Sociálny štát - ilúzia či skutočnosť?
Z iniciatívy Konfederácie odborových zväzov SR sa v Bratislave minulý týždeň konal druhý sociálny okrúhly stôl. Medzi prítomnými boli okrem odborárov, vedeckých pracovníkov, zamestnancov ústrednej štátnej právy i ministri Pavel Koncoš a Peter Magavši, ktorí vystúpili s príspevkami.
Na vlaňajšom summite EÚ v Nice sa nerokovalo len o ďalšom rozšírovaní, ako je všeobecne známe, ale aj o novej orientácii sociálnej politiky únie. V prijatom dokumente sa politici zaviazali vytvárať viac kvalifikovanejších pracovných miest, uskutočniť zmeny v pracovnom prostredí pre vytvorenie novej rovnováhy medzi flexibilitou a istotou a k boju proti chudobe.
Model kdesi na polceste
Vo svetle týchto faktov vyvstáva otázka: Je sociálny štát na Slovensku skôr ilúziou alebo skutočnosťou? Je zrejmé, že od škandinávskeho modelu ostáva naša republika na hony vzdialená. Slovenský model sa nachádza niekde medzi nemeckým korporativizmom a modelom základného zabezpečenia uplatňovaného v anlgosaských krajinách. Sociologička Erika Kvapilová sa preto domnieva, že "to, čo sa deje na Slovensku, je skôr ilúziou". Pod neutešený stav sa podpísal nedostatok finančných zdrojov a z toho vyplývajúce neustále rozpočtové škrty v sociálnej oblasti.
Slovenská republika podľa väčšiny ukazovateľov dosahuje vysokú úroveň ľudského a sociálneho rozvoja. Národná správa o ľudskom rozvoji Rozvojového programu OSN z roku 2000 zaradila náš štát podľa úrovne jej ľudského rozvoja na 40. miesto - tretie najvyššie medzi transformujúcimi sa hospodárstvami. Slovensko sa tak dostalo pred niektoré krajiny s vyšším príjmom na osobu. Kvapilová upozornila aj na značný nárast najchudobnejšej časti populácie v porovnaní s ostatnými postsocialistickými krajinami. Ako sa konštatuje v nedávno publikovanej správe Svetovej banky: "V Slovenskej republike sa uprostred relatívne dobre žijúcej populácie nachádzajú ostrovy chudoby." Z výsledkov štúdie, vypracovanej na základe údajov z mikrocenzu z roku 1996, vyplýva, že celkovo je u nás jedna z najnižších mier chudoby v Európe a v Strednej Ázii. Zároveň však u nás nájdete až dvojnásobok najchudobnejších ľudí (ktorí žijú z 2,15 USD na osobu a deň, podľa parity kúpnej sily) oproti susednému Poľsku a Maďarsku. Európskou raritou je vyššia nezamestnanosť mužov ako žien a naopak vyššia zamestnanosť žien, ako je priemer EÚ.
Ľavica zaspala dobu
Bohužiaľ, u nás doteraz chýbajú podobné výskumy uskutočňované v pravidelných cykloch. Ich dôležitosť spočíva v potrebe diagnostikovania a vytvárania účinných opatrení v oblasti sociálnej politiky štátu. V tomto smere treba poznamenať, že Slovensko ako také, ale najmä ľavica, absolútne zaspali dobu. Napríklad vo Veľkej Británii pôsobia think-tanky (nezávislé vedecké inštitúcie, zamerané na skúmanie určitej problematiky, v prenesenom slova zmysle - mozgové trusty) blízke Labouristickej strane, ktoré sa zaoberajú sociologickými výskumami a analýzami. Institute For Public Policy Research (IPPR) a Demos sú však zároveň rešpektovanými a mienkotvornými inštitúciami majúcimi vplyv v sociálnych vedách. U nás dosiaľ ako jediný významnejší pôsobí liberálny Inštitút pre verejné otázky, ktorý prakticky monopolne vplýva na formovanie verejnej mienky. Nie je to zásluhou jeho výnimočnosti, ale skôr neschopnosťou ostatných. Preto dozrel čas, aby občania dostali možnosť získať názory aj z iného uhlu pohľadu. Inštitút pre solidárnu spoločnosť (ISOS) by preto mohol byť prvou lastovičkou na tomto poli.
Počas diskusie zazneli i výhrady proti hospodárskej politike súčasnej vlády zameranej na makroekonomickú stabilitu. Dzurindova vláda síce úspešne stabilizovala hospodárstvo, za čo zožala pochvalu od medzinárodných finančných inštitúcií, avšak na druhej strane, ako poznamemal jeden z účastníkov: "Vytvára sa špirála smerom nadol, ktorá sa zanedlho naplno prejaví v prehlbujúcom sa obchodnom deficite." Ako nedávno poznamenal nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz: "Ekonomický rozvoj je viac ako kumulácia kapitálu." Presadí sa niekedy takáto politika aj na Slovensku?
