Afganistan - úloha trvalá
Po prílete nad kotlinu, v ktorej sa nachádza Kábul, robilo lietadlo pristávací manéver. Klasický zostup však mal jednu inováciu - z trupu lietadla vyletela strela. Bola to návnada pre teplom navádzané rakety, ktorými ohrozovali leteckú prevádzku mudžahedíni, ukrývajúci sa v pohorí obklopujúcom afganskú metropolu.
Ďalší zážitok som mal, keď som sa ako novinár zúčastnil na zasadnutí Lója džirgy (veľkého zhromaždenia) kmeňových náčelníkov viac-menej podporujúcich vtedajšiu vládu prezidenta Nadžíbulláha. Na areál kábulskej univerzity, kde sa zasadnutie konalo, dopadla počas rokovania raketa odpálená mudžahedínmi. Vybuchla asi 200 metrov od budovy - islamskí radikáli cieľ nezasiahli.
Bombardovanie nepomôže
Chytiť ostreľovačov, využívajúcich predovšetkým Američanmi dodávané strely Stinger, bolo ťažké. Predovšetkým preto, lebo dobre poznali terén a vďaka skúsenostiam zo zdolávania hrebeňov Hindukúšu im nerobila pri zrýchlenom presune problém ani fyzická kondícia. Aj bývalý člen britských špeciálnych jednotiek SAS (tie, mimochodom, podľa najnovších správ už spolu s americkými špecialistami vyhľadávajú v afganských horách bin Ládina) Tom Carew v The Guardian spomínal na svoje skúsenosti počas pobytu medzi mudžahedínmi. Tí niesli so sebou len samopal, tri zásobníky a chlieb - žiadnu ťažšiu výzbroj či stany. Spalo sa v jaskyniach alebo na voľnom priestranstve. Askéza, vytrvalosť a disciplína pomáhali zdolávať aj najťažšie prekážky.
Sovietske vojská "dokázali", že s ťažkou technikou sa mudžahedínov nepodarí poraziť. Do hôr žiadne tanky či bojové vozidlá pechoty nevyjdú a lietadlá môžu bombardovať len naslepo, prípadne ničiť logistické základne, nezriedka umiestnené aj v miestnych osadách. Filmový Rambo z prostredia Afganistanu mal pravdu v tom, že sovietske lietadlá bombardovali aj osady s civilmi. Hovoril som roku 1988 v kábulskom hoteli s letcom-dôstojníkom, ktorého svokor pomáhal svojho času oslobodzovať Prahu. Utápal svoj žiaľ a morálnu dilemu vo vodke. Zdávalo sa mu (hoci to z kokpitu lietadla nemohol vidieť), ako po ním zhodených bombách lietajú do vzduchu roztrhané telá detí. V tejto šialenej vojne sa používali aj zakázané zbrane - vákuové bomby. Po odpálení do jaskyne sa všetkým živým tvorom ukrývajúcim sa v nej roztrhali pľúca.
Pravda, vo svojej krutosti sa neobmedzovali predovšetkým samotní Afgánci. Chceli ňou najmä zastrašiť interventov, no (ako v každej vojne) len vyprovokovali súpera na podobnú odpoveď. Bezmocnosť sovietskych vojsk stupňoval "fantómový" fenomén. Poznali ho už Američania vo Vietname. Tam si bojovníci Vietcongu hĺbili pod zemou chodby, ktorými sa presúvali na nečakané miesta a zjavovali sa ako ničivý fantóm v tyle amerických jednotiek. Tento spôsob boja údajne uplatňovali už počas vojny proti francúzskym kolonizátorom. Afganskí bojovníci poznajú podobné metódy presunu už od čias bojov s Angličanmi pred sto rokmi, využívali ho proti Sovietom a nesporne ho použijú aj proti akýmkoľvek ďalším votrelcom.
Pred nami 10 rokov
Afganistan má šťastie aj smolu zároveň. Jeho územím sa počas celých 3000 rokov, odkedy sa v jeho archívoch nachádzajú historické záznamy, presúvali buď vojská dobyvateľov ničiacich krajinu, alebo karavány obchodníkov, ktorí platili vysoké poplatky za prejazd. Aj hlavné mesto má pomenovanie z tých dávnych čias: slovo "kábul" v preklade znamená "prijímam" a vyslovovali ho afganskí "colníci" pri preberaní poplatkov od obchodníkov. Pomenovanie horstva Hindukúš vzniklo zas v čase, keď cez Afganistan prechádzali dobyvačné vojská Džingischána. Z indických nížin si brali ako otrokov tamojších Hindov, ktorí pri prechode pohoria zomierali po stovkách. Preto obrovský masív pomenovali Hindukúš - "požierač Hindov". Neskôr, keď horstvo "požieralo" Angličanov či Sovietov, však už Hindukúš nepremenovali…
Samozrejme, že za obete, ktoré padli počas bojov v Afganistane, nemôžu hory, ale ľudia. Po tom, čo Moskva odvolala svoje vojská z tejto krajiny, zmietala ňou občianska vojna a mocenské boje. Moci v Kábule sa ujalo klerikálne hnutie Taliban, ktoré zaviedlo v Afganistane prísne islamské právo a udržiava obyvateľstvo v podmienkach pripomínajúcich stredovek. Tento stav, no tiež strategické postavenie Afganistanu, vyhovuje zámerom skupiny Osáma bin Ládina, ktorá chce šíriť islamský fundamentalizmus v oblasti Strednej Ázie a Blízkeho východu. Možno očakávať, že poučené západné spoločenstvo na čele s USA nebude opakovať chyby minulosti a bombardovať kvôli bin Ládinovi celú krajinu. Hoci treba pripomenúť, že Spojené štáty už dávno mali záujem o podmanenie si Afganistanu pre jeho strategické postavenie na hraniciach s bývalým Sovietskym zväzom.
Osáma bin Ládin sa môže skrývať v Afganistane (čo je pravdepodobnejšie), no môže už byť aj za jeho hranicami. Hľadať ho je ako hľadať ihlu v kope sena. Posledné informácie tvrdili, že prenasledovatelia sú mu už na stope. Aj keby to nevyšlo, USA však isto majú času dosť. Dĺžku operácie Vznešený orol, prostredníctvom ktorej chce Washington so spojencami vykoreniť teroristickú sieť na celom svete, odhadujú na desať rokov. Začína sa čosi nepodobné regulárnej vojne. V mene antiterorizmu bude možné podnikať výsadky kdekoľvek a prekračovať beztrestne hranice. Štátov, práva, morálky… Už John Lennon sníval v pesničke Imagine o svete bez hraníc, no myslel to určite inak. Mimochodom, túto pesničku (spolu so 150 ďalšími) koncom uplynulého týždňa odporučila rozhlasová sieť Clear Channel, vlastniaca 1170 rozhlasových staníc a počúvaná 110 miliónmi Američanov, nevysielať. Neviete, prečo?
