Symbolika mieru a národov
Moderný šport zaznamenal svoj rozmach už v 19. storočí. S blížiacim sa koncom storočia sa v rôznych rovinách začína presadzovať vedomie jednoty nášho sveta. Začínajú sa usporadúvať svetové výstavy, svetové kongresy v rôznych odboroch a svetové organizácie, ako napríklad Medziparlamentná únia či Svetová poštová organizácia.
Obnova olympijských hier je však spojená s s osobnosťou Pierra de Fredy, baróna de Coubertin. Narodil sa v roku 1863 v Paríži. Hoci si jeho rodina želala, aby urobil kariéru v armáde, na Sorbone študoval filozofiu. Neskôr sa zameral na telesnú kultúru a jej miesto vo výchove mládeže. Veľký dojem naňho urobil systém uplatňovaný na britských internátnych školách.
V rámci svetovej výstavy, ktorá sa konala v roku 1889 v Paríži, bol usporiadaný aj medzinárodný kongres o telesnej výchove, ktorý zorganizoval de Coubertin. Zlom v jeho živote znamenala návšteva Grécka.
Barón de Coubertin poznal nielen históriu antických olympijských hier a starogréckej telesnej kultúry, ale z galérie v Louvri poznal exponáty, ktoré z Olympie priviezla francúzska archeologická expedícia. To všetko sa však nedokázalo vyrovnať bezprostrednému dojmu, ktorý vyvolali mohutné trosky antickej Olympie odkryté nemeckými archeológmi. Vtedy sa v jeho mysli zrodila idea obnoviť olympijské hry... Barón de Coubertin v myšlienke obnovenia olympijských hier spájal nielen pochopenie, že moderný svet tvorí čoraz viac jeden celok, hoci veľmi komplikovaný, ale bola preňho súčasne interpretáciou myšlienky národov ako základných buniek jedného celku. Olympijské hry mali byť fórom, kde by dochádzalo k mierovému súpereniu predstaviteľov národov, kde by zvíťazil ten najlepší. Pokus o spojenie týchto dvoch koncepcií mal v sebe veľa protirečivého. Navyše, ideu olympijských hier barón de Coubertin spájal s ideou "čistého" amaterizmu, čo by fakticky viedlo k tomu, že na olympijských hrách by sa mohli zúčastňovať iba tí veľmi majetní. Nemôžeme tu popisovať všetko nadľudské úsilie, ktoré musel barón de Coubertin vyvinúť, aby sa moderné olympijské hry vôbec konali. Nakoniec sa ich v roku 1896 podarilo obnoviť. Samozrejme, nemohli sa konať nikde inde ako v Aténach.
Bola v tom aj politika Už v antickom Grécku mali olympijské hry politické pozadie. Pre niektoré svoje politické ciele ich dokázala využívať Sparta. V Ríme zasa existovala povestná zásada "chlieb a hry". Lákavé a vzrušujúce predstavenia mali odpútať pozornosť zbedačených más smerom od politiky.
V 20. storočí by nebolo možné, aby sa politické problémy a rozpory vtedajšieho sveta neodzrkadlili na olympijských hrách, ich prípravách a priebehu. Napríklad olympijské hry v roku 1936 v Berlíne dokázali nacisti premeniť na propagandistickú show. Podobnú úlohu, hoci predsa len v inej rovine, mali zohrať olympijské hry v roku 1980 v Moskve.
Nacistom sa podarilo z berlínskych olympijských hier urobiť čosi na spôsob povestnej potemkinovskej dediny. Z Berlína zmizli protižidovské nápisy, Goebbels zakázal NSDAP všetky hlasné prejavy, k zahraničným turistom mali Nemci rozkázané správať sa rovnako zdvorilo, nech by už boli hocakej rasy alebo národnosti.
ZSSR venoval na prípravu olympiády v Moskve v roku 1980 nemalé prostriedky. Bolo zrejmé, aký propagandistický výzor bude mať. Tí, čo sa obávali propagandistického dopadu moskovskej olympiády, využili sovietsku inváziu do Afganistanu na jej bojkot.
Maximum z konania olympijských dokázala vyťažiť južná Kórea v roku 1988. Olympiáda predstavila Soul ako moderné veľkomesto a južnú Kóreu ako dynamickú krajinu. Pred touto olympiádou mala severokórejská propaganda, ktorá svojho južného suseda líčila ako zúboženú, chudobnú krajinu vo východnej Európe, predsa len isté úspechy.
Presvedčiť Medzinárodný olympijský výbor, aby sa hry konali v určitej krajine, bol úspech nielen na poli športovej, ale aj politickej diplomacie. Olympijské hry mali však aj svoje tragédie. Rozpory súčasného sveta sa v najväčšej miere prejavili v zmasakrovaní izraelských športovcov palestínskym teroristickým komandom na olympiáde v Mníchove v roku 1972.
Tak, ako boli antické olympiády jedným z typických znakov starogréckej civilizácie, stali sa moderné olympiády jedným zo signifikantných prejavov zjednocujúceho sa sveta. Tak ako pri antických olympiádach nešlo iba o šport, rovnako to platí aj pri tých moderných.
