K stavu slovenskej ekonomiky
Pozorne som si prečítal zaujímavý článok Ivana Klinca s názvom Scenáre vývoja (SLOVO č. 5/2000), týkajúci sa slovenskej ekonomiky v prvom desaťročí 21. storočia. Zaujal ma predovšetkým názor na príčiny zlyhania transformácie ekonomiky v postkomunistických krajinách a na Slovensku v 90. rokoch. Autor vidí zásadnú príčinu v tom, že direktívne spôsoby uskutočňovania štrukturálnych zmien zlyhali, pretože ignorovali úlohu moderných informačných technológií, čoho potvrdením má byť, že high-tech priemyselné odvetvia v SR prakticky neexistujú a štruktúry informačnej spoločnosti sú v stave zrodu.
Štrukturálne zmeny vo vyspelých ekonomikách , ako ďalej uvádza autor, sa generujú zvnútra samotného systému. Jedinou krajinou, v ktorej transformácia ekonomiky prebehla úspešne, je podľa autora čínska ekonomika. Podstatu úspešnosti vidí v tom, že jej významnou súčasťou je už jestvujúci prechod na moderné informačné technológie, čo neexistuje v ekonomických reformách ostatných postkomunistických krajín a Slovenska.
Uvedené tvrdenie sa mi javí ako málo presvedčivé. Podľa môjho názoru je úspešnosť čínskej reformy v tom, že napriek centrálnemu a direktívnemu plánovaniu tamojšej ekonomiky sú v štáte prítomné nasledujúce faktory:
- stabilizovaná vnútropolitická situácia, pretože neriešila a nerieši ako hlavný problém otázku vlastníckych vzťahov
- vypracovaná dlhodobá a jasná stratégia hospodárskej politiky a rozvoja, ktorá sa realizuje
- využitie priemyselných zón na prilákania zahraničného kapitálu, ktorý priniesol aj informácie o high-technológiách využívaných pre rozvoj krajiny aj mimo priemyselných zón
Naopak, hlavné príčiny v neúspešnosti ekonomickej reformy na Slovensku sú:
- v podstate okamžité prerušenie hospodárskych väzieb po roku 1989 v rámci bývalých socialistických krajín bez toho, aby boli nahradené novými, čo viedlo k ekonomickému prepadu
- hlavná pozornosť vládnych elít po roku 1990 bola a je zameraná na zmenu hospodárskeho systému riadenia, čiže na privatizáciu; pritom otázka vlastníctva, ako ukázal doterajší vývoj z hľadiska efektívnosti, nie je rozhodujúca
- prepad ekonomiky pokračuje, hoci viac ako 80% HDP tvorí súkromný sektor
- nevypracovaný dlhodobý program hospodárskeho rozvoja krajiny.
Táto vláda síce vypracovala strednodobú koncepciu rozvoja, ale bez konkretizácie jednotlivých smerov a odborov (napríklad informačné technológie, využitie vlastných surovinových zdrojov, smerovanie strojovej výroby a pod.
- zánik výskumov vývojovej základne, ktoré by mali dávať impulzy pre ďalší rozvoj
- nezáujem zahraničného kapitálu o slovenský trh, daný aj tým, že zahraniční podnikatelia nemali možnosť zúčastniť sa na privatizácii (pritom, ako autor správne priznáva, v slovenskej ekonomike neexistujú odvetvia high-tech a ich rozvoj je závislý na vstupe zahraničného kapitálu
- slovenská ekonomika nemá vytvorený trh, ktorý by mohol generovať zmeny zvnútra.
Rozhodujúcu úlohu musí teda zohrať vláda tejto krajiny, v opačnom prípade bude zaostávanie a prepad hospodárstva pokračovať bez ohľadu na to, ktorá politická strana bude pri moci.
Jozef Dzurenda, Košice
