Stredoľaví

politici pociťujú v poslednom období - tvárou v tvár dianiu na pravej strane politickej scény - čoraz naliehavejšiu potrebu stmeľovať roztrúsené sily do väčších zoskupení. Príkladom je Jaroslav Volf a jeho Sociálnodemokratická strana na Slovensku, ktorej vedenie už spravilo základné prípravné kroky na zlúčenie sa s Hamžíkovou Stranou občianskeho porozumenia (SOP). Tá po očakávanom vystúpení bývalého predsedu z výťahu na najvyššom poschodí smeruje dolu, no stále si uchováva akú-takú šancu na parlamentné zastúpenie a jednoznačne potrebuje medzinárodné zakotvenie. V tejto situácii siahla po straničke, nachádzajúcej sa takmer na samom spodku politického rebríčka. Vlastne, prečo "takmer"? V prieskume verejnej mienky na prelome mája a júna, ktorý uskutočnil Ústav pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR, získala SDSS nulové (0,0) preferencie. Pravda, 16,4 percenta voličov ešte nebolo rozhodnutých, komu odovzdajú hlas, takže... SOP v spomínanom prieskume tiež neskončila s 2,4 percenta najslávnejšie. Obzvlášť v tej súvislosti, že KSS (hoci prieskum nerobila jej naklonená agentúra Royal, ale dôveryhodný ÚVVM pri ŠÚ SR) získala ešte o 0,2 percenta viac.

Sociálna demokracia zažila svoju svetlú chvíľku v roku 1992, v čase Dubčekovho comebacku na čele SDSS, keď slovenskí sociálni demokrati vo voľbách do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia ČSFR získali 6,09 percenta hlasov, pričom dnes omnoho "vládnejšia" česká ČSSD dostala len o čosi viac - 6,8 percenta. Druhým vrcholom bol prieskum verejnej mienky MVK v júli 1995, v ktorom získala SDSS neuveriteľných 7,6 percentá. Dnes sme však už niekde úplne inde. Sociálna demokracia sa so svojou prispôsobivou politikou fakticky rozplynula v pravicovej SDK (ešte viac ako SDĽ vo vláde), no pri svojich nulových preferenciách v parlamente dosiahla post predsedu výboru (Jaroslav Volf), podpredsedu (Jozef Krumpolec) a vo vláde štátneho tajomníka (Vladimír Drozda). Svoj politický kapitál už zrejme nastálo prehrala a nezachránia ju ani peniaze mediálnych magnátov, fúzie s hamžíkovcami či sebavedomá mladá krv.

Popri predstaviteľovi SDSS dnes na dvojstrane rozhovorov prinášame aj názory lídra donedávna Strany demokratického stredu, dnes len Stredu Ivana Mjartana. Hoci v už spomínanom tohtoročnom májovo-júnovom prieskume získala SDS o pol percenta viac hlasov ako sociálni demokrati (teda 0,5 percenta), nezdá sa, že by tento subjekt vládal v najbližšom čase zaútočiť na špicu politickej "hitparády". Možno je na stav našej politickej scény a očakávania "zdevastovaných" voličov Mjartan prislušný... A možno je to len ospravedlňovanie faktu, že v smerovaní názvovo vynoveného Stredu potenciálnych voličov zatiaľ nič nezaujalo, že si strana nenašla svojich klientov a mecenášov. Ak by malo stredoľavé spájanie pokračovať takým tempom, akým sa spomínané subjekty driapu k päťpercentnej hranici, zostane parlament po budúcich voľbách bez tejto časti politického spektra. Ibaže by zabodovala aspoň Strana demokratickej stredoľavice...