Litrík domáceho vína poteší viac ako whisky
Akí sú politici keď - obrazne povedané - odložia sako a kravatu? O tom sme sa tentoraz porozprávali s poslancom Národnej rady SR FRANTIŠKOM MIKLOŠKOM v príjemnom prostredí jeho bytu v bratislavskom Starom Meste.
V dovolenkovom období je veľmi aktuálne slovo oddych. Čo pre vás znamená?
Ak si chcem naozaj oddýchnuť, najlepšie mi vyhovuje samota. Tú si zvyknem spríjemniť čítaním, či počúvaním hudby. Napriek tomu, že som sa celý život zaujímal o umenie, či už je to literatúra, poézia, obrazy, vážna hudba si ma získava až teraz. Je úžasná, oslovujú ma predovšetkým diela Haydna, Mozarta... Okrem hudby je pre mňa relaxom šport, ktorý bol vždy jednou z mojich najväčších životných lások. Začínal som už v detstve na okraji Nitry, kde sme žili športom celé dni. Hrali sme takmer všetko. Dnes je to najmä futbal, ktorý si raz týždenne zahrám v malej telocvični, a príležitostne tenis.
A čo kuchárske umenie? Dnes sa mu venuje veľa mužov.
Kedysi som sa pokúšal variť. Mal som radosť, keď som si sám pripravil dobrú polievku. Teraz už nevarím. Kuchárske umenie však viem patrične oceniť. Mám rád najmä vyberanejšie druhy mäsa, kačicu, steaky. Stolovanie, najmä v zahraničí, vnímam ako malý duchovný obrad. Počas šesťtýždňového pobytu v Londýne som navštívil rozličné národné kuchyne. A či išlo o indickú, arabskú reštauráciu, alebo texaskú krčmu, vždy to bol pre mňa koncentrovaný duchovný zážitok. Príjemné prostredie, dobré jedlo, dve deci červeného vína...
Je známe, že žijete sám. Sám si zrejme obstarávate i nákupy. Je to pre vás príjemná nevyhnutnosť?
Podľa toho, o aké nákupy ide. Nákupy potravín mám v podstate rád. Už pri ich výbere si predstavujem, ako si pochutím, a tiež mám pri týchto nákupoch možnosť zažiť milé rozhovory s inými zákazníkmi alebo s predavačkami. Rád chodím tam, kde som vycítil istú priazeň, kde je milý a ochotný personál. Tu som si viackrát s pokorou uvedomil, že pracovníčky v obchodoch to nemajú jednoduché. Povedzme, že 6 až 8 hodín sedia pri pokladni, zákazníkov majú rôznych, no napriek tomu si nájdu pre mňa milé slovo či úsmev. Nákupy oblečenia nemám rád. Doslova ma ubíjajú a zvyčajne ich odkladám, až kým to nie je nevyhnutné. Pri týchto nákupoch uvítam pomoc, pretože na svoj vkus sa nerád spolieham a navyše som pri výbere nerozhodný.
V čom sa cítite najlepšie?
Som svetrový typ. Ak si to môžem dovoliť, uprednostním voľné oblečenie so svetrom. Ale, samozrejme, vždy beriem do úvahy príležitosť, pre ktorú sa obliekam. Oblečením vyjadrujeme úctu k prostrediu, či už je to divadlo, kostol a pod. Obliekanie mi pomáha k zdravému sebavedomiu.
Raz ste sa priznali, že nemáte televízor. Prečo?
Je to pravda. Nemám televízor, ani mobil, ani počítač. A nemienim na tom nič meniť. Súvisí to s mojím životným postojom. Myslím si, že deti by takmer vôbec nemali pozerať televíziu alebo len veľmi málo. Pri čítaní knihy sa oveľa viac rozvíja ich vnútorný svet, fantázia. Naopak, pri televízii či počítači prichádzajú o úžasný pocit tajomstva, ktoré prináša postupné poznávanie. Svet počítačov, aj keď má nesporný význam, vnímam s istými obavami.
Aký darček vás poteší a čo vy zvyknete darovať?
Darčeky sa u mňa v minulosti vždy spájali s Vianocami. Teraz už nemajú až taký význam. Nechcem tým však odradiť prípadných darcov, no niekedy neviem, ako s nimi naložiť. Pravdou však je, že litrík čistého domáceho vína alebo sedmička slivovice ma poteší viac ako fľaša drahej whisky. Ak chcem obdarovať niekoho ja, tiež to občas riešim fľašou či bonboniérou. Som však rád, ak najmä mladým ľuďom môžem darovať povedzme grafiku. V Brne či v Prahe sa mi zvyčajne podarí kúpiť nádherné, cenovo prístupné veci zo začiatku storočia, napr. od symbolistov Koblihu, Bílka atď. Pekným darčekom sú aj listy z Biblie zo 17. storočia. Sú to krásne drevorezby, staré aj 300 rokov. Myslím si, že takýmto darčekom nemožno nič pokaziť.
Ku koloritu nášho mesta patria v poslednom období žobráci. Dáte im občas niečo?
S tým mám vnútorné problémy. Na jednej strane si uvedomujem, že sú ľudia, ktorí sa dostali do zložitých situácií, no obávam sa, že ak im nejaký ten peniaz dám, utvrdzujú sa v tom, že i takto možno žiť a strácajú motiváciu hľadať iné riešenie. Na druhej strane, mnohí z nich ma oslovia po mene a ak mi vysvetľujú, koľko dní už nejedli, stane sa, že sa nechám obmäkčiť.
Aj František Mikloško, podobne ako pred týždňom jeho kolega z parlamentu Jaroslav Volf, v závere rozhovoru prišiel o zaujímavú kravatu. Prečo? O tom inokedy.
zhovárala sa Kvetta Šafářová
