Stačí meniť priebežný systém
V súvislosti s dôchodkovou reformou sa v tlači pravidelne objavujú jednostranné a zjednodušené argumenty o výhodách prechodu z priebežného na kapitalizačný dôchodkový systém. Jedným z takýchto mýtov je, že kapitalizačný dôchodkový systém nás ochráni pred dôsledkami nepriaznivého demografického vývoja. Často sa stretáme s tvrdením, že kapitalizačný dôchodkový systém nám umožní vyhnúť sa takýmto problémom. Každý pracujúci si predsa vytvára úspory, z ktorých sa mu v budúcnosti bude vyplácať dôchodok.
Dva spôsoby prejavu nerovnováhy
Problém s týmto argumentom spočíva v tom, že hoci platí v nominálnych, neplatí v reálnych hodnotách. Treba si totiž uvedomiť, že hlavným problémom spôsobeným negatívnym demografickým vývojom je pokles v produkcii. Keď teda početnejšia staršia generácia začne míňať naakumulované úspory na financovanie svojich výdavkov v dôchodku, hodnota jej spotreby bude pri nezmenených parametroch systému prevyšovať hodnotu dôchodkových odvodov menej početnej mladšej generácie.
Z toho vyplývajúca nerovnováha sa prejaví dvoma spôsobmi: Ak majú dôchodcovia naakumulované úspory vo forme peňažných prostriedkov, výška ich spotreby prekročí výšku sporenia pracujúcich. Následný nadbytočný dopyt na tovarovom trhu vyvolá cenovú infláciu a zníži tak kúpnu silu naakumulovaných dôchodkových fondov. Po druhé - ak majú dôchodcovia naakumulované úspory vo forme akcií, objem akcií predávaných dôchodcami prevýši objem akcií nakupovaných pracujúcimi. Nadbytočná ponuka na akciovom trhu spôsobí pokles cien akcií a zníži tak reálnu hodnotu naakumulovaných dôchodkových fondov. V oboch prípadoch nedostanú dôchodcovia dôchodok takej reálnej hodnoty, aký očakávali.
Východisko: investovanie
Je pravdou, že v prípade otvorenej ekonomiky nie je spotreba dôchodcov obmedzená domácou produkciou tovaru. Ale je tiež zrejmé, že dôchodcom nepomôžu naakumulované úspory v domácej mene, ak domáca pracovná sila neprodukuje vôbec nič. Takisto im nepomôžu naakumulované úspory v mene inej krajiny, ak táto krajina čelí podobnému nepriaznivému demografickému vývoju. Jediným riešením pre budúcich dôchodcov je preto investovať svoje úspory do krajín, ktoré prechádzajú pozitívnejším demografickým vývojom. No investície do takýchto štátov sú zväčša nevýhodné pre množstvo iných dôvodov. Kapitalizačný dôchodkový systém, tak naráža na podobný problém ako priebežný systém a to z rovnakého dôvodu - poklesu produkcie.
Iná situácia nastane v prípade, že nasledujúca polovičná generácia bude mať dvojnásobnú produktivitu práce. Z nej vyplývajúce dvojnásobne mzdy umožnia dosiahnuť výšku odvodov potrebnú na vyplácanie dôchodkov v očakávanej výške a tak udržať priebežný dôchodkový systém v rovnováhe. Rovnako nárast ponuky tovarov spôsobený vyššou produktivitou práce umožní udržať rovnováhu na tovarovom trhu v prípade kapitalizačného dôchodkového systému. Zabráni tak cenovej inflácii a následnému zníženiu reálnej hodnoty naakumulovaných dôchodkových fondov. Dvojnásobne mzdy takisto spôsobia, že dopyt pracujúcich po akciách sa bude rovnať objemu akcií ponúkaných na predaj dôchodcami. Nedôjde teda k poklesu cien akcií a teda ani k poklesu reálnej hodnoty naakumulovaných úspor.
Najefektívnejšou ochranou pred negatívnym demografickým vývojom je zvýšenie hospodárskeho rastu. Zároveň je ale zrejmé, že pri reálnom tempe rastu HDP je jediným riešením zvyšovanie vekovej hranice na odchod do dôchodku.
Výhody kapitalizačného systému
Ďalším z mýtov o dôchodkovej reforme je, že miera sporenia obyvateľstva a z nej vyplývajúci ekonomický rast sú pri kapitalizačnom dôchodkovom systéme vyššie ako pri priebežnom. Treba si ale uvedomiť, že k nárastu úspor dochádza iba počas prechodu z priebežného na kapitalizačný systém. Pri už vytvorenom kapitalizačnom systéme, ktorý je v dlhodobo rovnovážnom stave, sa sporenie pracujúcich presne vyvažuje spotrebou dôchodcov. Navyše, prechod na kapitalizačný systém si pri zachovaní garantovanej výšky dôchodkov vyžaduje investíciu zo strany štátu presne vo výške rovnej nárastu úspor obyvateľstva. O celkovom náraste investícií v ekonomike teda ťažko hovoriť.
Kapitalizačnému dôchodkovému systému sa tiež v porovnaní s priebežným prisudzuje vyšší motivačný vplyv na ponuku na trhu práce.
Makroekonomické šoky
Ako ďalšia z výhod kapitalizačného dôchodkového systému sa niekedy uvádza diverzifikácia rizika. Pokiaľ ide o makroekonomické šoky, pokles výroby ovplyvňuje obidva systémy, pričom pri priebežnom systéme dochádza k poklesu prispievateľskej základne, zatiaľ čo pri kapitalizačnom dochádza k poklesu hodnoty naakumulovaných finančných zdrojov. Na druhej strane inflačný šok má malý alebo žiadny vplyv na priebežný systém, zatiaľ čo kapitalizačný systém reaguje na infláciu počas procesu akumulácie dôchodkového fondu, no nechráni pred neočakávanou infláciou po odchode do dôchodku.
Kapitalizačný dôchodkový systém sa navyše spája s investičným rizikom. V danom systéme môžu dvaja ľudia s rovnakými príjmami a odvodmi skončiť s veľmi odlišnými dôchodkami. Výška dôchodkov totiž v tomto systéme závisí od výnosu z finančných investícií, ktoré sú pravdepodobné, a na ocenení anuít, ktoré sú tiež stochastické a závislé na odhade trendov úmrtnosti a vývoja úrokových mier.
