Sľubovali lepšie Slovensko, no zmenili si dresy
"Tieto voľby už nebudú o Mečiarovi, ale o programoch, o návrhoch na riešenia zložitých sociálnoekonomických problémov. Volič je sklamaný Mečiarom, Dzurindom i ďalšími. Preto sa nazdávam, že nové voľby budú už o nových programoch. Kto dokáže presvedčiť ľudí o svojej pravde, ten má šancu," povedal nedávno v rozhovore pre SLOVO minister pôdohospodárstva a jeden z kandidátov na predsedu SDĽ Pavel Koncoš.
O čo išlo v predchádzajúcich a o čo v tých nadchádzajúcich zápasoch o priazeň voličov? Minister Koncoš tvrdí, že to už nebude boj proti Vladimírovi Mečiarovi, respektíve zámer vytlačiť ho zo slovenského politického spektra. Šéf volebnej kampane HZDS-ĽS Peter Baco však hovorí opak: "Vládne strany neprekonali tieň Vladimíra Mečiara a ako vidíte, neprekonali ho ani nové strany Roberta Fica a Pavla Ruska, pretože sa nám usilujú zobrať voličov tým, že tvrdia, že Mečiar nie je v zahraničí akceptovateľný." Kto má teda pravdu?
Mýty o dvojnásobných platoch
Každopádne, mnohí si z predvolebnej kampane v roku 1998 pamätajú najmä na sľuby, ktoré zneli až nadmieru nereálne, ale ľudí aj tak dokázali osloviť. Preferujú sa predovšetkým dvojnásobné platy vtedajšieho lídra SDK Mikuláša Dzurindu. Podpredsedníčka SDKÚ Zuzana Martináková síce zdôrazňuje, že sa na niektorých miestach platy naozaj zvýšili, no v "hladových dolinách" to zrejme nebolo. A či si ešte lepšie žije nejaký manažér? To môže byť jednoduchému Slovákovi úplne jedno.
O čo teda pôjde vo voľbách na jeseň 2002? Ktorý fenomén prevládne? Podľa odborníkov z politickej oblasti mali predvolebné kampane kandidátov na prezidenta USA ďaleko od obyčajnej propagandy. Boli dokonale marketingovo prepracované, premenili voľby na trápnu show, v ktorej sa obaja predbiehali v tom, kto je vtipnejší, schopný väčšej sebairónie a neustále opakovali svoje jednoduché posolstvá, čomu sa v politike hovorí message manažment. Aj vo vlaňajších voľbách sa ukázalo, že víťazí skôr prezentácia osobnosti a to, do akej miery sa dokáže priblížiť "ľudu".
Relatívne krátka tradícia demokratických volieb u nás na rozličných úrovniach spočíva však v tom, kto ponúkne teplejšie párky či chladnejšie pivo. Znamená to, že o kultúre predvolebnej kampane sa dá sotva hovoriť. Ľudí ale nezaujíma, kto im občerstvenie ponúka, najmä že sa môžu zadarmo najesť a napiť. No predsa len tento fenomén predvolebnej kampane zostáva. Prečo? Strany si zrejme ešte neuvedomujú, že tento krok nemá žiaden efekt, respektíve iba minimálny. Čo teda rozhoduje? Médiá! Tie totiž v čoraz väčšej miere nahrádzajú priamy kontakt s voličmi a zasahujú aj širší okruh verejnosti.
Trend: osobnosti
Mediálna úloha v tejto oblasti sa prezentovala nielen v minulosti, ale bude mať významnú úlohu aj v nadchádzajúcich voľbách. Veď kto, okrem Košičanov, v roku 1999 lepšie poznal Rudolfa Schustera? Čím bol taký významný, že mu zrazu dalo dôveru toľko občanov? Kto im ho predovšetkým prezentoval? Na to netreba ani odpovedať. Ďalšia vec je, ako náhle sa vyšplhala Aliancia nového občana (ANO) v prieskumoch verejnej mienky. Ako sa mohla zrazu ešte len mesačná strana dostať nad prah zvoliteľnosti do Národnej rady SR?
Tu vyskočí aj úloha, respektíve potreba osobnosti. Veď na tú v roku 1998 stavil aj predseda SDĽ Jozef Migaš: čím viac osobností, tým viac voličských hlasov. A ľavicovým demokratom to vtedy vynieslo vyše 14 percent hlasov. Rovnako to bolo v prípade SOP, kde mal najviac ťahať voličov Peter Dvorský. Na rovnakú strunu zabrnkalo aj ANO - Pavol Rusko, Eva Černá, Dušan Tittel - to sú osvedčené mená, ktoré bežnému občanovi niečo povedia. A ľudia najmä na vidieku skôr podporia niekoho, koho tvár i meno poznajú, ako kohosi, kto možno aj niečo prospešné urobil, no v médiách sa neobjavuje každý deň.
Kto kam patrí?
Zrejme sa dnes zhodneme na tom, že voliča už nepresvedčí program. Ten totiž iba sľubuje a po voľbách často zostáva len na papieri. Ale takisto občania Slovenska, respektíve ich drvivá väčšina, nerozlišuje pri volebných schránkach strany ľavicové a pravicové.
"Som hlboko presvedčený, že sa v ďalšom volebnom období bude diferencovať politická scéna. Zápas medzi pravicou a ľavicou bude jednoznačnejší," tvrdí v rozhovore pre SLOVO Jozef Migaš. Otázne je aj volenie strán na základe osobností. Veď kto dnes vie, kto kam patrí? Či je človek XY členom SNS či Pravej SNS? Alebo SDKÚ či SDK, respektíve ďalšej strany? A čie záujmy vlastne v parlamente zastupuje? Strany, na kandidátke ktorej ho zvolili, alebo strany, do ktorej neskôr prešiel? Podstatné je, že väčšina súčasných slovenských politikov začínala buď v KSČ, alebo neskôr vo VPN či HZDS. Pravda, niekoľkí stihli obšťastniť svojím členstvom tieto všetky tri politické subjekty. Minister kultúry Milan Kňažko na obvinenie z častého prevracania kabátov v relácii STV reagoval slovami, že on do rozličných strán nevstupoval, ale každú z nich zakladal. To je teda naozaj veľký rozdiel!
Celá táto problematika sa dá ukončiť konštatovaním, že volebné programy zrejme v predvolebnej kampani až tak nezavážia. Veď aj napríklad SDK sľubovala: Spolu za lepšie Slovensko! K tomu už ani netreba nič dodávať.
Niektorí najväčší prezliekači dresov
Vladimír Bajan: VPN - HZDS - APR - DU - SDK - SDKÚ
Jozef Moravčík: VPN - HZDS - APR - DU - SDK - SDKÚ
Milan Kňažko: VPN - HZDS - Aliancia demokratov - DU - SDK - SDKÚ Ľudovít Černák: KSČ - SNS - NDS - Nová aliancia - DU - SDK - SDKÚ Viliam Oberhauser: KDH - SKDH - Kresťanskosociálna únia - SNS Roman Kováč: KSČ - HZDS - APR - DU - SDK - SDKÚ
Súčasné rozloženie politických síl podľa KDH
Smer, SDĽ, SOP, KSS = 25 %
KDH, SDKÚ, ANO, SMK = 30 až 35 %
HZDS s potencionálnymi spojencami = 35 až 40 %
Toleračná zmluva
Vláda dvoch až štyroch programovo blízkych strán s podporou časti opozície Časti z predvolebných programov koaličných strán pred troma rokmi
Časti z predvolebných programov koaličných strán pred troma rokmi
SDK:
- Chceme znížiť mieru nezamestnanosti pod 5 %.
- Chceme kompenzovať seniorom - dôchodcom dôsledky ekonomickej transformácie spoločnosti, ktorá negatívne postihla ich rodiny, a to tak, aby im zostalo na dôstojný život v oblastiach ako kultúra, cestovanie.
- V oblasti financovania zdravotníctva chceme zabezpečiť porovnateľné zdroje s krajinami EÚ, t.j. aspoň 7 % HDP.
SDĽ:
- znížiť nezamestnanosť pod 10 % do roku 2002
- rast reálnych miezd o 10 až 12 percent do roku 2002
- zlepšiť podmienky pre ľudí žijúcich v biede
- skrátenie pracovného času na 40 hodín týždenne bez krátenia mzdy
- zaviesť mladomanželské pôžičky
- zachovať kvalitnú ponuku predškolských zariadení pre slobodné rozhodovanie rodičov pri plnení rodičovských funkcií a profesionálnej kariéry
SOP:
- Budeme presadzovať vytvorenie dobrej základne pre získanie kvalitného vzdelania pre mladú generáciu, pre zakladanie nových rodín a vytvorenie slušných sociálnych a bytových podmienok na ne. Chceme, aby mladá generácia videla svoju budúcnosť práve na Slovensku.
- Chceme vrátiť významné postavenie učiteľovi ako príslušníkovi nezastupiteľnej profesie.
- Ekonomická politika uprednostňujúca zbohatlíkov je pre nás neprijateľná.
SMK:
- Prioritami SMK v ekonomickej oblasti bude dokončenie transformačného procesu a vytvorenie sociálno-trhovej ekonomiky schopnej realizovať trvale udržateľný ekonomický rozvoj.
- Privatizácia podnikov ako SPP, Železnice SR, Transpetrol je možná, ale v prvej etape treba ponechať majoritu štátu.
Z mediálnych výrokov v roku 1998
Mikuláš Dzurinda (SDK): Slovenská demokratická koalícia nechce nikoho ukrižovať, chce dať Slovensku nádej na vzkriesenie, pretože kráča po svojej krížovej ceste.
Ľudovít Černák (SDK): Tvrdým manažérskym spôsobom chcem využiť potenciál SDK, aj keď viem, že to nie je lízanie medu, tak, aby vynikli naše kladné stránky. Všetky svoje schopnosti vložím do toho, aby SDK začala fungovať ako švajčiarske hodinky.
Ľudovít Černák (SDK): Vrátime žene jej hrdosť, aby nemusela prežívať v stave, do ktorého ju dostala terajšia koalícia, že sa z nej stala otrokyňa.
Rudolf Schuster (SOP): Strana občianskeho porozumenia je od svojho vzniku opozičnou stranou. Naším strategickým cieľom je spolu so stranami súčasnej opozície získať najmenej 60 % mandátov v novom parlamente (ústavnú väčšinu) a presadiť nevyhnutné legislatívne zmeny, najmä priamu voľbu prezidenta.
Pavol Hamžík (SOP): Máme dosť osobností na štandardizáciu pomerov na Slovensku. Ide nám o ľudí s kreditom, presvedčivosťou, pretože takú politiku chceme robiť.
Ľubomír Fogaš (SDĽ): Hlavnou úlohou je nahradiť "revolučnú prevratovú doktrínu" súčasnej vládnej moci za doktrínu rozvoja spoločnosti.
Pavol Kanis (SDĽ): Cieľom SDĽ je, aby sa slovenská spoločnosť stala skutočne občianskou s výkonným hospodárstvom, spravodlivým rozdelením hodnôt, so správou vecí verejných slobodnými občanmi.
Pavol Kanis (SDĽ): Slovensko potrebuje serióznu a vecnú vládnu politiku, vrátane zdravého rozumu a slušného správania sa vládnych činiteľov. Som presvedčený, že ako predseda vlády by som vedel robiť vládnu politiku tak, aby spĺňala tieto kritériá.
Béla Bugár (SMK): No tak, v prvom rade musím povedať, že zas je pravdivé to porekadlo, že kto chce sa biť, tak ten si palicu nájde. No, zaujímavé na tom je to, že predsa v piatok SDĽ nevedela zdôvodniť, prečo nás nechcú do vlády, do vládnej koalície.
