedky.

Korupcia - zvrátená perverzita

Kritika súčasnej vlády na spôsob riadenia zdravotníctva je všeobecne známa. Niektorí riaditelia nemocníc využívajú súčasný stav, keď Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) investičné prostriedky asi vo výške dvoch miliárd korún každoročne netransparentne prideľuje jednotlivým zdravotníckym zariadeniam. O kľúči ani nehovoriac. Formou predražených tendrov, rôznych stavebných úprav, netransparentných plošných nákupov a podobne sa z tejto sumy, podľa niektorých zdravotníckych analytikov, odvádza do istých politických centrál asi dvesto miliónov korún. Mimochodom, vo fungujúcej ekonomike by si nemocnice mali investičné prostriedky tvoriť z odpisov. Dosadení (vydierateľní) riaditelia nemocníc musia, ak sa nechcú vystaviť existenčnému ohrozeniu, plniť príkazy aj napriek odbornému či morálnemu nesúhlasu. Národný kontrolný úrad (NKÚ) či Úrad pre verejné obstarávanie zistili veľmi vážne porušovania zákonov. Vyvodil niekto na MZ SR aspoň personálne dôsledky? Nie! Ide o zvrátenú perverzitu. Ak napríklad minister zdravotníctva Roman Kováč sľúbi, že odstráni korupciu pri schvaľovaní kategorizácie liekov tým, že vláda nebude akceptovať ich názvy, ale výšku dennej definovanej dávky, čím zároveň prinúti výrobcov stláčať svoje častokrát až astronomické ceny na únosnú mieru, a zostane len pri sľube, je to veľavravný signál, že nie je snahou problém korupcie riešiť. Ak by sa už problém vyriešil, tak by neexistoval ani ďalší, s ním súvisiaci, tzv. Ambulantný liekový formulár, ktorý obmedzuje predpisovanie liekov nezákonným spôsobom, ale pomáha prežiť zdravotným poisťovniam i nemocniciam. Čo je potom morálnejšie?

V týchto dňoch sa tiež hovorí o novom cenovom výmere, ktorý má viac motivovať nemocnice k tomu, aby sa pacient čím skôr dostal z nemocnice do lacnejšej ambulantnej opatery. Zámer nie je vo vyspelom svete nový. Slovenské nemocnice, vzhľadom na to, že sú permanentne podvyživené a už nie sú financované cez lôžkodeň, ktorý nahrával, aby sa pacienti držali v týchto zariadeniach čo najdlhšie, sa ho snažia čím skôr dostať do domáceho, teda ambulantného liečenia.

V tejto súvislosti pripomeňme súčasný stav - niektoré, najmä malé, nemocnice dostávajú taký nízky prísun financií, že platy im spotrebujú z celkových nákladov asi 90 percent. Niekto môže povedať, na akej nohe si to lekári či zdravotné sestry žijú?! V tejto súvislosti mal minister zvolať mimoriadne zasadanie vlády a problém riešiť. Ak by sa mu nepodarilo vládu presvedčiť o zmene prístupu k zdravotníctvu, jeho povinnosťou by bolo odstúpiť. Zatiaľ o tom nepadlo ani len slovo.

Zdravotníctvo - diamantová baňa?

Na Slovensku máme 3,2 lekára na tisíc obyvateľov. Ešte stále to však nie je dostatočný počet oproti krajinám EÚ, ak si uvedomíme, že toto číslo zahŕňa aj pracovníkov vo výskume, hygiene, úradoch, zdravotných poisťovniach, zahraničných firmách a pod. Zvýšenie platov lekárom v zdravotníckych zariadeniach bez toho, aby sa štát postaral o prísun dodatočných zdrojov (napríklad povinnou platbou za zdravotné poistenie ľudí počas "péenky", za ktorých nikto v tomto čase neplatí, resp. za tých asi vyše dvesto tisíc ľudí, ktorí sú už dlhodobo v sociálnej sieti, či vyššia úhrada za neproduktívne obyvateľstvo zo strany štátu) dostalo nemocnice do patovej situácie. Lekári o. i. prišli o príplatky za nadčasy. Začína hromadný exodus zdravotných sestier. Darmo bude prvorodička privolávať lekára, ak práve operuje a už nikto, z "úsporných" dôvodov, nie je voľný. Rovnako bude mať problém napríklad aj pacient s preležaninami, keď budú chýbať sestričky. Ak nemá príbuzných, bude čoraz častejším javom. Potom sa nečudujme, že Hippokratova prísaha, pod ekonomickým a následne aj morálnym úpadkom, sa začína podpisovať v niektorých zdravotníckych zariadeniach.

Rozmach sociálnej eutanázie

V Nových Zámkoch liečili pacientov a pacientky lekári bez atestácie z klinickej onkológie (podávali im cytostatiká) a aj napriek dôkazovým materiálom, ktoré som osobne predložil vyšetrujúcemu policajtovi, bol prípad založený ad acta. Koľko takýchto podobných osudov by sa našlo v rámci Slovenska?

Pomaly sa, žiaľ, začína rozmáhať sociálna eutanázia. Len ten, kto bude mať na zdravotnú starostlivosť, prežije? Samozrejme, že jav nechcem zovšeobecňovať. Preto plne súhlasím s vyhlásením Klubu riaditeľov malých a stredných nemocníc, že zmyslom týchto zariadení je liečiť pacienta a nie mu vysvetľovať, prečo sa to či ono z dôvodu nedostatku peňazí nedá. Veľa sa tiež hovorí o korupcii, tieňovej ekonomike, úplatkoch a pod. I tu je nebezpečné každé zovšeobecňovanie. Máme totiž viac lekárov, ktorí svoje povolanie berú ako poslanie. Aj za cenu priam smiešneho finančného ohodnotenia. Že sú medzi nimi takí, ktorí si z pacientovej peňaženky urobili diamantovú baňu? To je len odraz stavu, kumulujúcich sa následkov. Bez akéhokoľvek finančného, morálneho či až trestnoprávneho postihu. Príčiny nik nerieši. Ak bude dostatok napríklad endoprotéz, tak nikomu nenapadne dávať úplatok. Ak pacient chce, aby ho operoval profesor, ktorému dôveruje, mal by istú sumu zaplatiť nemocnici (ako jej príjem), ktorá by aj takýmto spôsobom bola motivovaná zamestnávať len takých odborníkov, ktorých pacienti iniciatívne vyhľadávajú. Nehovoriac o finančnom benefite. Pacient by sa de facto zaslúžil i o automatické pridelenie akreditácie nemocnici.

Snaha o centralizáciu

Zákon o zdravotnom poistení (273/1994 Z.z.) sa novelizoval už sedemnásťkrát. Na svete je ďalšia verzia jeho znenia. Leitmotívom, keďže sa nepodarilo administratívne zlikvidovať pluralitu zdravotných poisťovní, je odobranie rozhodujúcich právomocí a ponechanie im len povinností. Zákon o. i. nemá jasnú filozofiu a paragrafované znenia sú navrhované na zásadne neprijateľné fakty. Ako tvrdí Združenie zdravotných poisťovní, chýba ekonomické zhodnotenie a finančná analýza celkových dopadov. Keďže súčasťou predmetnej novely nie je aj nový návrh zákona o Liečebnom poriadku, ekonomická analýza sa nemôže urobiť. Návrh zákona nerieši zásadné problémy, akými sú zdroje a náklady. Bez zdôvodnenia sa tiež zvyšuje počet poistencov zdravotných poisťovní z tristo na osemsto tisíc. Ide o zásah do hospodárskej súťaže a diktovanie nerovnakých podmienok. MZ SR nerieši podstatu, aby zákon slúžil občanovi, naopak, má slúžiť centralistickým, monopolistickým zámerom na ovládnutie veľkých finančných zdrojov. Alebo sa chceme vrátiť k financovaniu zdravotnej starostlivosti priamo cez štátny rozpočet? V novele sa totiž hovorí o Úrade spoločných zdravotných činností, ktorý by mal "sústreďovať" zdroje zdravotného poistenia. A to je už krôčik k spomínanej zmene financovania zdravotných poisťovní, keďže tie, aby prežili, budú musieť fúzovať. Tí "odborníci", ktorí poukazujú na blahobytný život zdravotných poisťovní, nepoznajú ich podmienky financovania a doslova prežívania ani len z rýchlovlaku. Alebo budú spokojní až vtedy, keď poisťovne začnú pracovať v pivničných priestoroch či dokonca pod holým nebom? Iba naša najväčšia zdravotná poisťovňa - VšZP - má vlastné budovy. Ostatné existujú prevažne v prenajatých priestoroch. Výška štyri percentá správneho fondu, z ktorého si poisťovne financujú svoju prevádzku, platy atď., patrí k najnižším v celej Európe. A aj to málo, ktoré by malo garantovať najmä kvalitu výkonu, revíznu činnosť a pod. im "niekto" chce zobrať. Statočný postoj štátneho tajomníka MZ SR Mariána Kováčika, ktorý sa proti takémuto neodbornému paškvilu postavil a pohrozil až svojou rezignáciou, by mal vyprovokovať nielen všetkých odborníkov, ale aj celú verejnosť. Tu totiž nejde o fazuľky, ale o ďalšie zásadné smerovanie nášho zdravotníctva - čiže o zdravie, životy, ktoré súvisia s kvalitou poskytovania zdravotnej starostlivosti. Súčasná novela jej riadne podrezáva - i keď len stále plytko - zapustené korene. Neodborníci, ak sa ju im podarí presadiť, môžu sláviť svoj ďalší veľkolepý deštrukčný úspech. Na druhej strane ich nezaujíma problém Imuny Šarišské Michaľany, Mediky, chátrajúcich priestorov napríklad bývalej NsP na Bezručovej ulici v Bratislave, či nedostatku nití na operačných sálach. Sľuby, ktoré dala vláda občanom pred voľbami, sa rozplynuli ako ranný opar. A úplne na záver len malý odkaz ministrovi zdravotníctva: Je veľký rozdiel pilotovať práškovacie lietadlo, ako Boeing 747… Aké máte pán minister praktické skúsenosti z riadenia nemocnice aspoň malého typu? Prezradím vám: žiadne! Rozdávať na mítingoch s pánom premiérom (pri modrom autobuse) balóniky s nápisom "Modré z neba" hovorí o tom, že po všetkých sľuboch bude tento azda už posledný.

Autor (1954) je vedúci zdravotníckej sekcie SMERU

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984