Ozvena dávnych piesní

Polstoročie Vojenského umeleckého súboru
Počet zobrazení: 2816

Úsilie budovať novú spoločnosť v zložitom období po Druhej svetovej vojne sa odrazilo aj v oblasti kultúry. Vtedy sa objavili rozličné heslá, medzi nimi i Umenie patrí ľudu. Vyjadrovalo cieľ vytvárať takú kultúru a umenie, ktoré by zodpovedali požiadavkám vtedajšej doby. Nech už na to obdobie dnes hľadíme všelijako, reálne existovalo, malo svoje ciele a ideály.

Na začiatku druhej polovici minulého storočia vznikali mnohé vojenské súbory. Medzi nimi sa ako prvý na Slovensku zrodil Okruhový vojenský súbor hrdinu ZSSR kapitána Jána Nálepku. Neskôr sa premenoval na Vojenský umelecký súbor a Armádny umelecký vojenský súbor.

Špecifické podmienky a poslanie

Vo vojenskom súbore sa vystriedalo 50 ročníkov vojakov základnej služby. Súborom prešlo niekoľko generácií tvorivých umelcov. Striedali sa v ňom velitelia, umeleckí šéfovia, hudobní skladatelia, dirigenti, choreografi i spisovatelia. Armádny súbor zabezpečoval vo veľkom rozsahu kultúrne vyžitie nielen pre vojakov, ale aj pre širokú občiansku obec. Prinášal šťastné chvíle milovníkom umenia.

Súbor slúžil predovšetkým vojakom. Ich skladba a profil vo výcvikových priestoroch boli rôznorodé. Napriek tomu súbor nikdy nezakladal svoje pôsobenie na lacných efektoch. Vždy sa usiloval o vrcholové umenie. Dominoval ľudový prístup a perfektné hudobné, spevácke a tanečné predvedenie. Publikum si veľmi obľúbilo Bohuša Hanáka s jeho poľskou ľudovou pesničkou Krakoviaka hrajú. Rinaldo Oláh bol virtuózom v hraní skladieb inšpirovaných vrchárskymi melódiami. Podarilo sa mu ich dokonca obohatiť. Nemal šablónu alebo presne vypočítanú hudobnú škálu. V improvizáciách vytváral nové úchvatné melódie.

Hoci sa súbor obsahovo orientoval prevažne na vojenskú tematickú oblasť, napriek tomu sa mu darilo zaujať každé publikum. Má za sebou do pätnásť tisíc veľkých vystúpení za polstoročie svojej existencie. Je to mnoho alebo málo?

Vzorom boli Alexandrovci

Vojenský umelecký súbor hrdinu ZSSR kapitána Jána Nálepku sa v plnej miere svojou kvalitou vyrovnával Armádnemu vojenskému umeleckému súboru Víta Nejedlého z Prahy. Majstrovstvo tohto umeleckého telesa sa dalo prirovnať i k slávnemu Alexandrovmu súboru piesne a tancov Sovietskej armády. Pamätníci iste nezabudli na skvelých vojakov - umelcov hudobného skladateľa , autora štátnej hymny ZSSR Alexandra Vasilieviča Alexandrova. Zhodou okolností Alexandrov súbor si v tomto roku pripomína 55. výročie pomenovania po svojom zakladateľovi.

Alexandrovci sú známi po celom svete. Piesne Kalinka a Svätá vojna v prevedení a úprave Alexandrova zobrazovali dušu i dejiny národa vo chvíľach mieru aj v ťažkých rokoch vojny. Súbor bol nenapodobiteľný i v tanečnom umení. Šabľový tanec a kozácke tanečné umenie dvíhalo zo sedadiel desaťtisícové návštevy v amfiteátroch.

Je tomu už mnoho rokov, no na veľké umelecké zážitky sa nezabúda. Tento súbor priam sršal vtipom a humorom v umeleckom prevedení. Hudobný skladateľ Alexandrov upravil a vtisol pečať ľudovosti viacerým slovenským ľudovým piesňam. Známe sú jeho úpravy a podarená umelecká reprodukcia piesní Prídi ty šuhajko ráno k nám i piesní Išeu Macek do Mauacek. Vojenský súbor Sovietskej armády bol založený v roku 1928. Pomenovanie po jeho slávnom tvorcovi Alexandrovi dostal v roku 1946.

Významní tvorcovia

Pri spomienkach na 50. výročie patrí aj zamyslenie sa nad dobou, v akej sme žili. Bola to epocha počiatku pokusu o výstavbu socializmu. Realitou bola studená vojna a zdalo sa, že sa blíži tretia svetová. Zakladatelia súboru a prví nálepkovci spievali o láske, práci, mierovom živote. Vzbudzovali a upevňovali v ľuďoch v tejto krajine vieru, nádej i optimizmus. Vojenský súbor bol pravidelným hosťom v závodoch a na mnohých pracoviskách, školách a iných zariadeniach. Preskúmal akustiku takmer vo všetkých divadlách. Navštevuje kultúrne domy na dedinách a v mestečkách republiky. Ale najmä sa brodí v zahlinených výcvikových priestoroch a v divíznych amfiteátroch.

Vojaci - umelci zanietene hrali a spievali aj o hrdinstve bojovníkov proti fašizmu. Ich súbor niesol meno skutočného hrdinu - kapitána Jána Nálepku. K známym bojovým vojenským piesňam patril pochod Cez spáleniská a krvavé rieky. Slávna je tiež legendárna pieseň Alexandrova Svätá vojna.

Vojenský umelecký súbor so sídlom v Bratislave a Armádny umelecký vojenský súbor v Prahe zobrazovali vo svojom programe hrdinstvo a sebaobetovanie pre národ. Do dejín a do slovníka umenia sa natrvalo zapisujú diela skladateľa Milana Nováka. Jeho skladby zahrňujú hlavný repertoár takmer za celé polstoročie. Patria k nemu i ďalší tvorcovia hudobného, spevného a tanečného umenia. K vojenskému súboru bytostne patril Zdenko Mikula, Ladislav Holoubek, Štefan Ladižinský, Ján Guoth, Zdeněk Macháček, Josef Štelzer a mnoho ďalších vynikajúcich umelcov.

Svedectvo doby

Musím sa však posťažovať na nevďak tejto doby. Vojenský umelecký súbor bol v minulosti zaslúžene vyznamenaný viacerými vysokými štátnymi vyznamenaniami, lenže po nežnej revolúcii ho zdegradovali. Vyznamenania zrušili. Vraj išlo o prejav a symboliku totalitného režimu a súbor mu údajne horlivo slúžil. A tak sa aj štruktúra a počet členov súboru znížil. Toto zalievanie umenia do betónových sarkofágov pripomína nezmyselné počínanie Talibanu. Ide o neúctivé váľanie pamätníkov minulosti. Dejiny Vojenského umeleckého súboru a Armádneho umeleckého vojenského súboru sú v prevažnej časovej miere spojené s bojovou históriou a mierovou existenciou Československej armády. Na tieto dejiny sa nezabúda. Aj táto skutočnosť si vyžaduje správne zaradenie do kontinuity vývoja. Rozvoj a búrlivý rozmach kultúry a umenia v Československej armáde má svoje začiatky v 50. rokoch minulého storočia. Vtedy popri výcviku nadobúdal na význame kultúrny život i všestrannejšie rozvíjanie umenia v armáde.

Vo vojenskom umeleckom súbore v Bratislave účinkovalo značné množstvo vojakov z Čiech a Moravy. Sú to vynikajúci hudobníci a speváci. Umeleckú úroveň tohto súboru v značnej miere ovplyvnili i českí hudobní skladatelia a dirigenti. Zaraďuje sa k nim Ladislav Holoubek i skladatelia z pražského AUS pri preberaní skladieb. S úctou si spomíname na dirigentov Zdenka Macháčka, Josefa Stelzera, šéfdirigenta Janáčkovej opery z Brna Jana Zbaviteľa, Jozefa Valoucha, V. Řeháka i ďalších. Vo vojenskom súbore v Bratislave úspešne účinkovala aj Moravská ľudová kapela. Vynikala precíznym muzicírovaním moravských a českých melódií a pesničiek. Jej zakladateľom bol Zdeněk Macháček, neskôr známy šéfdirigent Novej scény v Bratislave.

Spolupráca s českými a moravskými umelcami

Spoločná kultúra, život a interpretačné umenie vo vojenských súboroch sa úspešne prelína. Viacerí moravskí a českí hudobníci, speváci a tanečníci vo vojenskom súbore zostali ako profesionáli. Národnostné, etnické, či iné umelé problémy boli v súbore neznámym pojmom. Viacerí slovenskí umelci pomáhali budovať Armádny umelecký vojenský súbor v Prahe. Patrí k nim aj Štefan Ladižinský, zakladateľ okruhového súboru kapitána Nálepku. Viacerí umelci si založili miešané manželstvá. Sú už dlhoročné a zotrvávajú v pokročilých rokoch. Veď zakladatelia vojenských súborov v bývalej ČSSR majú dnes už vyše sedemdesiatky.

Pri spomienkach sa dostavuje životná nostalgia. Bolo to i dramatické obdobie boja za mier. Dnes sa všetko zľahčuje. Zamieňajú sa pojmy. A často sa falšuje faktografia. Zoraďuje sa tak, ako komu vyhovuje. Skutočnosťou je, že vojenčina v tom období bola náročná. Všetko sa odohrávalo v etape, keď hrozila ďalšia katastrofa v podobe vojny. A ani služba vo vojenskom súbore nebola ľahká. Pri cestách za divákom do vojenských priestorov precestovali umelci únavné trasy.

Základné štatistiky hovoria za všetko. Denné rozkazy náčelníkov Vojenského umeleckého súboru a Armádneho umeleckého vojenského súboru majú tiež svoju vypovedaciu schopnosť. Sú svedectvom o obetavosti, pracovnej intenzite a aj o organizátorských schopnostiach vedúcich činiteľov oboch súborov. Hovoria o cestách, ktoré vedú k vynikajúcim výkonom. I o tom, ako sa pestuje láska a dobrý vzťah k publiku. Celá rozsiahla dokumentácia o vojenskom súbore čaká na dôsledné spracovanie. Raz istotne vznikne publikácia, slovník a či encyklopédia o umení pestovanom v armáde.

Čo hovoria archívy

Armádny archív v Trnave je bohatý. Hovorí aj o kultúre a umení, ktoré sa pestovalo vo všetkých útvaroch a kasárňach. Niekedy na začiatku 50. rokov uzrelo svetlo sveta heslo Je príkazom doby hrdo pozdvihnúť prápor umeleckej tvorby ľudovej armády. A bola to zástava, ktorú niesol Armádny umelecký vojenský súbor od Buzuluku v oslobodzovacom boji až po Prahu. Vojaci - umelci prinášali aj obete. Patrí k nimi veliteľ Prvého československého partizánskeho oddielu kapitán Ján Nálepka, ktorý dbal aj o to, aby v jeho bojovom útvare stále zneli vojenské ľudové a pochodové piesne. Tak si na neho spomínajú obyvatelia a pamätníci bojov o mesto Ovruč, v ktorom pri oslobodzovaní od okupantov aj zahynul.

Hudobný skladateľ major Milan Novák založil pietnu skladbu na slová Milana Ferku Dumka o Nálepkovi. Tento skladateľ je autorom viacerých hudobných diel o boji nášho ľudu za slobodu. Známe a slávne je jeho hudobné dielo, ktoré čerpá zo Slovenského národného povstania, Orlie hniezda nedobyjú. Jeho hudobné skladby sú oslavou hrdinských činov. Hudba odráža vyznanie a pocitový svet bojovníkov, zobrazuje život v hudobnej reči a situácie sebaobetovania. Milan Novák je tým hudobným skladateľom, ktorý pôsobivo a úspešne stvárňuje v hudbe pohnuté dejiny nášho národa. Aj to si pri 50. výročí vojenského súboru s úctou k skladateľovi pripomíname.

Veľká rodina umelcom vojakov nedávno oslavovala. Pri päťdesiatom výročí si vojaci so zlatou lýrou na pleciach spomínali na úspechy. Aj na to, ako sa rodia, žijú a umierajú vojenské piesne. V živote platí jedna múdrosť - Šťastný je ten národ, ktorý nepotrebuje hrdinov. Ale iste platí pre dnešnú realitu aj poznanie - nešťastný je ten národ, ktorý si nevie vážiť a rýchlo zabúda na svojich hrdinov.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984