Terorizmus predstavuje veľké nebezpečenstvo

Vaša excelencia, ako hodnotíte súčasnú situáciu v priestore, kde sa stretávajú izraelské a palestínske záujmy? Už 53 rokov pokračuje tragédia palestínskeho ľudu v dôsledku izraelskej okupácie jeho územia a vykorenenia viac než polovice Palestínčanov z ich domovov a vlasti.
Počet zobrazení: 999

Sameeh A. Alfatah

Na Blízkom východe sa (koľkýkrát už?) črtá šanca usporiadať keď už nie vzťahy Izraela s islamskými štátmi, tak aspoň s Palestínčanmi. Agresívne útoky zo strany Šaronovej vlády síce pokračujú, no americká diplomacia vidí zrejme šancu dosiahnuť zmierenie deklarovanou podporou vyhlásenia Palestínskeho štátu. V našom rozhovore s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Štátu Palestína pre ČR a SR Sameehom A. Alfatahom sme hľadali aj korene tohto konfliktu.

Vaša excelencia, ako hodnotíte súčasnú situáciu v priestore, kde sa stretávajú izraelské a palestínske záujmy?

Už 53 rokov pokračuje tragédia palestínskeho ľudu v dôsledku izraelskej okupácie jeho územia a vykorenenia viac než polovice Palestínčanov z ich domovov a vlasti. Od septembra minulého roku je palestínsky ľud vystavený novej izraelskej agresii. Pred zrakom celého sveta uskutočňujú okupačné sily Izraela voči Palestínčanom vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Celý rok pokračujú v novej vlne zabíjania Palestínčanov protestujúcich proti okupácii, blokáde, vyhladzovaniu, konfiškácii pôdy, ničeniu ich úrody, rúbaniu ich ovocných stromov a budovaniu kolónií pre nových židovských osadníkov. Táto nová vlna izraelského teroru Palestínčanom pripomína ich národnú tragédiu z roku 1948 spôsobenú sionistickým hnutím v predvečer vzniku Štátu Izrael.

Novšia história tohto konfliktu sa však predsa len začala o pekných pár rokov skôr...

V roku 1917, v čase, keď podiel židovského národa nepresahoval päť percent celkového počtu obyvateľov, sľúbila Veľká Británia sionistickému hnutiu prostredníctvom svojho ministra zahraničia Balfoura, že založí v Palestíne židovskú domovinu. Tú rozhodnutím Spoločenstva národov začlenili pod britský mandát. Roku 1947 vydala OSN rezolúciu č. 181 o rozdelení Palestíny na dva štáty - židovský a arabský. OSN vtedy reprezentovala len jednu tretinu štátov súčasného sveta a skôr odrážala vôľu USA a Európy snažiacej sa odčiniť svoje antisemitské hriechy proti židovskému obyvateľstvu, ktoré vyvrcholili nástupom hitlerovského nacizmu. Británia vtedy prihliadala len na židovské záujmy a nad dôsledkami uskutočnenia týchto záujmov sa nezamýšľala. Pritom práve tieto dôsledky v predvečer vzniku Štátu Izrael viedli k začatiu tragédie palestínskeho ľudu. Prevažnú väčšinu územia historickej Palestíny okupoval Izrael, vyše trištvrte milióna Palestínčanov sa stalo utečencami (ich dnešný počet dosahuje štyri milióny), vyše 370 palestínskych obcí vysťahovali a zrovnali so zemou. Židovskí prisťahovalci v Izraeli dodnes bývajú v domoch utečencov a obrábajú im skonfiškovanú pôdu. Od svojho vzniku dostával Izrael neobmedzenú politickú a vojenskú podporu, ktorá ho podnecovala k ďalšej agresii. V júni 1967 okupoval Izrael zvyšok palestínskych území a vyhnal státisíce Palestínčanov z ich domovov. Okupoval aj arabskú pôdu - egyptský polostrov Sinaj a sýrske Golanské výšiny...

Ale OSN sa predsa niekoľkokrát na stranu Palestínčanov postavila. To nerátate?

Je pravda, že OSN od samého začiatku tohto konfliktu prijala rad rezolúcií. Roku 1948 rezolúciu č. 194, ktorá ukladá Izraelu umožniť okamžitý návrat utečencov do ich domovov. Po izraelskej agresii roku 1967 Rada bezpečnosti OSN vydala rezolúcie č. 242 a 338, ktoré ukladajú Izraelu stiahnuť svoje okupačné vojská zo všetkých palestínskych a arabských území. Izrael však odmietal uplatňovať rezolúcie medzinárodného spoločenstva, čo viedlo k rozpútaniu ďalšej vojny v oblasti roku 1973. OSN nedokázala vytvoriť mechanizmy, ktoré by Izrael prinútili rešpektovať a uplatňovať medzinárodné rezolúcie. Ani konferencia v Madride roku 1991, ktorá odštartovala mierový proces, nepriniesla záštitu a mechanizmus na uplatnenie rezolúcií s medzinárodnou legitimitou. Ide najmä o rezolúcie č. 191, 242 a 338 na základe princípu výmeny "územia za mier" a na uplatnenie práva palestínskeho ľudu na nezávislý štát s hlavným mestom Východným Jeruzalemom.

V čom vidíte príčiny toho, že mierový proces sa dostal do slepej uličky?

USA totiž prevzali výlučnú kontrolu nad mierovým procesom, z ktorého vylúčili OSN, Európsku úniu a niektoré vplyvné štáty. Práve neobmedzená americká podpora Izraelu, neschopnosť medzinárodného spoločenstva niesť svoju zodpovednosť a jeho otáľanie zasiahnuť pri riešení tohto konfliktu, to všetko urobilo z Izraela štát postavený nad medzinárodné právo, ktorý nerešpektuje medzinárodné rezolúcie a neplní podpísané dohody. Izrael vidí jediný spôsob riešenia všetkých otázok vo vojenskej sile a vyhrážkach.

Situácia sa však ešte zhoršila, keď premiéra Ehuda Baraka vystriedal jastrab Ariel Šaron...

Šaronovo meno je spojené s masakrami v obci Kibija roku 1956 a v Sabre a Šatíle roku 1982. Šaron bol vždy obklopený skupinou extrémistov a dlhé roky sa venoval budovaniu židovských osád na skonfiškovaných palestínskych územiach. V jeho súčasnej vláde sedia extrémistickí ministri, z ktorých celý rad verejne vyzýva na vojenské údery proti Sýrii, Libanonu a na bombardovanie egyptskej Asuánskej priehrady. Rabín Ovadia Josef, duchovný otec vládnej strany Šas, vyzýval na vyhubenie Palestínčanov a Arabov raketami, izraelský minister obrany Lindau na bombardovanie Palestínčanov vo dne i v noci, pokiaľ nebudú zrazení na kolená a Ariel Šaron sám vyzýval: "...dajte armáde šancu zvíťaziť!" Teraz už vyše roka pokračuje ľudové povstanie Palestínčanov proti okupácii. Žiadali sme o poskytnutie medzinárodnej ochrany a o vytvorenie medzinárodnej komisie, ktorá by vyšetrovala izraelské vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Taktiež sme žiadali, aby sa uskutočnilo zasadanie štátov, ktoré podpísali 4. konvenciu Ženevských dohôd, kde by sa prerokovali a posúdili izraelské zločiny. Americké veto v Bezpečnostnej rade OSN znemožnilo poskytnutie medzinárodnej ochrany Palestínčanom.

Naozaj nenachádzate žiadnu vinu vo svojich postojoch?

Palestínčania potvrdili svoj úprimný záujem o mier a súžitie, keď pristúpili na historický ústupok a v záujme mieru súhlasili s vytvorením vlastného štátu len na 22 percentách historickej Palestíny, čo medzinárodné spoločenstvo ocenilo. Roku 1993 podpísala Organizácia pre oslobodenie Palestíny v Oslo dohodu s izraelskou vládou, podľa ktorej mali mierové rokovania a prechodné obdobie ukončiť podpísaním mierovej dohody roku 1998. Izraelskou odpoveďou bolo zintenzívnenie budovania židovských osád, judaizácia východného Jeruzalema a premena palestínskych obcí na izolované ostrovčeky obkľúčené židovskými osadami a obchvatnými cestami. Po krachu summitu v Camp Davide, kde neboli predložené žiadne seriózne návrhy na urovnanie palestínskej otázky na základe rezolúcií Rady bezpečnosti OSN č. 242 a 338, použila izraelská strana ako odpoveď na palestínske protesty vrtuľníky Apache, bombardéry F 16, tanky a vojnové lode.

Máte zdokumentované svoje straty a škody?

V priebehu palestínskeho povstania zabili izraelskí vojaci a osadníci okolo 750 Palestínčanov a počet zranených sa odhaduje na 35 000. Izraelskí vojaci zdemolovali vyše 600 palestínskych príbytkov, zoťali 42 000 ovocných stromov a zničili úrodu na 3669 tisícoch metrov štvorcových pôdy. Do značnej miery bola zničená aj palestínska infraštruktúra. Škody spáchané na palestínskej ekonomike v dôsledku izraelskej agresie predstavujú päť miliárd amerických dolárov. To všetko prebieha pred zrakmi celého sveta. V Izraeli sa dokonca ozývajú hlasy, že Palestínčania žijúci v Izraeli by mali nosiť žlté znaky kvôli rozoznaniu od židovských občanov...

Nemyslíte si však, že niektoré metódy vášho boja možno označiť za teroristické?

Izraelčania označujú palestínske povstanie za násilie a terorizmus a tvrdia, že Izrael sa iba bráni. V skutočnosti je okupácia vrcholom štátneho terorizmu. Podľa Charty OSN je boj Palestínčanov legitímnou reakciou na okupáciu, konfiškáciu ich pôdy a jej osídľovanie židovskými prisťahovalcami. V čase, keď celé medzinárodné spoločenstvo odsudzuje izraelskú okupáciu palestínskych a arabských území, sa Izrael usiluje prevrátiť fakty a ukazovať okupanta porušujúceho ľudské práva v postavení sebaobrany a obeť ukazovať v úlohe kata.

Palestínsky atentát na izraelského ministra však ukazuje, že aj vy siahate k spomínanej úlohe kata...

Neospravedlňujem ho, no nemali by ste zabúdať, že izraelskí ostreľovači už dlhší čas likvidujú našich predstaviteľov a o život prichádzajú i obyčajní ľudia. Izraelčania využívajú svoju prevahu v oznamovacích prostriedkoch, aby svoje zločiny proti palestínskym civilistom zahmlili. Ich propaganda napríklad opakuje, že Palestínčania posielajú svoje deti na smrť, aby z toho vyťažili politický kapitál. Len hlupákov možno donekonečna presviedčať o tom, že Palestínčania nepatria do kategórie homo sapiens, že im chýbajú základné ľudské pudy. Izraelská okupácia však neumožňuje palestínskym deťom žiť dôstojne ako ostatné deti sveta. Obrazy malého chlapca Mohameda Durru, ktorého izraelskí vojaci zabili v náručí svojho otca, či trojmesačného dievčatka Iman, zabitého v postieľke v priebehu izraelského bombardovania palestínskych domov - to sú nezmazateľné dôkazy izraelských zločinov.

Vyššie straty na palestínskej strane možno zrejme pripísať aj modernejším zbraniam v rukách izraelských vojakov...

Ariel Šaron sa snaží ukázať, že konflikt prebieha medzi dvoma rovnako silnými armádami, pričom Palestínčania disponujú len políciou s ľahkými zbraňami. V skutočnosti boj prebieha medzi izraelskou po zuby a najmodernejšími zbraňami ozbrojenou armádou a bezbranným národom vrhajúcim kamene. Hodený kameň nemožno porovnávať so samopalmi izraelských vojakov a palestínsky samopal nemožno porovnať s izraelskými tankami, raketami, vojnovými loďami, vojenskými vrtuľníkmi Apache a bombardérmi F 16. Bezpečnostná rada OSN už odsúdila Izrael za použitie neadekvátnej sily proti civilistom. K odsúdeniu Izraela sa pripojila aj Európska únia, Komisia OSN pre ľudské práva, Amnesty International, izraelská organizácia Betselem pre ľudské práva a tiež správa medzinárodnej Mitchellovej komisie, ktorá považuje židovské osídľovanie za hlavnú prekážku na ceste k mieru.

Mohli by sme spomínanú Mitchellovu komisiu označiť za jeden z krokov, ktorým sa Spojené štáty usilujú priblížiť situáciu v oblasti k spravodlivému mieru?

V dôsledku eskalácie bezpečnostnej situácie a hrozby rozšírenia konfliktu do celej oblasti sa úsilie EÚ, USA, OSN, Ruska, Egypta, Jordánska a ďalších krajín značne zintenzívňuje, a to v snahe dostať vzniknutú krízu pod kontrolu a presadiť tak krehké prímerie, ktoré izraelská armáda denne porušuje. Toto prímerie vyhlásil prezident Jásir Arafat na základe uplatnenia záverov Mitchellovej komisie a egyptsko-jordánskej iniciatívy. Arafat prirovnal závery Mitchellovej komisie k balíčku, ktorý musí zostať pokope, a z ktorého nesmie žiadna zo strán pre seba vyberať, čo sa jej práve hodí. Izrael však naďalej manévruje s cieľom vyprázdniť tieto iniciatívy z ich podstaty.

Presuňme sa do horúcej súčasnosti. Aký postoj zaujali Palestínčania k náletom teroristov na dve americké mestá?

Prezident Jásir Arafat okamžite odsúdil teroristické útoky na New York a Washington a vyjadril solidaritu palestínskeho ľudu s obeťami tragédie. Pripojil sa dokonca k státisícom palestínskych študentov, ktorí sa zúčastnili na solidárnej iniciatíve a darovali krv zraneným obetiam útoku. Po spomínaných útokoch prišiel prezident Arafat na znak uctenia si obetí hrozných činov s iniciatívou spočívajúcou vo vyhlásení jednostranného prímeria aj v prípadoch sebaobrany. Vyjadril pripravenosť Palestínskej samosprávy zapojiť sa do medzinárodnej protiteroristickej koalície pod záštitou OSN. Izraelská strana namiesto toho, aby podnikla ústretový krok, zneužila, bohužiaľ, zaneprázdnenie medzinárodného spoločenstva dôsledkami tragických útokov proti USA a izraelské okupačné vojská vpadli do niekoľkých palestínskych miest a dedín a zabili desiatky Palestínčanov.

Čo si teda myslíte o terorizme?

Palestínčania a Arabi vyjadrili svoj principiálny postoj voči terorizmu, ktorý vychádza z jednoznačného arabského názoru, že tento jav predstavuje veľké nebezpečenstvo pre celé medzinárodné spoločenstvo. A od toho sa odvíjajú opakované výzvy arabských krajín na usporiadanie medzinárodnej konferencie venovanej boju proti terorizmu. Tam by sa vytýčili postupy a radikálne spôsoby vykorenenia terorizmu, vrátane dôvodov jeho vzniku, čiže uhasenia medzinárodných ohnísk napätia, predovšetkým arabsko-izraelského konfliktu a vyriešenia palestínskej otázky na základe medzinárodných rezolúcií.

Hovorili ste o príčinách terorizmu. Kde ich vidíte?

Absencia spravodlivosti a ekonomické rozdiely medzi bohatým Severom a chudobným Juhom, dvojaký meter v medzinárodnej politike, selektívny prístup k obetiam a k uplatneniu rezolúcií medzinárodnej legitimity, pokračovanie izraelskej okupácie a mnohé neprávosti z tejto okupácie vyplývajúce a páchané na Araboch a Palestínčanoch, ľahostajnosť medzinárodného spoločenstva voči tejto okupácii - tieto a iné dôvody vytvárajú živnú pôdu pre terorizmus. K týmto dôvodom patrí aj zúfalstvo radu národov rozvojového sveta prameniace z nemožnosti úniku z pevných totalitných a autokratických režimov, ktoré Západ niekdy podporuje a niekedy kvôli svojim politickým záujmom a kalkuláciam priviera oči nad porušovaním občianskych práv a slobôd. A to všetko na úkor národov týchto štátov rozvojového sveta. Potrebná je medzinárodná definícia pojmu terorizmu ako východiska pre hľadanie jeho dôvodov a vytváranie kolektívnych mechanizmov pre jeho potieranie.

Dnes sa pojem terorizmus už pomaly automaticky spája so slovkom islamský...

Krátko po teroristických útokoch na Spojené štáty sme s veľkou ľútosťou zaznamenali, že izraelskí predstavitelia a loby podporujúca Izrael začali v médiách vydávať kolektívne obvinenia Palestínčanov, Arabov a moslimov. Tým sa zámerne pokúšali spájať terorizmus s islamom a legitímny odpor proti okupácii s teroristickým útokom proti USA. To všetko v snahe ovplyvniť verejnú mienku používaním určitých formulácií a vyjadrovaním predčasných úsudkov. V dôsledku toho dochádza k posudzovaniu druhého len na základe jeho príslušnosti. Zabúda sa pritom na skutočnosť, že Arabi sú obeťami organizovaného teroru zo strany Izraela, ktorý okupuje územie troch arabských štátov a uplatňuje aj naďalej voči palestínskemu národu politiku osídľovania, vraždenia, útlaku, prenasledovania a blokád. Títo ľudia prehliadajú fakt, že islam je tolerantné a umiernené náboženstvo. Vyvolávanie zdania tzv. stretu civilizácií s takou intenzitou a koncentráciou je nešťastným pokusom o zvýšenie napätia v medziľudských vzťahoch namiesto toho, aby sa ľudia a štáty usilovali o prehĺbenie dialógu a porozumenia medzi odlišnými kultúrami.

Odmietate názory Samuela Huntingtona?

Jeho teória o strete civilizácií sa neopiera o žiadny historický podklad. V skutočnosti táto teória prichádza preto, aby splnila potrebu niektorých vplyvných západných kruhov nájsť nového nepriateľa po rozpade Sovietskeho zväzu a tým pádom po uvoľnení funkcie nepriateľa z hľadiska týchto kruhov. To vyžadovalo predstaviť islam ako náhradníka Sovietskeho zväzu v úlohe nepriateľa. Malo to zdôvodniť pokračujúcu existenciu NATO po rozpade Varšavskej zmluvy. Ostatne, sám Huntington svoju teóriu kritizoval a do značnej miery od nej upustil. Ako dôkaz veľkého krachu tejto teórie citujem izraelského novinára Mayera Stevlitza z denníka Maariv z 24. 9. 2001: "Skôr, než sa necháme oslniť žiarou profesora Huntingtona, mali by sme si pripomenúť, že jeho minulá svetová teória videla v perestrojke sprisahanie, ktorého cieľom malo byť omámenie triezvosti Západu. Na vlastné uši som ho roku 1986 počul vehementne tvrdiť, že mierové iniciatívy predložené Gorbačovom nie sú ničím iným než rúškom snažiacim sa zamaskovať zákerný svetový krok s cieľom zabrániť rozmiestneniu siete tzv. hviezdnych vojen ako kroku k svetovej komunistickej nadvláde. Taká je hĺbka jeho chápania a taká je jeho teória."

Civilizačný stret teda, podľa vás, neexistuje, no čím by ste mohli svoje tvrdenie podporiť?

Neexistujú kompaktne uzavreté civilizácie stojace jedna proti druhej. Civilizácie sú vnútorne rôznorodé. Napríklad iracko-iránska vojna medzi dvoma moslimskými krajinami, ktorá trvala osem rokov, skutočnosť dvoch svetových vojen v Európe i mnohé občianske vojny potvrdzujú existenciu rozporov a niekoľkých svetov vo vnútri každej civilizácie. Možno z toho vyvodiť záver, že teória stretu civilizácií je umelo vytvorená a usiluje sa o zdôvodnenie záujmov a politiky niektorých západných štátov. Na tomto základe možno stret dvoch civilizácií poprieť. Ostatne aj predseda Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR, pán Václav Klaus, nedávno na stretnutí s delegáciou arabských veľvyslancov povedal, že výrazy "stret civilizácií", či "stret kultúr" nepoužíva. Podľa neho deliaca čiara nevedie medzi Európou a islamským svetom, ani medzi náboženstvami, ale medzi ľuďmi vovnútri každej spoločnosti, či je alžírska, palestínska, alebo česká. Podľa pána Klausa ide o určitý stret názorov vo vnútri každej civilizácie, a to o tom, čo si možno predstaviť pod pojmami ľudskej spoločnosti, slobody, ľudských práv, ekonomického systému a pod.

Neprikláňate sa teda k bin Ládinovej výzve k džihádu proti západnej civilizácii?

Nikto bin Ládina nezvolil ani nesplnomocnil na reprezentovanie islamu, či islamskej civilizácie. Snahy zneužiť spravodlivosť a popularitu palestínskej otázky a jej využívanie bin Ládinom v jeho kampani proti USA sú absolútne neprijateľné, vytvárajú nedorozumenia, ktoré palestínskej otázke veľmi škodia a ťažko ich vysvetliť verejnosti. My vítame vyhlásenie amerického prezidenta Georgea Busha, že vznik palestínskeho štátu bol vždy súčasťou vízie americkej administratívy pri vyriešení blízkovýchodného konfliktu. Palestínčania toto vyhlásenie považujú sa pozitívny krok prispievajúci k zníženiu napätia a k nastoleniu bezpečnosti a mieru v oblasti Blízkeho východu.

zhováral sa Eduard Chmelár

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984