Sorry, slová nestačia
Chlapské slovo Texasana Georgea Busha jeho ruskému prezidentskému kolegovi nestačilo. Vladimir Putin žiadal, aby sa o znížení počtu jadrových hlavíc podpísala normálna zmluva. "Svet je, bohužiaľ, ešte ďaleko od chvíle, keď by mohli byť medzinárodné vzťahy založené len na dôvere," argumentoval Putin. Atmosféra počas rokovaní najvyšších predstaviteľov Spojených štátov a Ruska bola priateľská a uvoľnená a tým vzdialená od atmosféry podobných summitov v minulosti, ba dal sa pozorovať aj väčší odstup od napätej situácie v uplynulých rokoch, vrátane prvého roku Putinovho vládnutia. Minister zahraničných vecí USA Colin Powell po rokovaniach s ruským partnerom Igorom Ivanovom konštatoval: "Nielen, že sa skončila studená vojna, ale skončilo sa už tiež obdobie po studenej vojne." Úsmevy a priateľské slová však napriek tomu nestačili vyriešiť vo Washingtone a v texaskom Crawforde všetky problémy.
O ABM sa nedohodli
Poradkyňa prezidenta USA pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezza Riceová už pred rokovaniami oznámila, že USA neočakávajú "nejaký významný moment". Bush síce vyhlásil, že USA v priebehu desaťročia znížia svoj jadrový arzenál z terajších vyše 7000 hlavíc na 1750 až 2250 a Putin potom tiež potvrdil ochotu zredukovať tento arzenál na tretinu súčasného stavu, no slová neboli potvrdené zmluvne. Problémom zostáva rozdielny prístup k zmluve o protiraketovej obrane (ABM) z roku 1972, zakazujúcej raketové obranné systémy. Podľa Busha je táto zmluva zastaraná a navrhuje ju nahradiť novou, akceptujúcou americké plány týkajúce sa vybudovania systému protiraketovej obrany (NMD). Hoci Putin pred rokovaniami vyhlásil, že sa optimisticky díva na možnosť dosiahnutia kompromisu s USA v otázke budovania protiraketového štítu, nakoniec neustúpil.
Po stretnutí v Texase tamojší denník Austin-American Statesman informoval, že Bush ponúkol Putinovi zotrvanie Spojených štátov v protibalistickej zmluve ABM za súhlas s jej voľnejšou interpretáciou, no Putin to odmietol. Už na spoločnom októbrovom stretnutí v čínskom Šanghaji sa podľa komentátora Williama Safirea z New York Times obaja štátnici tajne dohodli, že zmluvu novelizujú tak, aby umožnila Američanom testovať protiraketovú obranu. Na výmenu mali údajne USA súhlasiť s ďalším obojstranným znižovaním počtu jadrových hlavíc pod 2000 kusov. Rusko by v takom prípade ušetrilo množstvo peňazí, ktoré musí venovať na údržbu šesťtisícového raketového arzenálu.
Aj Rusko chce do WTO
Nemožno povedať, že by Rusi vôbec neboli ústretoví. Pripomeňme si, že Putin rozhodol o uzavretí ruských základní vo Vietname a na Kube, prestal mať námietky proti výstavbe ropovodu z Kaspického mora cez Turecko a naostatok fakticky súhlasil s prítomnosťou USA v stredoázijskom podbrušku Ruska, čo je zo strategického hľadiska mimoriadne významný ústupok. K tomu treba prirátať okamžitú podporu americkému boju proti terorizmu, súhlas so spoluprácou pri prenasledovaní organizovaného zločinu, potláčaní pašovania drog, zamedzení obchodovania s jadrovými materiálmi a pod. Putin tiež Bushovi sľúbil, že Rusko zvýši ochranu náboženských a etnických menšín.
Na druhej strane by Rusko potrebovalo, aby USA zrušili tzv. Jackson-Vanikov dodatok z roku 1974, ktorý bráni dosiahnutiu normálnych obchodných vzťahov Ruska s USA. Moskva sa tiež snaží o členstvo krajiny vo WTO, pričom na schválenie prijatia do tejto organizácie nevyhnutne potrebuje súhlas vplyvného Washingtonu. Kongres USA by sa mal zrušením spomínaného dodatku a prijatím s tým súvisiacej stálej doložky najvyšších výhod pre Rusko zaoberať najskôr na jar. Zrušenie dodatku je podmienkou pre vstup Ruska do WTO. Počas (zrejme januárového) stretnutia Putina a Busha v Moskve by sa tieto otázky mali riešiť. Obe strany majú v rukách svoje tromfy, no spoločnú reč by mali dokázať nájsť.
