Ľavica potrebuje osobnosti

Ak sa v poslednom čase spomenie Strana demokratickej ľavice, väčšina ľudí si pomyslí na jej vnútorné rozkoly. To ju totiž v súčasnosti priam symbolizuje. A nevyriešil to uplynulý víkend ani jej urýchlene zvolaný 7. zjazd v Trnave.
Počet zobrazení: 992

Ak sa v poslednom čase spomenie Strana demokratickej ľavice, väčšina ľudí si pomyslí na jej vnútorné rozkoly. To ju totiž v súčasnosti priam symbolizuje. A nevyriešil to uplynulý víkend ani jej urýchlene zvolaný 7. zjazd v Trnave.

Už pred zjazdom sa v kuloároch rozprávalo o rozličných kandidátoch. Prvý vyšiel Pavel Koncoš a z druhej strany barikády Peter Weiss. Onedlho sa v médiách objavili ďalší dvaja: Jozef Migaš a Milan Fráčnik. Hoci o tom už vrabce na streche čvirikali, ale odchádzajúci predseda oficiálne prejavil nesúhlasil so svojou kandidatúrou až na zjazde. Vzdal sa v prospech ministra pôdohospodárstva. Jeho rozhodnutie malo logické pozadie - Koncoš totiž predstavoval protiklad voči takzvanému modernému krídlu.

Spochybnené výskumy a médiá

Prvý z vystupujúcich kandidátov išiel na to veľmi skromne, keďže zrejme už každý v strane pochopil, že najväčší súboj sa zvedie medzi Koncošom a Weissom. "Nejdem do voľby s takou iniciatívou ako Peter Weiss, ani s takou podporou ako Pavel Koncoš," poznamenal minister školstva hneď na úvod. Zároveň povedal to, čo v sále vedeli takmer všetci - SDĽ nemá silnú osobnosť, niekoho, kto by ju dokázal zjednotiť a pod vedením koho by konečne vystupovala jednotne aj navonok. A tak sa zrejme i hlasovanie o novom lídrovi uberalo cestou voľby menšieho zla - zvoľme toho, kto dokáže zjednotiť aspoň väčšinu.

Poslanec Marián Antecký však vo faktickej poznámke na vystúpenie Milana Ftáčnika reagoval tvrdou výzvou, aby sa strana zbavila ľudí, ktorí pekne rozprávajú, ale nevidieť za nimi činy. Prekvapením bola kandidatúra vicepremiéra pre legislatívu Ľubomíra Fogaša. Zrejme prekvapila aj jeho samotného - až v poslednej chvíli sa akosi záhadne ukázalo, že ho na post predsedu strany navrhla trenčianska organizácia - takže svoju kandidatúru napokon stiahol.

Koncoš zase vo svojom príhovore obvinil viacerých členov SDĽ z kolaborácie s pravicovými novinármi. "Prieskumy si na Slovensku možno kúpiť, ale charakter nie," zneli jeho bojovné slová, na ktoré podstatná časť delegátov reagovala mohutným potleskom. Na mysli mal výskum, ktorý si dal urobiť Peter Weiss a ktorý favorizoval na najvyššiu stranícku funkciu práve súčasného predsedu Zahraničného výboru NR SR. Dá sa vôbec prieskumom verejnej mienke veriť? Možno ani historický pokles preferencií SDĽ v tomto období nie je dôveryhodný...

"Mnohí v strane a najmä mimo nej uverili tomu, čo o nás vyhlasovali naši koaliční partneri a mediálna mafia. Rozširovali o nás, že sme protireformní, klientelistickí, korupční, nemorálni," rozohnil sa Koncoš. Mimochodom, o akejsi mediálnej mafii rozprával na zjazde aj bývalý minister obrany Pavol Kanis. Ešte na margo svojho odchodu z ministerského postu začiatkom tohto roka poznamenal: "Vzdal som sa, aby moja rodina bola zdravá a nezahynula."

Mesto či vidiek?

Člen Republikového výboru SDĽ Eduard Chmelár však poukázal na výsledky prieskumu známeho sociológa Jána Stenu, podľa ktorých by SDĽ volili najmä mladí ľudia, ženy a obyvatelia väčších miest. Pritom práve o Koncošovi sa rozpráva ako o človekovi, ktorý skôr dokáže pritiahnuť voličov z vidieka. Týmto chcel Chmelár zrejme spochybniť kandidatúru šéfa rezortu pôdohospodárstva.

Jozef Stank si svoju šancu stať sa šéfom strany pokazil hneď na úvod vystúpenia, keď uviedol, že na podporu svojej kandidatúry vôbec neobchádzal základné organizácie strany, čo sa delegátov nepríjemne dotklo. Veď prečo by volili niekoho, kto sa s nimi neprišiel ani pozhovárať. Ďalšou chybou bolo to, že chcel kandidovať len na prechodné obdobie, pokiaľ vraj SDĽ nenájde mladého a energického človeka na tento post. To niekoľko prítomných pochopilo tak, že sa ktosi chce iba zbaviť Jozefa Migaša. Prívrženci ministra obrany však Stanka považovali za človeka, ktorý sa dokáže dohodnúť aj s ideovým nepriateľom. V jeho prospech nezabralo ani rozhodnutie vzdať sa v prípade zvolenia za predsedu ministerskej stoličky, ani to, keď tvrdil, že bude stranu reformovať tak ako ministerstvo obrany. Veľmi pozoruhodná bola na to reakcia jeho predchodcu Kanisa: "Má v strane vládnuť Asociácia slovenských vojakov? Jozef, prosím ťa, zostaň radšej ministrom obrany."

Imidžový Peter Weiss

Prvého predsedu SDĽ zase v straníckych kuloároch charakterizujú dobré vzťahy s novinármi. Jeho opätovné zvolenie za lídra strany by azda aj upravilo jej mediálny obraz. Weiss to komentoval aj v úvode svojho prejavu: "Nesúhlasím s názorom, že za zlý obraz SDĽ môžu len zlí novinári." Zároveň ukázal svoju dobrú vôľu: "V istých veciach s Pavlom Koncošom polarizujem stranu, preto som mu navrhol, aby sme sa vzdali kandidatúry v prospech tretieho človeka. Nebol som pochopený. Budete si musieť zvoliť iba jeden názorový prúd."

Už vtedy teda boli jasné dve veci: v SDĽ ide naozaj v prvom rade o presadzovanie individuálnych záujmov a o ťažko predstaviteľnú užšiu spoluprácu dvoch prúdov. To sa aj potvrdilo, keď sa po zvolení Pavla Koncoša za predsedu Peter Weiss, Milan Ftáčnik a Brigita Schmögnerová vzdali svojej kandidatúry na podpredsednícke posty a niektorí ich priaznivci na miesta v republikovom výbore.

Aj víkendový zjazd ukázal, že SDĽ zrejme nemá šancu na názorové zjednotenie. Ak sa Migašovi v roku 1998 podarilo - ako sám povedal - zo svorky vytvoriť družinu, pre Koncoša to zrejme bude nemožné.

"A tak sme prišli o jednu parlamentnú stranu," zaznelo v sobotnú noc v útrobách trnavského Kultúrneho domu.

Rezolúcia

Siedmy zjazd SDĽ sa konal 17. novembra, v deň, ktorý je symbolom zmeny politického systému. Dnes po dvanástich rokoch konštatujeme, že sa očakávania ľudí z roku 1989 nenaplnili. Ukázalo sa, že pravicový spôsob transformácie spoločnosti predkladaný ako jediný správny, nezodpovedá predstavám väčšiny obyvateľov Slovenska.

Rok 1989 otvoril priestor aj pre vznik nového ľavicového subjektu - Strany demokratickej ľavice. Vo svojej desaťročnej histórii obhajovala záujmy pracujúcich. Aktíve sa podieľala na tvorbe novej podoby základných práv a slobôd, vrátane sociálnych práv, prispela k vzniku a budovaniu slovenskej štátnosti a podieľala sa na rozvoji samostatného Slovenska a jeho integračných väzieb. Bola a je významnou parlamentnou silou, ktorá prispela k tvorbe pluralitného politického systému. Za týchto desať rokov získali naši občania novú sociálnu skúsenosť, ktorá objektivizuje ich pohľad na minulosť i súčasnosť.

SDĽ nie je a nemôže byť spokojná s výsledkami, dosiahnutými počas transformácie spoločnosti. Napriek tomu je presvedčená, že treba pokračovať v modernizácii Slovenska a presadzovať v nej ľavicové prístupy, ktoré zohľadnia princípy sociálnej spravodlivosti. Ľavicová cesta pre Slovensko smeruje k prehĺbeniu sociálneho štátu, k napĺňaniu princípov Európskej sociálnej charty a Európskeho paktu zamestnanosti. Na týchto zásadách chce SDĽ formovať svoju praktickú politiku vo vláde a tak chce dosiahnuť kvalitu života EÚ. Táto cesta prispeje k integrácii Slovenska do európskych štruktúr a Severoatlantickej aliancie a najmä k zlepšeniu života našich občanov.

Zmeny, ktoré nastali vo vedení SDĽ, sú impulzom pre zvýšenie dôveryhodnosti strany. Len silná SDĽ bude zárukou, že Slovensko pôjde cestou hospodárskeho rastu a zvyšovania dôstojnosti života jeho občanov.

Trnava, 17. novembra 2001

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984