Hodnoty
by mali byť vyjadrením životného postoja každého človeka v spoločnosti. Mali by orientovať, určovať hranice a dávať životu zmysel. Podobne ich chápe aj publicistka a spisovateľka Gabriela Rothmayerová a ich rešpektovaniu prispôsobila aj svoju životnú dráhu. Na chvíľu okúsila chuť politiky, azda aj moci - a zostala spisovateľkou. Hovorí, že nie je nijaký homo politicus a nie je nútená živiť sa týmto spôsobom. Politikov si dokáže vážiť vtedy, ak spĺňajú tie kritériá, ktoré ona sama kladie na všetky povolania: zodpovednosť, postoj k moci, ktorá neslúži len ako výťah smerom nahor, ale je službou voličom, odovzdávajúcim svoj hlas istému politickému subjektu. Ten by ich mal brať vážne, pretože je ťažké vrátiť späť stratenú dôveru.
Gabriela Rothmayerová berie všetko, čo jej život ponúka a snaží sa z toho vyťažiť maximum. Vraj všetko, čo sa deje (negatívne či pozitívne) je spravodlivé, hoci sa to na prvý pohľad tak nezdá. S odstupom času sa pozerá na veci inak a uvedomuje si, že každé prežité obdobie v podstate zapadá do mozaiky života. Ako publicistka pracovala v Smene na nedeľu, v Nedeľnej Pravde, v Literárnej redakcii Slovenského rozhlasu. Medzitým písala knihy, čomu sa venuje dodnes. Rada sa púšťa do nových vecí a takmer vždy s optimizmom. Načo tajiť - výsledkom jej elánu a hodnotového systému je náš týždenník. Možno nie všetci sú za každých okolností s ním spokojní, ale pokiaľ sa nájde čo len hŕstka tých, ktorí ho berú do rúk s obľubou, oplatí sa pokračovať.
Napísala niekoľko kníh. Pri svojej tvorbe čerpá zo života, všíma si ľudí, vzťahy, charaktery. Niektorí literárni kritici jej vyčítajú prílišnú emancipovanosť zachádzajúcu do vyhraneného feminizmu. A stotožňujú ju s jej (údajne príliš umelými) hrdinkami. Nuž, Gabriela Rothmayerová si iste myslí o mužoch svoje, ale zásadne sa riadi princípom rovnoprávnosti a rovnocennosti. Pojmy "muž" a "žena" nemajú pre ňu kvalitatívne rozdielny význam. Zo spoločenského hľadiska sú identické a rozlišovať sa môžu len na základe individuálneho posúdenia. Riaditeľka Rádia Devín je ženou, ktorú jednoducho nemožno prehliadnuť. Nielen svojou výškou, ale aj životnými skúsenosťami prevyšuje nejedného muža... Má rada poéziu aj prózu, má obľúbených autorov, ale ich mená neprezradí, aby sa jej literárni hrdinovia vyhli porovnávaniu s tými, ktorí sú opísaní v dielach jej obľúbencov. Šťastie je drina, hovorí titul jednej z jej knižiek a ona k tomu dodáva: "Ale áno, v podstate som šťastný človek. Mám rodinu, šikovného syna, povolanie, ktoré ma baví... čo viac si človek môže želať? Do istej miery to bola aj drina, ale stála za to." A hoci jej obľúbenými farbami sú všetky studené, táto temperamentná žena má v sebe toľko ľudského tepla, že by azda bolo aj na rozdávanie. Svojím šarmom a kultivovaným vystupovaním vnáša noblesu všade tam, kam príde.
