Biozbrane sú čiernou morou
"Pán prezident, je to v rozpore s kresťanskou etikou a so všetkými pravidlami vojny. Bol by to útok proti bezbrannému obyvateľstvu nepriateľa. Ak použijeme tieto prostriedky, urobia to Japonci takisto."
Týmito slovami adresovanými prezidentovi Rooseveltovi argumentoval pred koncom Druhej svetovej vojny americký admirál W. D. Leahy proti plánom na výrobu a použitie biologickej zbrane proti ázijskému nepriateľovi. Jeho varovania akceptovali v Bielom dome len čiastočne. Vývoj a výroba tohto druhu munície síce pokračovala, no Spojené štáty proti Japonsku biologické bomby nepoužili. Použili atómové.
Od zdochlín k bombám
Už starí Gréci a Rimania vhadzovali do studní nepriateľa mŕtve zvieratá, aby tak znehodnotili jeho zdroje vody. Mimochodom, k takémuto zákernému spôsobu vedenia vojny sa znížili aj vojaci Severu v americkej občianskej vojne. O nič ohľaduplnejšie neboli ani iné civilizácie. Tatári počas obliehania krymského prístavu Kaffa (dnes Feodosia) prepašovali za hradby mesta mŕtvoly nakazené morom. Nákazu z tohto prístavu potom rozniesli janovskí kupci do Talianska, čím sa v 14. storočí v Európe rozpútala epidémia moru, ktorej padlo za obeť asi 30 miliónov ľudí. O štyri storočia neskôr rozdávali britskí dobyvatelia americkým Indiánom deky nakazené kiahňami a táto pliaga skosila značnú časť pôvodného obyvateľstva dnešných Spojených štátov.
Počas Druhej svetovej vojny sa pokusy o využitie biologických zbraní zintenzívnili. Japonci dokonca vytvorili špeciálnu biojednotku 731, ktorá infikovala vojnových zajatcov i civilistov škvrnitým týfom, kiahňami, cholerou a inými nákazlivými chorobami. Nezaostávali ani Nemci. Heinrich Himmler dal roku 1943 zriadiť laboratórium na výskum bakteriologických zbraní. Ich pokus vypustiť z ponoriek pri brehoch USA krysy nakazené smrteľnými vírusmi však nevyšiel. Aktivita nepriateľa bola dôvodom, pre ktorý začali Američania financovať výskum biologických zbraní. Vedci dostali pred koncom vojny 2,5 milióna dolárov a príkaz vyrábať mesačne 275 000 botulínových, alebo milión antraxových bômb. Do akej miery príkaz naplnili, nevieme, ale použitie bakteriologických zbraní Američanmi v kórejskej vojne naznačuje, že od slov sa prešlo aj k činom.
Znovuzrodenie smrti
Od počiatku studenej vojny začal s výskumom biologických zbraní aj Sovietsky zväz a neprestal s bádaním a pokusmi ani po ratifikácii medzinárodnej konvencie o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických a toxinových zbraní roku 1972. Na ostrovčeku Vozroždenije (Znovuzrodenie) nachádzajúcom sa v Aralskom jazere vznikla akási továreň na smrť, kde robili pokusy na opiciach a vyvíjali bakteriologické zbrane. Testovali sa kiahne, tularémia, brucelóza a takisto antrax. Asi 32 000 sovietskych vedcov, lekárov a vojenských expertov tu na "výrobe smrti" pracovalo až do roku 1991, keď sa ZSSR rozpadol a ostrov sa rozdelil medzi Uzbekistan (južné dve tretiny) a Kazachstan (sever). Jeľcin sľúbil jeho dekontamináciu, no hoci ruskí vedci zakopali mikróby poliate vápnom a zatavené v oceľových kontajneroch do 11 jám, v šiestich sa našli na povrchu výtrusy jedovatých baktérií sneti slezinnej. V roku 1979 už dokonca došlo k nehode, keď z vojenského výskumného centra vo Sverdlovsku (dnešný Jekaterinburg) unikol aerosolový mrak antraxu, ktorý zavinil smrť stoviek ľudí.
Ani USA však nemajú v otázke biologických zbraní čisté svedomie a k bezpečnosti svojho obyvateľstva sa správajú podobne nezodpovedne ako Rusi. Americká vláda zriadila v Nevadskej púšti tajné laboratórium, v ktorom sa skúmajú následky nasadenia sneti slezinnej. V tamojšej biologickej továrni možno dnes vyrobiť dostatok smrtiacich mikróbov na vyhladenie celých miest. Oficiálne továreň vybudovali, aby sa mohli skúmať spôsoby ochrany proti jadrovým, biologickým a chemickým zbraniam. Podľa právnikov Pentagonu projekt neporušuje americké zákony, ani dohodu o nešírení biologických zbraní. Varovným mementom však je, že všetko, čo vedci v prvých fázach potrebovali, si zohnali v nevadských obchodoch a cez internet.
Teroristické útoky roku 1993 v New Yorku a o dva roky neskôr v Oklahoma City, no predovšetkým septembrové nálety na budovy WTC Američanov upozornili, že sen o nedotknuteľnosti územia USA už neplatí. Útok sekty Aun Šinrikjó pred šiestimi rokmi v tokijskom metre, pri ktorom fanatici použili jedovatý plyn sarin, ukázal, akou cestou sa môžu vybrať extrémistické skupiny. Roku 1997 zaznamenali v USA len jeden (aj to planý) poplach týkajúci sa biologického či chemického útoku, no o rok neskôr ich už bolo 150 a číslo neustále narastá. Na bývalej vojenskej základni v Alabame sa preto už niekoľko rokov cvičia policajti, požiarnici a agenti FBI, ako sa pohybovať a pracovať v zamorenom priestore. Zvyšujú sa aj vynakladané prostriedky na boj proti tým, ktorí sú schopní použiť chemické a biologické zbrane. Na tento rok mala vláda naplánované vydať pre tieto účely 1,6 miliardy dolárov, no po útoku na budovy WTC sa zrejme rozpočet rapídne zvýši. Nočná mora biologického útoku je aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým.
