Liberáli

- takto sa zvyknú označovať členovia Demokratickej únie Slovenska (DU) i tí, čo z nej už zakotvili v "stredopravej" SDKÚ. Na tom, že politici uznávajú tú istú ucelenú sústavu zásad a pritom sú v dvoch rozličných stranách, nie je vo svete nič neobvyklé.
Počet zobrazení: 2426

- takto sa zvyknú označovať členovia Demokratickej únie Slovenska (DU) i tí, čo z nej už zakotvili v "stredopravej" SDKÚ. Na tom, že politici uznávajú tú istú ucelenú sústavu zásad a pritom sú v dvoch rozličných stranách, nie je vo svete nič neobvyklé. U našich južných susedoch sú dve silné liberálne strany, ktoré sa v Maďarsku striedajú vo vládnych kreslách. Pravda, tam sa jedni z nich cítia viac vľavo, druhí vpravo. A čo tí naši, slovenskí liberáli? Podľa politológov liberalizmus charakterizuje: viera v pokrok (na rozdiel od konzervatívcov), individualizmus (v protiklade s ľavicovým kolektivizmom), preferovanie slobody (opak zástancov autoritatívnych režimov), uznanie súkromného vlastníctva (kto ho dnes už neuznáva?), akceptovanie obmedzenia štátnej ingerencie a postulovanie ohraničenia moci štátneho aparátu (tu vedú polemiky so sociálnymi demokratmi). Na ktoré z týchto základných prvkov majú liberáli z DU principiálne odlišné stanoviská, že nie sú ochotní ostať pod jednou strechou?

V jednej, názorovo pestrej skupine nájdeme popri profesorovi Jurajovi Švecovi, ktorý vlani viedol kampaň v prezidentských voľbách pravicovým tónom a disidentovi Jánovi Budajovi, ktorý v prvých televíznych debatách po 17. novembri 1989 jediný tvrdil, že mu nejde o socializmus, aj iniciátora Leninskej iskry, bývalého premiéra Jozefa Moravčíka. Ten bol svojho času chápaný ako predstaviteľ sociálnodemokratického prúdu v HZDS, neskôr ako sociálny liberál, ktorý na protest užšieho spojenectva s KDH a DS odmietol kandidovať za SDK v parlamentných voľbách. Asi jediný tušil, ako to zamáva s identitou DU. V druhej skupine sa ocitli politici z vlády a Národnej rady. Za nimi mašíruje druhý sled - štátni úradníci, manažéri, väčšina krajských a okresných náčelníkov strany.

Ak si odmyslíme politický program Občan na prvom mieste, ktorý pred rokmi vypracoval samouk Budaj, tak sotva v DU nájdeme človeka, čo by sa dopustil z politologického hľadiska (o filozofickom ani nehovoriac) hlbšej myšlienky, ktorá by posunula liberalistickú koncepciu na Slovensku dopredu. Netvrdím, že by DU nemala odborníkov. Sú to však skôr kariérni diplomati, financmajstri, skúsení najmä z riadenia majetku hlavného mesta alebo štátnych hmotných rezerv, výreční umelci, lekári a pedagógovia, prípadne polyhistori na školstvo i hospodárstvo súčasne. Za pekné reči sa dá síce všeličo schovať, ale ako veriť ich nadchýnaniu sa liberalizmom, keď si pamätáme, že DU bola neraz ich štvrtou-piatou stranou, kde "definitívne" zakotvili?

Mnohých z nich najskôr spája svojský profesionalizmus: vedia vytušiť, ktorý politický smer má momentálne väčšiu perspektívu. A tak členovia DU sa dnes nedelia na tých, čo sú viac alebo menej liberálnejších (o liberalizme vedia pramálo), no hádam na rojkov a tých realistickejších, prispôsobivejších. O tom, či boj, ktorý v týchto týždňoch zúri v DU, má čosi spoločné s liberalizmom, sa rozprávame s Jánom Budajom a Romanom Kováčom.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984